Address https://gelex.eu/eli/EU/act/2008/767@2008-04-02/sk

Contents

1. Preamble

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods.1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami, a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže: POSTUP

(1) Dňa 17. januára 2007 Komisia požiadala o informácie v súvislosti s procesom dobrovoľnej likvidácie niekoľkých rumunských štátnych podnikov, vrátane podniku SC Tractorul U.T.B. SA Brașov (ďalej len Tractorul). Rumunsko poskytlo informácie v liste z 15. februára 2007. Komisia požiadala 8. marca 2007 a 22. mája 2007 o ďalšie informácie, ktoré Rumunsko poskytlo v listoch z 21. marca 2007, 25. mája 2007 a 31. mája 2007. Dňa 3. mája 2007 sa uskutočnilo stretnutie so zástupcami rumunských orgánov.

(2) V listoch z 5. júla 2007 a 30. júla 2007 Komisia vyzvala rumunské orgány, aby zrušili osobitné podmienky pripojené k zmluve o privatizácii podniku Tractorul, a súčasne poukázala na to, že neúspešné pozastavenie akejkoľvek neoprávnenej pomoci môže viesť Komisiu k prijatiu rozhodnutia na základe článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES a na základe článku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (príkaz o pozastavení).

(3) V listoch z 8. a 10. augusta 2007 poskytli rumunské orgány dodatočné informácie.

(4) V liste z 25. septembra 2007 Komisia informovala Rumunsko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa neoprávnenej pomoci a vydať príkaz o pozastavení opatrenia. Rozhodnutie Komisie začať konanie s príkazom o pozastavení bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k poskytnutej pomoci.

(5) V liste z 27. novembra 2007 Rumunsko predložilo svoje pripomienky. V liste z 28. novembra 2007 predložil svoje pripomienky podnik Flavus Investiții SRL (ďalej len Flavus), ktoré boli následne 5. decembra 2007 postúpené rumunskej strane. Rumunsko zaslalo svoje stanovisko k pripomienkam podniku Flavus v liste zo 4. januára 2008.

(6) V liste z 12. decembra 2007 Komisia požiadala o poskytnutie ďalších informácií, ktoré boli zaslané v listoch zo 14. a 15. januára 2008.

(7) Dňa 19. decembra 2007 sa stretli útvary Komisie s rumunskými orgánmi a zástupcami podniku Flavus.

OPIS Dotknutý podnik

(8) Tractorul je verejnoprávnym podnikom. Rumunská štátna privatizačná agentúra AVAS vlastní 80,17 % akcií, 17,15 % vlastní súkromný investičný fond SIF Transilvania a zostávajúcich 2,67 % vlastnia súkromné fyzické alebo právnické osoby. Až do konca roku 2006 bol Tractorul veľkým výrobcom traktorov a poľnohospodárskych strojov s prevádzkami v priemyselnej zóne neďaleko centra mesta Brașov. Zamestnával okolo 2300 zamestnancov.

(9) V roku 2006 Tractorul zaznamenal stratu vo výške 46 miliónov EUR a zadlžil sa vo výške okolo 250 miliónov EUR, z čoho 200 miliónov EUR podnik dlhoval do štátneho rozpočtu. Vzhľadom na vysoké straty a dlhy ukončil Tractorul dňa 23. februára 2007 svoju činnosť a vstúpil na základe mimoriadneho vládneho nariadenia č. 3/2007 do dobrovoľnej likvidácie.

(10) Privatizačná agentúra AVAS sa už predtým niekoľkokrát neúspešne pokúšala podnik sprivatizovať.

(11) Tractorul sa nachádza v Brașove, oblasti oprávnenej na základe článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES na získanie regionálnej pomoci.

Opis opatrení

(12) Na začiatku roka 2007 sa Tractorul významne zadľžil a dlhy nebol schopný splatiť. Rumunská vláda však prijatím mimoriadneho vládneho nariadenia č. 3/2007 oddialila začatie konkurzného konania o 6 mesiacov, počas ktorých sa AVAS ako akcionár mala rozhodnúť, či podnik sprivatizuje alebo dobrovoľne zlikviduje.

(13) Dňa 23. februára 2007 sa AVAS rozhodla podnik dobrovoľne zlikvidovať. V tomto zmysle AVAS zorganizovala v máji 2007 verejnú súťaž s cieľom vymenovať likvidátora, pričom v súťažných podkladoch zároveň určila predmet likvidácie: dva funkčné moduly, t. j. výrobu traktorov a výrobu dielov z kovaného železa. Verejnú súťaž vyhral likvidátor Casa de Insolvență Transilvania (ďalej len CIT), ktorý bol poverený riadením predaja podniku Tractorul.

(14) Po identifikácii majetku, ktorý bol predmetom likvidácie, vyhlásil CIT verejnú súťaž vo forme otvorenej ponuky na celý majetok podniku pozostávajúci z pozemkov (vo výmere 126 ha) a prevádzkových budov, kancelárií a bytov, strojového parku, práv duševného vlastníctva a ochranných známok. Východisková cena za predaj celého balíka bola 77035000 EUR.

(15) Svoju účasť ohlásilo niekoľko podnikov, ale iba dva z nich akceptovali východiskovú cenu vo výške 77 miliónov EUR. Keďže Flavus bol prvým podnikom, ktorý predložil ponuku a druhý účastník súťaže neponúkol vyššiu cenu, Flavus verejnú súťaž vyhral. Krátko potom došlo k podpisu rámcovej kúpnej zmluvy a kúpno-predajnej zmluvy.

(16) Súťažné podklady stanovovali viaceré povinnosti kupujúceho: pokračovanie v súčasnej činnosti podniku, t. j. výrobe traktorov počas nasledujúcich 10 rokov; prednostné (znovu)zamestnanie bývalých zamestnancov podniku Tractorul; zabezpečenie výroby náhradných dielov a záručného 2-ročného, ako aj pozáručného 10-ročného servisu; dodávky liatinových dielov počas nasledujúcich 5 rokov.

ROZHODNUTIE ZAČAŤ KONANIE VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA A VYDAŤ PRÍKAZ O POZASTAVENÍ OPATRENIA

(17) K začatiu konania vo veci formálneho zisťovania došlo kvôli obavám z toho, že proces likvidácie bol vlastne privatizáciou s pripojenými osobitnými podmienkami, ktoré si vyžadovali pokračovanie vo výrobných činnostiach podniku, čo znížilo predajnú cenu, a teda mohlo poskytnúť výhodu buď pre predávaný objekt, alebo pre kupujúceho.

(18) Po prvé, podľa informácií, ktoré boli v tom čase dostupné a ktoré pochádzali väčšinou z článkov uverejnených v tlači, Komisia mala dôvody na predpoklad, že AVAS plánovala pripojiť k predaju podniku Tractorul určité podmienky, ktoré by zabezpečili udržanie výroby a súčasného počtu zamestnancov. Komisia mala podozrenie, že tieto podmienky mohli zapríčiniť zníženie predajnej ceny a dokonca odradiť iných potenciálnych záujemcov od predloženia ich ponuky.

(19) Po druhé, rumunské orgány neposkytli žiadne presvedčivé informácie o tom, že dobrovoľná likvidácia zahŕňajúca predaj dvoch funkčných modelov by bola najvýhodnejším postupom pre štát ako akcionára a veriteľov na rozdiel od súdnej likvidácie. Komisia pochybovala o tom, že podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve by spojil cenné pozemky blízko centra mesta Brașov so zastaranými továrenskými budovami a strojovým parkom namiesto rozparcelovania pozemkov, ktoré nie sú nevyhnutné pre výrobnú činnosť, a ich oddeleného predaja, a teda možného získania vyššej ceny.

(20) Keďže napriek opakovaným varovaniam zo strany Komisie rumunské orgány uplatnili formu verejnej súťaže na odkúpenie životaschopných modulov a krátko nato uzatvorili kúpnu zmluvu s víťazom súťaže, vydala Komisia v rovnakom čase príkaz o pozastavení opatrenia.

PRIPOMIENKY RUMUNSKA

(21) Rumunsko namieta, že pri predaji životaschopných modulov podniku Tractorul konala AVAS ako podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve a postupovala tak, aby získala čo najvyššiu cenu. Vzhľadom na to nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci.

(22) Po prvé, Rumunsko namieta, že Tractorul nebol sprivatizovaný, ale dobrovoľne zlikvidovaný. Zatiaľ čo pri privatizácii štát odpredá svoje akcie spoločnosti tretím stranám a spoločnosť naďalej existuje, dobrovoľná likvidácia predstavuje predaj aktív spoločnosti, vyplatenie jej dlhov veriteľom v poradí stanovenom zákonom a rozdelenie zvyšnej čiastky medzi akcionárov. Na konci spoločnosť zanikne a je vymazaná z obchodného registra.

(23) Rumunsko ďalej dodáva, že dobrovoľná likvidácia spoločnosti bola zorganizovaná prostredníctvom otvorenej, transparentnej, nediskriminačnej a neobmedzenej verejnej súťaže. Verejná súťaž mala širokú publicitu v miestnej a celoštátnej tlači.

(24) Verejná súťaž na odkúpenie životaschopných modulov nebola obmedzená žiadnymi podmienkami práve preto, aby nedošlo k zníženiu predajnej ceny. Kúpno-predajná zmluva medzi podnikmi Tractorul a Flavus nestanovuje žiadne povinnosti kupujúceho udržať činnosť po dobu 10 rokov alebo zamestnať určitý počet bývalých zamestnancov. Predajná cena teda predstavuje trhovú hodnotu podniku Tractorul.

(25) Po druhé, Rumunsko namieta, že i keď AVAS zamýšľala predať dva funkčné moduly oddelene, nezávislý likvidátor CIT odporučil po úvodnom zhodnotení predať priemyselnú platformu ako celok, pretože by to bolo výhodnejšie, než predávať majetok jednotlivo, najmä vzhľadom na to, že priemyselná platforma obsahovala isté neatraktívne časti majetku (t. j. parcely, ktoré nie sú napojené na miestnu infraštruktúru a/alebo sa nachádzajú blízko mestskej skládky, zastarané budovy atď.), ktoré by sa pravdepodobne jednotlivo nedali predať.

(26) Podľa tejto hodnotiacej správy predstavovala hodnota celkového majetku podniku Tractorul okolo 100 miliónov EUR. Aby sa zabránilo vzniku dodatočných likvidačných a udržiavacích nákladov pri samostatnom predaji jednotlivých častí majetku, likvidátor ponúkol majetok ako celok (funkčný modul) s 23 % zľavou. Východisková cena teda bola 77 miliónov EUR, čo predstavovalo trhovú cenu majetku. Okrem toho, žiaden z účastníkov súťaže neponúkol vyššiu cenu.

(27) Na koniec Rumunsko vysvetlilo, že dobrovoľná likvidácia bola povolená na základe vnútroštátneho zákona o spoločnostiach (zákon č. 31/1990) a na základe osobitného zákona prijatého na urýchlenie privatizácie (zákon č. 137/2002). Rumunsko uistilo, že dobrovoľná likvidácia bola rýchlejším postupom s menšími nákladmi pre podnik. Zároveň mali veritelia k dispozícii identické kontrolné nástroje, aby sa predišlo porušovaniu ich práv.

PRIPOMIENKY TRETÍCH STRÁN

(28) Listom z 24. októbra 2007 vstúpil podnik Flavus ako zainteresovaná strana do konania Komisie.

(29) Flavus po prvé tvrdí, že verejná súťaž bola otvorená, transparentná a nediskriminačná. Verejná súťaž mala širokú publicitu v miestnej a celoštátnej tlači.

(30) Flavus po druhé aurgumentuje, že k predaju životaschopných modulov podniku Tractorul neboli pripojené žiadne dodatočné podmienky. Požiadavku udržať predmet činnosti (t. j. výrobu traktorov) počas nasledujúcich 10 rokov nemožno považovať za podmienku, pretože neimplikovala povinnosť vyrábať skutočne traktory. Flavus ďalej dodáva, že kúpil moduly kvôli ekonomickému potenciálu pozemkov za účelom rozvoja nehnuteľností a nemal žiadny úmysel obnoviť na mieste výrobu traktorov. Požiadavka teda nebola znevýhodňujúca, ale predstavovala čisto administratívnu podmienku pre zaregistrovanie predmetu činnosti v obchodnom registri.

(31) Pokiaľ ide o povinnosť prednostného znovuzamestnania bývalých zamestnancov podniku Tractorul, Flavus namieta, že to taktiež nebola znevýhodňujúca podmienka, ktorá by bola príčinou nižšej predajnej ceny.

(32) Na záver Flavus podotýka, že údajné podmienky pripojené k súťažným podkladom neboli príčinou zníženia predajnej ceny. Toto stanovisko odráža aj hodnotiaca správa vypracovaná nezávislým expertom, ktorý bol likvidátorom poverený na vykonanie hodnotenia podniku Tractorul.

POSÚDENIE Existencia štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES

(33) V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(34) Článok 295 Zmluvy o ES stanovuje, že predpisy Spoločenstva sú neutrálne, pokiaľ ide o verejné a súkromné vlastníctvo. V súlade s článkom 86 ods. 1 Zmluvy o ES sa na verejnoprávne podniky vzťahujú rovnaké pravidlá štátnej pomoci.

(35) V súlade so súvisiacou judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a pravidlami a praxou Komisie týkajúcimi sa štátnej pomoci v kontexte privatizácií, ak členský štát vlastní alebo predá podniky alebo inak zakúpi alebo predá akcie podnikov, nejde o existenciu štátnej pomoci, ak je správanie členského štátu v súlade so správaním investora v trhovom hospodárstve.

(36) Preto, ak sa privatizácia uskutoční prostredníctvom predaja akcií na burze, považuje sa vo všeobecnosti, že je v súlade s podmienkami trhového hospodárstva a nepredstavuje štátnu pomoc. Ak sa privatizácia uskutoční prostredníctvom obchodného predaja, možno takisto predpokladať, že nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci, ak boli splnené tieto podmienky: po prvé, spoločnosť bola predaná formou verejnej súťaže otvorenej všetkým záujemcom, transparentnej a nediskriminačnej; po druhé, k predaju nie sú pripojené žiadne iné podmienky, ktoré nie sú bežné pri transakciách porovnateľného charakteru medzi súkromnými zmluvnými stranami a ktoré by spôsobili zníženie predajnej ceny; po tretie, spoločnosť je predaná uchádzačovi s najvyššou ponukou a po štvrté, uchádzači musia mať k dispozícii dostatok času a informácií na uskutočnenie riadneho ocenenia majetku, od ktorého sa odvíja ich ponuka. V iných prípadoch je potrebné preskúmať obchodné predaje z hľadiska možného poskytnutia štátnej pomoci a teda je potrebné ich notifikovať.

(37) V takýchto prípadoch spočíva posúdenie skutočnosti, či transakcia, na ktorej sa zúčastňuje štát, predstavuje štátnu pomoc, vo všeobecnosti v tom, určiť, či by sa iný podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve správal v podobnej situácii rovnako, t. j. či by predal spoločnosť za rovnakú cenu. Pri použití zásady investora v trhovom hospodárstve, neekonomické hľadiská a dôvody, ako napr. priemyselná politika, udržanie zamestnanosti alebo ciele regionálneho rozvoja, ktoré by neboli prijateľné pre podnikateľský subjekt v trhom hospodárstve, nie je možné považovať za dôvody pre prijatie nižšej ceny, práve naopak, tieto dôvody svedčia o existencii štátnej pomoci. Komisia tento princíp opakovane vysvetlila a následne ho potvrdil aj Súdny dvor.

(38) Preto, ak nie je splnená ktorákoľvek z vyššie uvedených požiadaviek, Komisia považuje za potrebné preskúmať vec privatizácie z hľadiska možného poskytnutia štátnej pomoci. Na tento účel treba túto vec notifikovať. Dodržaním spomínaných požiadaviek, by štát s istotou získal najvyššiu cenu t. j. trhovú cenu za svoj majetok a teda nešlo by o poskytnutie štátnej pomoci.

(39) Uložením určitých podmienok na kupujúceho štát potenciálne znižuje predajnú cenu a teda sa zrieka dodatočných príjmov. Zároveň môžu tieto podmienky odradiť potenciálnych investorov, ktorí majú záujem predložiť svoje ponuky, čím dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže, a ani tá najvýhodnejšia finančná ponuka, ktorá bola predložená, nemusí predstavovať reálnu trhovú hodnotu.

(40) Uložením takýchto podmienok a teda akceptovaním skutočnosti, že nebude získaná najlepšia cena za aktíva alebo akcie, štát nekoná ako podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve, ktorý by sa snažil získať najvyššiu možnú cenu. Namiesto toho si štát volí možnosť, kedy predá podnik pod trhovú cenu. Podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve by nemal ekonomický záujem pripojiť k predaju podobné podmienky (najmä udržanie úrovne zamestnanosti, podmienky, ktoré zemepisne zvýhodňujú príslušný región, alebo ktoré požadujú určitý stupeň investícií), ale by naopak predal spoločnosť uchádzačovi s najvyššou ponukou, ktorý by sám následne rozhodoval o budúcnosti podniku alebo zakúpených aktív.

(41) To neznamená, že všetky podmienky v privatizácii automaticky znamenajú prítomnosť prvkov štátnej pomoci. Po prvé, za problematické sa nepovažujú podmienky, ktoré sú bežné pri takomto druhu transakcií medzi súkromnými zmluvnými stranami (napr. niektoré štandardné záväzky, dôkaz o finančnej situácii predkladateľa ponuky alebo splnení vnútroštátnych pravidiel trhu práce). Po druhé, dokonca aj podmienky, ktoré sa javia ako nezvyčajné medzi súkromnými zmluvnými stranami, predstavujú štátnu pomoc iba v prípade, ak so sebou prinášajú možnosť zníženia predajnej ceny a zvýhodnenia. Skutočnosť, že takéto podmienky nepredstavujú štátnu pomoc, je potrebné od prípadu k prípadu riadne dokázať.

(42) Pri začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES mala Komisia pochybnosti o tom, či predaj podniku Tractorul prebehol na základe otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej verejnej súťaže. Podľa informácií, ktoré boli vtedy k dispozícii a ktoré vychádzali predovšetkým z článkov uverejnených v tlači, mala Komisia podozrenie, že podľa súťažných podkladov uverejnených agentúrou AVAS za účelom vymenovania likvidátora, sa AVAS rozhodla predať funkčné moduly podniku Tractorul a už v tomto ranom štádiu pripojila k predaju podmienky, ktoré mali udržať výrobnú činnosť počas nasledujúcich 10 rokov a znovu zamestnať bývalých zamestnancov. Komisia sa domnievala, že tieto podmienky mohli znížiť predajnú cenu a teda štát tým, že ich pripojil k predaju, nekonal ako podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve. Podmienky mohli mať za následok poskytnutie štátnej pomoci.

(43) Na základe informácií poskytnutých Rumunskom, si Komisia povšimla, že podmienky pripojené k predaju podniku Tractorul neboli formulované spôsobom, ktorý by uložil na potenciálnych kupujúcich znevýhodňujúce povinnosti, vzhľadom na to, že uvedené podmienky predstavovali iba naplnenie formálnych požiadaviek. Podmienka udržať predmet činnosti počas nasledujúcich 10 rokov sa vzťahovala na registráciu predmetu činnosti, t. j. výrobu traktorov a iných poľnohospodárskych strojov v obchodnom registri a nezaväzovala kupujúceho pokračovať v skutočnosti vo výrobe traktorov. Nadobúdateľ, podnik Flavus, vysvetlil, že ich právny poradca tiež potvrdil, že ustanovenie neimplikuje nevyhnutnosť vyvíjať akúkoľvek výrobnú činnosť. V každom prípade, nadobúdateľ nezamýšľa opätovne začať akúkoľvek výrobnú činnosť na danom mieste.

(44) Podobne povinnosť prednostne (znovu)zamestnať bývalých zamestnancov podniku Tractorul alebo poskytovať náhradné diely a súčiastky nepredstavujú znevýhodňujúce povinnosti. Boli zaradené do súťažných podkladov ako ustanovenia o najväčšom úsilí, a teda nie sú pre nového vlastníka povinné ani záväzné.

(45) Rumunské orgány vysvetlili, že privatizačnú agentúru AVAS viedlo k pripojeniu týchto symbolických požiadaviek želanie udržať renomé podniku a jeho výrobkov, ktoré sa ešte vo veľkej miere vyskytujú na rumunskom trhu.

(46) Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia došla k záveru, že tieto podmienky neviedli k zníženiu predajnej ceny a neobsahovali potenciál odstrašiť prípadných investorov od predloženia ponuky, keďže nemali znevýhodňujúci charakter, čo bolo všetkým potenciálnym kupujúcim z formulácie súťažných podkladov jasné. Z týchto dôvodov nepredstavovali teda stratu štátnych zdrojov. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že žiaden zo štyroch predkladateľov ponuky, ktorí sa zúčastnili na verejnej súťaži, sa ani nepriamo nezaoberá výrobou traktorov. Komisia dospela k záveru, že pripojené podmienky nemali za následok poskytnutie štátnej pomoci.

(47) Pri začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, že dobrovoľná likvidácia zahŕňajúca predaj životaschopných modulov bude najvýhodnejším riešením pre štát ako akcionára a veriteľov na rozdiel od súdnej likvidácie alebo kusového predaja.

(48) Rumunsko namieta, že AVAS konala ako podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve a postupovala tak, aby získala čo najvyššiu cenu. V tomto zmysle AVAS vymenovala prostredníctvom otvorenej, transparentnej a bezpodmienečnej verejnej súťaže nezávislého likvidátora, ktorého úlohou bolo uskutočniť dobrovoľnú likvidáciu.

(49) Na základe informácií poskytnutých Rumunskom si Komisia povšimla, že na začiatku AVAS zamýšľala predať dva životaschopné moduly – závod na výrobu traktorov a kováčňu so zlievarňou – jednotlivo. Avšak následne podľa vlastného zhodnotenia 37 jednotlivých majetkových položiek CIT ako likvidátor odporúčal za účelom získania čo najvyššieho výnosu predať priemyselný park v celku a iba v prípade, že by žiadny potenciálny kupujúci neprejavil záujem o kúpu celého areálu, pokračovať v predaji majetku spoločnosti po jednotlivých položkách.

(50) Likvidátor zdôvodnil výhody takéhoto predaja v celku. Po prvé, mapy poskytnuté rumunskými orgánmi ukazujú, že niekoľko parciel sa nachádza v zadnej časti priemyselnej platformy, blízko mestskej skládky odpadov a nie sú napojené na žiadnu cestu, takže nie sú jednotlivo prístupné. Po druhé, hodnota jednotlivých položiek priemyselného parku sa výrazne líšila v závislosti od ich umiestnenia, stavu budov a prístupu k miestnej infraštruktúre. Po tretie, väčšina potenciálnych investorov mala záujem o oblasť kvôli jej následnému realitnému rozvoju; 17 z celkovo získaných 26 súťažných podkladov sa týkalo kúpy celého priemyselného parku Tractorul.

(51) Likvidátor na základe týchto skutočností nadobudol presvedčenie, že menej atraktívne položky majetku nebude možné potenciálnemu investorovi predať samostatne. Výsledkom toho by majetok zapríčinil vznik ďalších správnych a udržiavacích nákladov pre Tractorul a v konečnom dôsledku pre AVAS ako jeho majiteľa. Aj rozparcelovanie pozemku by prinieslo významné správne náklady na napr. katastrálne zameranie a zapísanie do registra pozemkov.

(52) Stratégiu predaja podniku Tractorul ako celku následne schválila aj AVAS.

(53) Čo sa týka získanej ceny, Komisia si povšimla, že podľa hodnotiacej správy objednanej likvidátorom, hodnota majetku podniku Tractorul (t. j. súčet hodnoty 37 majetkových položiek) predstavovala 100 miliónov EUR, na ktorú likvidátor poskytol zľavu 23 % za viazané položky, čo znamenalo východiskovú predajnú cenu vo výške 77 miliónov EUR. Takáto zľava vychádzala zo skúseností likvidátora a zo skutočnosti, že predaj v celku má v porovnaní s predajom po jednotlivých položkách významné výhody.

(54) Likvidátor sa rozhodol pri predaji podniku Tractorul postupovať spôsobom verejnej súťaže. V súlade s procedurálnymi pravidlami stanovenými rozhodnutím vlády č. 577/2002, ak sú v určitej fáze súťaže prítomní najmenej dvaja uchádzači, ale nikto neponúkne vyššiu cenu (v počiatočnej fáze súťaže bola stanovená prahová hodnota 5 %), za víťaza verejnej súťaže sa považuje uchádzač s najnižším registračným číslom. Keďže podnik Flavus ako druhý investor akceptoval východiskovú cenu a nikto z uchádzačov nebol ochotný ponuku prevýšiť, Tractorul bol predaný za 77 miliónov EUR uchádzačovi s najnižším registračným číslom, t. j. podniku Flavus. Likvidátor teda získal za majetok spoločnosti trhovú cenu a nedošlo k strate štátnych zdrojov.

(55) Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia dospela k záveru, že berúc do úvahy špecifiká tejto veci získala AVAS predajom majetku podniku Tractorul v celku trhovú cenu, nedošlo teda k strate štátnych zdrojov, a že sa správala ako podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve.

Posúdenie veci ako poskytnutia štátnej pomoci: záver

(56) Vyššie uvedené posúdenie ukazuje, že k predaju podniku Tractorul neboli pripojené žiadne podmienky, ktoré by mohli mať za následok zníženie predajnej ceny alebo odradenie potenciálnych investorov od predloženia ponuky. Predajom všetkých majetkových položiek ako celku v rámci dobrovoľnej likvidácie získala AVAS najvyššiu možnú trhovú cenu, nedošlo teda k strate štátnych zdrojov a správala sa ako podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve. Z týchto dôvodov predaj podniku Tractorul nepredstavuje štátnu pomoc.

ZÁVER

(57) Na základe zistení Komisia konštatuje, že predaj podniku Tractorul uskutočnený rumunskou privatizačnou agentúrou AVAS dňa 6. júla 2007 nepredstavuje štátnu pomoc,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1 Predaj priemyselného parku Tractorul podniku Flavus Investiții SRL Rumunskom nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 81 ods. 1 Zmluvy o ES.

Článok 2 Toto rozhodnutie je určené Rumunskej republike.

V Bruseli 2. apríla 2008 Za Komisiu Neelie Kroes členka Komisie

Versions

1. 2008-04-02