Address https://gelex.eu/eli/EU/act/2009/972@2009-06-17/sk

Contents

1. Preamble

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s už uvedeným článkom 88 ods. 2 prvým pododsekom, a so zreteľom na ich pripomienky,

keďže: POSTUP

(1) Listom z 20. júla 2004, ktorý Komisia zaevidovala 22. júla 2004 (SG/A/7988), dánske orgány informovali Komisiu o opatrení, ktoré je opísané ďalej v texte.

(2) Listami z 13. septembra 2004 a 14. decembra 2004 Komisia požiadala o doplňujúce informácie, ktoré boli doručené listom zo 14. októbra 2004 zaevidovaným 18. októbra 2004 (A/37970) a listom z 15. marca 2005 zaevidovaným 15. marca 2005 (SG/A/2724).

(3) Po stretnutí so zástupcami GR pre hospodársku súťaž a GR pre dane a colnú úniu, ktoré sa konalo 27. apríla 2005, dánske orgány požiadali o viac času na doplnenie svojho oznámenia listom z 12. mája 2005, ktorý bol zaevidovaný 17. mája 2005 (A/33975).

(4) Po niekoľkých zmenách opatrenia sa o veci ďalej rokovalo na stretnutiach medzi zástupcami Komisie a dánskych orgánov, ktoré sa konali 12. októbra 2005, 15. decembra 2005 a 21. februára 2006.

(5) Listom z 10. júla 2006, ktorý bol zaevidovaný 11. júla 2006 (A/35577), dánske orgány informovali Komisiu, že oznámenie považujú za úplné a požiadali Komisiu, aby pokračovala v predbežnom preskúmaní opatrenia vo forme, v akej bolo predložené na stretnutí z 12. októbra 2005.

(6) Listom z 26. septembra 2006 Komisia informovala Dánsko, že sa rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci uvedeného opatrenia.

(7) Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k navrhnutému opatreniu.

(8) Listom z 24. novembra 2006, ktorý bol zaevidovaný 27. novembra 2006 (A/39579), dánska vláda predložila svoje pripomienky k začatiu konania.

(9) Komisii boli doručené pripomienky od týchto tretích strán: švédska vláda (8. decembra 2006, A/40067), Novo Nordisk (8. decembra 2006, A/40027), Novozymes (11. decembra 2006, A/40089) a Dansk Industri (12. decembra 2006, A/40147). Komisia ich postúpila dánskym orgánom, ktorým bola poskytnutá možnosť reagovať na ne. Pripomienky dánskej vlády boli doručené listom z 5. februára 2007, ktorý bol zaevidovaný v ten istý deň (A/31115).

(10) Dňa 12. septembra 2007 sa konalo stretnutie medzi kanceláriou pani Kroesovej a dánskym ministrom pre dane pánom Kristianom Jensenom. Na uvedenom stretnutí sa dohodlo, že pred prijatím rozhodnutia o navrhnutej daňovej úľave sa počká na prijatie nových usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia.

(11) Listom zo 14. mája 2008 Komisia požiadala o informácie týkajúce sa pravidiel vzťahujúcich sa na oslobodenie od environmentálnych daní v rámci nových usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia. Dánsko odpovedalo listom z 22. júla 2008 (A/15183) s dodatkom (A/15244).

(12) Žiadosť o informácie, ako aj odpoveď boli oznámené tretím stranám, ktoré predložili pripomienky k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania. Po predložení týchto informácií tretím stranám boli doručené pripomienky od spoločnosti Dansk Industri (6. októbra 2008, A/20427), spoločnosti Novo Nordisk (7. októbra 2008, A/20550), spoločnosti Novozymes (8. októbra 2008, A/20739) a švédskej vlády (15. októbra 2008, A/21433).

PODROBNÝ OPIS OPATRENIA Súvislosti

(13) Daň z emisií CO2 sa v Dánsku zaviedla v roku 1992 a vzťahuje sa na energetické produkty a elektrickú energiu. Táto daň má formu spotrebnej dane a v súčasnosti predstavuje sumu 90 DKK za tonu vypustených emisií CO2. Cieľom dane z emisií CO2 je najmä obmedzenie emisií CO2. Sadzba dane pre každé palivo súvisí s obsahom uhlíka v energetickom produkte. Okrem toho sa od roku 1977 vyberá daň z energie.

(14) Pokiaľ ide o daň z energie, bežné domácnosti a určité časti sektora služieb platia túto daň v plnej výške, zatiaľ čo všetky ostatné podniky, ktoré sú registrované ako platcovia DPH, sú od nej oslobodené. Pokiaľ ide o daň z emisií CO2, bežné domácnosti a určité časti sektora služieb platia túto daň v plnej výške, zatiaľ čo na ostatné podniky, ktoré sú registrované ako platcovia DPH, sa vzťahuje osobitná obchodná sadzba. Komisia schválila túto takzvanú obchodnú sadzbu v novembri 2005. V prípade energie používanej v ťažkom priemysle sa podnikom poskytuje ďalšie zníženie sadzby všeobecnej obchodnej dane. Nižšia sadzba dane pre ťažký priemysel bola naposledy schválená Komisiou v septembri 2005. Schválenie bolo založené na skutočnosti, že príjemcovia pomoci stále platili daň z emisií CO2, aby sa dodržali minimálne úrovne daní Spoločenstva, ktoré sú stanovené v smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (ďalej len smernica o zdaňovaní energie). Okrem toho niektoré energeticky náročné podniky uzatvorili s dánskou vládou dobrovoľné dohody o úspore energie. Ako náhradu za dosiahnutie ich cieľov na základe týchto dohôd sa im poskytuje ďalšie zníženie dane z emisií CO2, ktoré bolo naposledy schválené Komisiou v apríli 2003.

(15) V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (ďalej len smernica o obchodovaní s emisiami) nadobudol systém obchodovania EÚ s emisiami (ďalej len EÚ ETS – EU Emission Trading System) účinnosť 1. januára 2005. V dôsledku toho musí byť prevádzkovateľ zariadenia, na ktoré sa vzťahuje smernica, držiteľom kvót na svoje emisie skleníkových plynov. Tieto kvóty sa prideľujú buď prevádzkovateľovi bezodplatne na začiatku každého obdobia obchodovania alebo si ich prevádzkovateľ kúpi v rámci aukcie a/alebo na trhu. V prvom období obchodovania (1.1.2005 do 31.12.2007) boli členské štáty povinné prideliť aspoň 95 % kvót bezodplatne. Dánsko sa rozhodlo, že zvyšných 5 % kvót vydraží na verejných dražbách. V prípade druhého obdobia obchodovania (1.1.2008 do 31.12.2012) mali členské štáty možnosť vydražiť 10 % kvót. Dánsko sa rozhodlo prideliť všetky kvóty bezodplatne.

Oznámená schéma

(16) Na základe oznámenej schémy dánske orgány navrhujú, aby energeticky náročné podniky, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, boli úplne oslobodené (prostredníctvom refundácie) od dane z emisií CO2. Ostatné podniky, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, by platili daň z emisií CO2, ktorá zodpovedá 50 % minimálnych úrovní dane. Podľa dánskych orgánov sú všetky podniky, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje EÚ ETS, energeticky náročnými, ako je vymedzené v smernici o zdaňovaní energie. V dôsledku toho by sa v prípade schválenia oznámeného opatrenia mohla na spotrebu paliva v celom procese regulovanom EÚ ETS v priemysle vzťahovať refundácia dane z emisií CO2 v plnej výške.

(17) Oznámené oslobodenie od dane sa vzťahuje iba na palivo (výrobky z minerálnych olejov, plyn a uhlie), ktoré používa podnik, na ktorý sa vzťahuje EÚ ETS. Nevzťahuje sa na spotrebu elektrickej energie a tepla, a okrem toho sa nevzťahuje na palivo, ktoré sa používa na vykurovanie miestností a ohrev teplej vody.

(18) Právnym základom pre navrhované oslobodenia je zákon č. 464 z 9. júna 2004.

(19) Navrhuje sa, aby všetky priemyselné činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica o obchodovaní s emisiami, s výnimkou výroby elektrickej energie a tepla, boli úplne alebo čiastočne oslobodené od dane z emisií CO2 za používanie už uvedených palív. Predpokladá sa, že počet príjemcov je približne 85 v prípade výrobných procesov rozdelených medzi približne 120 výrobných jednotiek.

(20) Dánske orgány odhadli, že ročná strata príjmov z daní v dôsledku tohto opatrenia bude približne 30 miliónov DKK (približne 4 milióny EUR). Dánske orgány však vo svojom liste z 22. júla 2008 uviedli, že rozpočet schémy bude pod úrovňou uvedeného odhadu.

(21) Dánske orgány prijali právny základ pre navrhovanú schému v roku 2004, ubezpečili však, že ju budú uplatňovať iba vtedy, ak ju Komisia povolí. Ak ju Komisia povolí, bude sa uplatňovať od 1. januára 2005. Trvanie schémy nie je obmedzené, ale ak sa schváli, dánske orgány sa zaviazali, že ju znovu oznámia po 10 rokoch.

DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA V ZMYSLE ČLÁNKU 88 ODS. 2

(22) Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bola toho názoru, že opatrenie je financované zo štátnych zdrojov. Opatrenie sa vzťahuje iba na podniky, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, a zbavuje tieto podniky nákladov, ktoré by inak znášali zo svojho prevádzkového rozpočtu, t. j. opatrenie poskytuje týmto podnikom hospodársku výhodu. Komisia mala pochybnosti o tom, že selektívnosť opatrenia bola odôvodnená povahou a štruktúrou daňového systému. Príjemcovia pôsobia na trhoch, ktoré sú otvorené pre hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Opatrenie môže teda narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod na vnútornom trhu. Komisia je preto toho názoru, že opatrenie by mohlo predstavovať štátnu pomoc.

(23) Komisia zisťovala, či by sa opatrenie mohlo považovať za zlučiteľné s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (EAG 2001) platnými v tom čase, keďže daň platená firmami v rámci navrhovanej schémy by bola pod minimálnymi úrovňami stanovenými v smernici o zdaňovaní energie, bez toho, aby príjemcovia prijali dobrovoľné záväzky alebo uzatvorili dobrovoľné dohody o prijatí opatrení, ktoré presahujú rámec plnenia zosúladeného záväzku EÚ.

(24) Komisia preskúmala, či by sa potenciálna pomoc mohla považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES na základe údajnej potreby odstrániť dvojitú reguláciu. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že vnútroštátne dane z emisií CO2 sa vypočítavajú voči vnútroštátnej úrovni zdaňovania energie na účely splnenia smernice o zdaňovaní energie. Navrhovaná daňová úľava by preto mohla narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, pretože by spôsobila zvýšenie daňovej diferenciácie v oblasti, v ktorej boli dane zosúladené na úrovni Spoločenstva. Okrem toho by poskytnutie úľavy na daň z emisií CO2 všetkým podnikom zúčastňujúcim sa na EÚ ETS mohlo byť v protiklade so zásadou znečisťovateľ platí, pretože daňová úľava by sa poskytla aj podnikom, ktorým boli pridelené emisné kvóty bezplatne. Komisia vyzvala Dánsko, aby predložilo informácie o mechanizme, aby sa zabezpečila možnosť stanovenia existencie a výšky možného ďalšieho zaťaženia, okrem dane z emisií CO2, na úrovni každého individuálneho podniku, a aby sa zabezpečilo, že z oslobodenia od daní budú mať prospech iba podniky, ktoré skutočne utrpeli škodu v dôsledku takéhoto zaťaženia. Komisia však zistila, že poskytnutie daňovej úľavy iba podnikom, ktoré musia kupovať ďalšie kvóty, by mohlo byť v protiklade s environmentálnou logikou, pretože v takom prípade by sa poskytli výhody podnikom, ktoré neobmedzili svoje znečisťovanie.

PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(25) Dánske orgány uviedli, že Komisia by mala urobiť komplexnú, hospodársku, ako aj právnu analýzu oznámenej daňovej úľavy. Odvolali sa na tvrdenia, ktoré predložili vo svojom vlastnom oznámení podobného prípadu, v ktorom Komisia tiež začala konanie vo veci formálneho zisťovania.

(26) Spoločnosť Dansk Industri tvrdila, že by sa, po prvé, malo stanoviť, či opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, a po druhé, či je zlučiteľné s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že spoločnosť Dansk Industri musí platiť daň z emisií CO2, daň z emisií SO2 a cenový príplatok, ktorý spravuje Energinet.dk a rozdeľuje medzi výrobcov ekologicky vyrábanej elektrickej energie. Dánske podniky preto za svoju spotrebu energie platia oveľa viac, ako európski a medzinárodní konkurenti.

(27) Podľa spoločnosti Novo Nordisk A/S bude jej úspora z ročnej dane na základe navrhovaného opatrenia 200000 DKK. Táto spoločnosť tvrdí, že táto úspora nemôže narušiť hospodársku súťaž, najmä preto, že podľa systému emisných kvót musí na dosiahnutie nižších úrovní emisií CO2 vynaložiť približne 400000 DKK. Odvoláva sa na pravidlá de minimis, ktoré jej umožňujú získať pomoc až do výšky 200000 EUR (približne 1,5 milióna DKK) počas obdobia 3 rokov. Pokiaľ ide o splnenie podmienok smernice o zdaňovaní energie, spoločnosť Novo Nordisk sa odvolala na to, že používa energiu z kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, a preto jej možno povoliť oslobodenie od dane alebo jej zníženie v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. c) smernice. Okrem toho je táto spoločnosť energeticky náročným podnikom a náklady, ktoré vynakladá na spotrebu energie (príslušná daň plus náklady na zníženie emisií CO2), sú celkove vyššie ako minimálne hodnoty Spoločenstva. Spoločnosť Novo Nordisk sa ďalej odvolala na bod 7 preambuly smernice o zdaňovaní energie, v ktorom sa uvádza, že zdaňovanie energie môže byť jedným z nástrojov na dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu (t. j. rovnaký cieľ ako v prípade EÚ ETS), a dospela k záveru, že v tomto prípade dochádza k dvojitej regulácii. Nakoniec, pokiaľ ide o návrh, aby Komisia posúdila potenciálne zaťaženie na úrovni každého príjemcu, spoločnosť Novo Nordisk uviedla, že takýto prístup by viedol k vážnym problémom s priradením k správnemu obdobiu, atď., okrem iného v dôsledku toho, že čas nákupu kvót nemusí nutne vyjadrovať čas spotreby energie.

(28) Spoločnosť Novozymes A/S uviedla, že v spojení so svojou výrobou enzýmov vyrába elektrickú energiu a teplo v priemyselných zariadeniach na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Jej výroba sa považuje za ťažký priemysel, čo znamená, že podlieha dani medzi 3 DKK a 25 DKK za tonu CO2 použitých palív. Vzťahuje sa na ňu aj EÚ ETS. Pripomienky spoločnosti Novozymes sú rovnaké ako pripomienky, ktoré predložila spoločnosť Novo Nordisk.

PRIPOMIENKY DÁNSKA

(29) Dánske orgány tvrdia, odvolávajúc sa na rozsudok súdu zo 16. mája 2000 vo veci C-83/98 P (Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia), že v tejto veci neexistuje žiadna selektívna výhoda. Súd v niekoľkých veciach stanovil, že keď má schéma všeobecný hospodársko-politický alebo sociálno-politický charakter a nezvýhodňuje určité činnosti alebo podnikateľské sektory, nespadá do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. V rozsudku vo veci Adria-Wien sa úľava z dane z energie poskytla podnikom vyrábajúcim tovary s hospodárskou výhodou v porovnaní s podnikmi v sektore služieb, napriek skutočnosti, že podniky v sektore služieb môžu byť tiež pomerne veľkými spotrebiteľmi energie. Dánske orgány tvrdia, že daná schéma neposkytuje výhodu osobitnej skupine podnikov, ale spočíva v poskytnutí daňovej úľavy všetkým podnikom, ktoré sa nachádzajú v rovnakej právnej alebo skutkovej situácii. To je dôvod, prečo sa dánske orgány domnievajú, že navrhnutá schéma nespadá do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(30) Okrem toho sa dánske orgány odvolávajú na záver súdu vo veci Adria-Wien, že schéma, ktorá dosť určite predstavuje výhodu pre príjemcu, ale ktorá je odôvodnená charakterom alebo štruktúrou systému, nespĺňa kritériá selektívnosti. V tomto prípade, po zavedení EÚ ETS, dánske orgány zastávajú názor, že daň už viac nemá environmentálnu hodnotu. Keďže účel tejto dane sa už viac nemôže naplniť alebo je obmedzený, je v logike a povahe daňového systému oslobodiť dotknuté podniky od tejto dane.

(31) Kvóty EÚ ETS aj daň z emisií CO2 sú nákladovo efektívne trhové nástroje, ktorých cieľom je znížiť emisie CO2 pri spotrebe energie. Obidva nástroje vedú k zvýšeniu marginálnych nákladov na spotrebu energie, a to aj vtedy, ak sa kvóty prideľujú bezodplatne. Kvóty, ako aj dane vedú k vyšším výrobným nákladom. Celkové emisie CO2 sa obmedzujú na celkovú výšku kvót. Ak teda jeden podnik, napríklad, v dôsledku daní, zníži svoje emisie, vytvorí priestor pre iný podnik, aby zvýšil svoje emisie. V rámci dvojitej regulácie nie je už preto daň nákladovo efektívnym riadiacim nástrojom. Nemá žiadny ďalší vplyv na životné prostredie a pre príslušné podniky predstavuje iba ďalšie finančné zaťaženie. Dánske orgány preto zastávajú názor, že táto schéma má povahu a logiku daňového systému.

(32) Po prvé, dánske orgány uvádzajú, že EAG 2001 sú iba takzvanými nezáväznými predpismi obsahujúcimi kritériá na posúdenie štátnej pomoci Komisiou. V čase oznámenia a rozhodnutia Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES boli príslušné uplatňované usmernenia obsiahnuté v EAG 2001. Tieto usmernenia sa nemôžu považovať za usmernenia obsahujúce kritériá na posúdenie schém, akou je predmetná schéma, pretože nadobudli platnosť viac ako dva roky pred schválením smernice o obchodovaní s emisiami a smernice o zdaňovaní energie. Preto sa dánske orgány domnievajú, že výklad dobrovoľných dohôd a záväzkov Komisiou v bode 51 ods. 1 písm. a) je príliš prísny, najmä preto, že v druhom odseku uvedeného bodu sa uvádza, že ustanovenia sa uplatňujú aj vtedy, keď členský štát podmieňuje zníženie dane podmienkami, ktoré majú svojim charakterom rovnaký účinok, ako dobrovoľné dohody alebo záväzky. Dánske orgány zastávajú názor, že výsledkom EÚ ETS sú rovnaké účinky ako tie, ktoré by sa dosiahli v rámci dobrovoľných dohôd alebo s daňou z emisií CO2.

(33) Ak Komisia nepovažuje schému za zlučiteľnú s EAG 2001, dánske orgány sú toho názoru, že ju možno namiesto toho schváliť priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES v dôsledku toho, že sa situácia od prijatia smernice o zdaňovaní energie a smernice o EÚ ETS značne zmenila a príslušné podniky teraz podliehajú dvojitej regulácii.

(34) Dánsko sa odvolalo na pracovný dokument útvarov Komisie vypracovaný v súvislosti s prijatím smernice o zdaňovaní energie. V uvedenom dokumente Komisia uviedla, že oslobodenie od dane z emisií CO2 udelené v prospech podnikov, ktoré by podliehali schéme Spoločenstva v oblasti obchodovania s emisiami, pravdepodobne nemôže predstavovať štátnu pomoc, pretože daň z emisií CO2 aj stropy emisií by mohli viesť k forme dvojitého zdanenia, ktorému je potrebné zabrániť. Okrem toho sa Rada vo svojej zápisnici týkajúcej sa smernice zaviazala, na základe návrhu Komisie, kladne preskúmať daňové opatrenia, ktoré budú sprevádzať vykonávanie EÚ ETS, najmä s cieľom predísť prípadom dvojitého zdanenia.

(35) Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania požiadala dánsku vládu, aby predložila informácie preukazujúce, že schéma bude viesť k dosiahnutiu environmentálnych cieľov alebo zvýšenej energetickej účinnosti, ktoré budú zhruba rovnaké, aké by sa dosiahli, ak by sa dodržala štandardná minimálna sadzba Spoločenstva. Dánske orgány tvrdia, že takéto informácie už boli zrejmé z ich porovnania ceny kvót s minimálnymi hodnotami Spoločenstva. V čase, keď Dánsko predložilo pripomienky, bola cena kvót 13 EUR za tonu CO2, zatiaľ čo minimálne ceny Spoločenstva prepočítané na EUR za tonu CO2 boli 1,55 EUR v prípade uhlia a koksu, 6,66 EUR v prípade plynového oleja a 2,64 EUR v prípade zemného plynu. Cena kvóty 13 EUR za tonu CO2 teda v podstate vytvára väčší hospodársky stimul na zníženie emisií, aký by vytvorila daň. V súlade s dánskym vnútroštátnym plánom prideľovania kvót na roky 2005 – 2007 sa priemyslu s reguláciou kvót v Dánsku prideľujú kvóty na úrovni, ktorá je o 7,1 % pod úrovňou emisií CO2, ktorá by sa dosiahla v bežnej situácii (vrátane daní a dobrovoľných dohôd) za rovnaké obdobie.

POSÚDENIE NAVRHOVANÉHO OPATRENIA Existencia štátnej pomoci

(36) Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(37) Navrhnuté opatrenie vedie k strate štátneho príjmu a je teda financované Dánskom zo štátnych zdrojov. Príjemcovia pôsobia na trhoch, na ktorých existuje hospodárska súťaž a obchod medzi členskými štátmi, a preto má opatrenie potenciál na narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Aby sa stanovilo, či sa na navrhnuté opatrenie vzťahuje článok 87 ods. 1, je potrebné zodpovedať otázku, či opatrenie poskytuje alebo neposkytuje príjemcom selektívnu hospodársku výhodu.

(38) Dánske orgány tvrdia, že navrhnutá daňová úľava neposkytuje príjemcom selektívnu výhodu, pretože sa vzťahuje na všetky podniky, ktoré sa právne a skutkovo nachádzajú v rovnakej situácii, konkrétne tým podnikom, ktoré podliehajú dvojitej regulácii. Ak by sa však predpokladalo, že ide o prípad selektívnej výhody, dánske orgány sa domnievajú, že tento prípad je odôvodnený charakterom a štruktúrou systému. Je to preto, že daň z emisií CO2 a EÚ ETS majú rovnaký cieľ, t. j. znížiť emisie CO2. Keďže sa zaviedol EÚ ETS, daň z emisií CO2 už viac neslúži žiadnemu environmentálnemu účelu. V prípade podnikov, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, nie je preto daň z emisií CO2 účinným nástrojom na zníženie celkových emisií CO2, ale iba ďalším hospodárskym zaťažením.

(39) Komisia berie na vedomie, že v rozsudku vo veci Adria-Wien sa stanovilo, že je potrebné iba určiť, či v rámci daného právneho režimu môže štátne opatrenie zvýhodniť určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru v zmysle článku 92 ods. 1 zmluvy v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii vzhľadom na cieľ sledovaný daným opatrením. Nedávna judikatúra sa zaoberá výkladom výhody a selektívnosti. Rozsudok vo veci Gibraltár poskytol štandardnú analýzu štátnej pomoci v prípade daňových vecí. Súd prvého stupňa rozhodol, že takáto analýza by mala pozostávať z: 1. určenia referenčného systému; 2. stanovenia odchýlky od referenčného systému a 3. možnosti odôvodniť odchýlku charakterom alebo štruktúrou systému.

(40) Pokiaľ ide o pojem selektívnej výhody, Komisia musí teda najprv určiť referenčný systém. V tomto prípade sa Komisia domnieva, v súlade so štandardnou analýzou, že referenčným systémom je existujúci všeobecný systém dane z energie (vrátane všetkých daní vyberaných zo spotreby každého energetického produktu, t. j. dane z emisií CO2 a dane z elektrickej energie). To je v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice o zdaňovaní energie, podľa ktorého sa na účely splnenia minimálnych úrovní Spoločenstva týkajúcich sa zdaňovania môžu spočítať všetky nepriame dane z rovnakého energetického produktu. Okrem toho Dánsko prezentovalo v roku 2004 tieto dve dane spolu ako súčasť vnútroštátneho systému daní z energie, aby preukázalo splnenie smernice o zdaňovaní energie a aby na účely štátnej pomoci odôvodnilo oslobodenie od dane z elektrickej energie. Tým, že sa príjemcovia zbavujú finančného zaťaženia, ktoré by inak bolo súčasťou ich výrobných nákladov, táto schéma jednoznačne zvýhodňuje príjemcov v porovnaní s podnikmi, ktoré neboli oslobodené od dane, a tým sa odchyľuje od referenčného systému. Dánske orgány tvrdia, že v analýze, či existuje selektívna výhoda, by sa malo zohľadniť, že príjemcovia sú v rámci EÚ ETS zaťažení. Komisia berie na vedomie, že systém zdaňovania energie má iba čiastočne rovnaký cieľ ako EÚ ETS. Kým cieľom EÚ ETS je výlučne zníženie emisií CO2, systém zdaňovania energie má aj ďalšie ciele, napríklad, podporu energetickej účinnosti a výber príjmov pre štát. Okrem toho existujú značné rozdiely vo fungovaní daňového systému a systému kvót (napríklad, EÚ ETS nie vždy vedie k tomu, aby každý príjemca zaplatil skutočnú cenu za každú spotrebovanú energetickú jednotku). Na základe týchto skutočností Komisia nezdieľa s Dánskom názor, že za referenčný systém by sa mali považovať spolu daň z emisií CO2 a EÚ ETS.

(41) V rozsudku o NOx Súd prvého stupňa rozhodol, že selektívnosť neexistuje, pretože výhoda (pridelenie bezplatných emisných povolení) sa poskytla iba podnikom, ktoré mali povinnosť na základe tej istej schémy, a preto sa nemohli považovať za podniky nachádzajúce sa v rovnakej právnej a skutkovej situácii, ako podniky mimo schémy. Komisia sa domnieva, že situácia vo veci NOx je odlišná od tejto situácie. Vo veci NOx bolo poskytnutie výhody (t. j. bezplatné povolenia na obchodovanie s kvótami NOx) podmienené tým, že príjemcovia spadajú do emisného stropu toho istého systému. V tomto prípade sa však navrhuje udeliť úľavu na dani z emisií CO2, ktorú obvykle platia všetci spotrebitelia energie. Dôvodom daňovej úľavy bude to, že na príjemcov sa vzťahuje iný (nedaňový) systém. Podľa názoru Komisie je tento prípad preto viac podobný situácii v uvedenom rozsudku o veci Adria-Wien, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že selektívna výhoda v skutočnosti existovala, pretože úľavou na dani z energie sa zvýhodnili určité podniky alebo výroba určitých druhov tovaru v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzali v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii vzhľadom na cieľ sledovaný príslušnou daňou.

(42) Podľa oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov sa daňové opatrenia výlučne technickej povahy (napríklad, zabránenie dvojitému zdaneniu) v podstate považujú za všeobecné opatrenia. Ako už bolo uvedené, medzi daňou a EÚ ETS existujú značné rozdiely. EÚ ETS sa preto v zmysle uvedeného oznámenia nemôže považovať za zdaňovanie.

(43) Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že daňová úľava ako taká poskytuje selektívnu výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(44) Pokiaľ ide o logiku systému, Komisia znovu pripomína, že systém zdaňovania energie má iba čiastočne rovnaký cieľ ako EÚ ETS. V tomto prípade je referenčným systémom systém zdaňovania energie. Zámerom uvedeného systému je zdaniť každý spotrebovaný energetický produkt a navrhnuté oslobodenie od dane nie je v súlade s uvedeným zámerom. V tejto súvislosti Dánsko tvrdí, že dvojitá regulácia zvyšuje marginálne náklady podnikov bez zníženia celkových emisií CO2. Komisia však považuje toto tvrdenie za relevantné iba pokiaľ ide o zlučiteľnosť potenciálnej štátnej pomoci, najmä s odkazom na primeranosť štátnej pomoci. Je to preto, že účinky EÚ ETS nie sú súčasťou referenčného systému na vymedzenie štátnej pomoci. V každom prípade, aj keby Komisia mala zahrnúť EÚ ETS do referenčného systému, navrhnutá úľava na dani z emisií CO2 by sa nevzťahovalo na všetky činnosti, pri ktorých sa tvoria emisie, a príslušnú povinnosť vzdať sa emisných kvót podľa EÚ ETS. Bol by to odklon od všeobecného zámeru uvádzaného Dánskom a daňová úľava by preto nebola úplne v súlade so zámerom systému.

(45) Komisia sa preto nedomnieva, že selektívnosť navrhnutého oslobodenia od dane bola odôvodnená povahou a logikou daňového systému.

(46) Označenie oznámeného opatrenia za štátnu pomoc je v súlade s ustálenou praxou Komisie, na základe ktorej sa oslobodenie od environmentálnych daní alebo ich zníženie obvykle považuje za štátnu pomoc. Komisia považovala za štátnu pomoc najmä schémy, v prípade ktorých sa zaviedlo zníženie dane z emisií CO2 pre spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS.

(47) Komisia preto dospela k záveru, že oznámené opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

Zlučiteľnosť s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES

(48) Od prijatia rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania sa prijali nové usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (EAG 2008). Podľa bodu 204 EAG 2008 bude Komisia uplatňovať nové usmernenia na všetky oznámené opatrenia pomoci, v prípade ktorých sa vyžaduje prijať rozhodnutie po uverejnení usmernení, a to aj vtedy, ak schémy boli oznámené pred ich uverejnením. V bode 68 EAG 2008 sa však uvádza, že v čase, keď sa vypracúvali usmernenia, Komisia nemala dostatočné skúsenosti s posudzovaním zlučiteľnosti zníženia environmentálnych daní v prípadoch, keď sa dané podniky zúčastňujú na systémoch obchodovania s povoleniami, a preto bolo v čase prijatia EAG 2008 príliš skoro poskytnúť k nim všeobecné usmernenie. Posúdenie takýchto prípadov sa preto uskutoční na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Pri posudzovaní environmentálnych prípadov, na ktoré sa nevzťahuje EAG, Komisia obvykle čerpá inšpiráciu z kritérií uvedených v usmerneniach. V tomto prípade existujú kritériá na posúdenie zníženia daní z energie a oslobodenia od týchto daní a bolo by nezmyselné nečerpať inšpiráciu aspoň z nich, najmä keď sa posudzuje, či je pomoc nevyhnutná a primeraná.

(49) Po prvé, keď sa posudzuje súlad štátnej pomoci so Zmluvou o ES, Komisia musí posúdiť pozitívny vplyv daného opatrenia pomoci pri dosahovaní cieľa spoločného záujmu (napríklad, vyššia úroveň ochrany životného prostredia) v porovnaní s jeho potenciálne negatívnymi vedľajšími účinkami na obchod a hospodársku súťaž. V tomto prípade je ťažké stanoviť, či zavedenie navrhovanej schémy je pozitívnym prínosom pre životné prostredie. Hoci cieľom EÚ ETS a dane z emisií CO2 je dosiahnuť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia, cieľom daňovej úľavy ako takej je zbaviť podniky daňového zaťaženia. Účinok navrhnutého opatrenia je teda taký, že príjemcovia získajú konkurenčnú výhodu, ktorá sa sama o sebe nemôže považovať za cieľ spoločného záujmu. Tým sa však nevylučuje možnosť existencie priameho prínosu pre životné prostredie, ktorý spočíva v tom, že zníženie umožňuje zaviesť alebo udržať pre iné podniky vyššie úrovne daní, ako sú minimálne úrovne Spoločenstva.

(50) Po druhé, v bode 152 EAG 2008 sa uvádza, že aby sa schválili zníženia zosúladených daní a oslobodenia od týchto daní podľa článku 87 Zmluvy o ES, musia byť zlučiteľné s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva. Požiadavka dodržania daňových smerníc sa potvrdila v judikatúre rozsudkom Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2001 vo veci T-184/97, BP Chemicals/Komisia. V prípadoch, akým je tento, ktorý sa týka úľavy na dani z emisií CO2, to znamená najmä dodržanie smernice o zdaňovaní energie. Podľa uvedenej smernice musia úrovne daní spĺňať určitú minimálnu úroveň Spoločenstva pre každý energetický produkt a elektrickú energiu. Minimálne úrovne sú uvedené v prílohe I k smernici. Ako už bolo uvedené, podľa článku 4 ods. 2 smernice o zdaňovaní energie sa minimálne úrovne môžu dosiahnuť sčítaním všetkých poplatkov vyberaných s ohľadom na všetky nepriame dane (okrem DPH) vypočítané priamo alebo nepriamo z množstva energetických produktov a elektrickej energie v čase spotreby. Podľa článku 17 ods. 4 tej istej smernice podniky, ktoré majú prospech z nižšej úrovne zdaňovania ako je minimálna úroveň Spoločenstva, uzatvoria dohody, systémy obchodovania s povoleniami alebo podobné dohody, ktoré vedú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov, ktoré sú vo všeobecnosti rovnaké ako tie, ktoré by sa dosiahli, ak by sa dodržali minimálne hodnoty Spoločenstva. Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyzvala Dánsko, aby predložilo ďalšie informácie na podporu svojho tvrdenia, že EÚ ETS má na daň zhruba rovnaký účinok. Dánsko nepredložilo k uvedenej otázke doplňujúce informácie. Vzhľadom na cenovú úroveň kvót EÚ ETS v porovnaní s minimálnymi úrovňami Spoločenstva však nie je možné vylúčiť, že účinky EÚ ETS sú približne rovnaké ako tie, ktoré by sa dosiahli v rámci dane z emisií CO2.

(51) Dánsko sa odvolalo na Zelenú knihu o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík, ktorú Komisia predložila ako východisko na revíziu smernice o zdaňovaní energie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Zelená kniha je dokumentom obsahujúcim úvahy, ktorý vyzýva k diskusii o možnostiach politiky pred vypracovaním návrhov, t. j. nie je to záväzný akt. V Zelenej knihe Komisia potvrdzuje, že EÚ ETS a smernica o zdaňovaní energie sa prinajmenšom do určitej miery zameriavajú na rovnaký cieľ a uvádza, že je potrebné zabrániť ich prekrývaniu. Pokiaľ ide o zdaňovanie energie, v uvedenom dokumente sa nastoľuje aj otázka viacerých cieľov, ktoré sú v pozadí zdaňovania energie, a navrhuje rozdeliť zdaňovanie energie na zložku CO2 a zložku súvisiacu s energiou. Zložka CO2 by sa logicky nemala vzťahovať na zariadenia v rámci EÚ ETS. Vzhľadom na to, že v Dánsku sú firmy v rámci EÚ ETS už oslobodené od dane z energie, ak by sa navrhnuté opatrenie schválilo, tieto firmy by neplatili vôbec žiadnu daň z energie spotrebovanej vo svojich výrobných procesoch. Komisia sa preto nedomnieva, že opatrenie navrhnuté Dánskom je v súlade so zámermi uvedenými v Zelenej knihe.

(52) Ak by sa dodržali príslušné právne predpisy Spoločenstva, zásadou, ktorá je v pozadí pravidiel štátnej pomoci vzťahujúcich sa na zníženie environmentálnych daní a oslobodenie od týchto daní, je uznať prípady, keď sa dodržali úrovne dane Spoločenstva, pri zohľadnení prísnejšieho prístupu v prípadoch, keď by sa príjemcovia nachádzali pod úrovňou rovnakých podmienok stanovenými minimálnymi úrovňami. To znamená, že daňové úľavy sa v prípade dodržania minimálnych hodnôt Spoločenstva môžu schváliť bez ďalšej analýzy, zatiaľ čo, naopak, daňové úľavy pod úrovňou týchto minimálnych hodnôt sa považujú za osobitne narušujúce, a Komisia preto podrobne analyzuje nutnosť a primeranosť takejto pomoci. Pri tejto analýze sa Komisia spolieha na informácie, ktoré získala od členských štátov.

(53) Pokiaľ ide o nevyhnutnosť pomoci, Komisia by podľa bodu 158 EAG 2008 mala posúdiť: 1. či výber príjemcov je založený na objektívnych a transparentných kritériách; 2. či existuje značné zvýšenie výrobných nákladov a ak áno; 3. či toto zvýšenie sa môže preniesť na spotrebiteľov bez toho, aby to viedlo k značným zníženiam predaja (to sa dá preukázať odhadmi elasticity cien výrobkov, stratami predaja a/alebo zníženými ziskami príslušných podnikov alebo sektorov).

(54) V tomto prípade sa príjemcovia v skutočnosti vyberajú na základe objektívnych a transparentných kritérií, konkrétne na základe účasti na EÚ ETS. Pokiaľ ide o druhé kritérium, všetky príslušné podniky sú prinajmenšom zatiaľ energeticky náročné v zmysle článku 17 ods. 1 smernice o zdaňovaní energie, takže toto kritérium sa môže považovať za splnené. Informácie o znižujúcich sa obratoch a/alebo podieloch príslušných príjemcov na trhu by boli cennými údajmi naznačujúcimi, že opatrenie je nevyhnutné. Dánsko však nepredložilo uvedené informácie. Dánsko namiesto toho predložilo zoznam všetkých príjemcov s uvedením ich emisií CO2 za roky 2005, 2006 a 2007. Niektoré z nich počas trojročného obdobia svoje emisie znížili, zatiaľ čo ostatné počas tohto obdobia emisie namiesto toho zvýšili. Najväčší príjemcovia by boli v cementárenskom priemysle (v ktorom je daňový základ približne 2,8 milióna ton emisií CO2 za rok), v cukrovarníckom priemysle (0,2 milióna ton za rok) a v ropných rafinériách (0,1 milióna ton za rok). Dánsko teda nepreukázalo, že paralelné uplatňovanie týchto dvoch systémov viedlo k značnému zvýšeniu výrobných nákladov, ktoré sa nemôžu preniesť na spotrebiteľov bez značného zníženia predaja.

(55) Komisia preto nemôže dospieť k záveru, že navrhovaná schéma je nevyhnutná.

(56) Pokiaľ ide o otázku primeranosti, každý príjemca musí podľa bodu 159 EAG 2008 splniť jedno z týchto kritérií: 1. musí zaplatiť časť vnútroštátnej dane, ktorá sa zhruba rovná environmentálnej výkonnosti každého individuálneho príjemcu v porovnaní s výkonnosťou súvisiacou s najvýkonnejšou technológiou v rámci EHP. Príjemcovia môžu maximálne využiť zníženie zodpovedajúce zvýšeniu výrobných nákladov z dane, využijúc najvýkonnejšiu technológiu, ktoré nemôžu preniesť na spotrebiteľov; 2. musia zaplatiť aspoň 20 % vnútroštátnej dane, pokiaľ sa nemôže odôvodniť nižšia sadzba, alebo 3. môžu uzatvoriť dohody s členským štátom, ktorými sa zaväzujú dosiahnuť environmentálne ciele s rovnakým účinkom, ktorý by sa dosiahol podľa bodov 1 alebo 2 alebo ak by sa uplatnili minimálne hodnoty Spoločenstva.

(57) V tomto prípade dánske orgány odpovedali, že nemajú informácie o najvýkonnejšej technológii, to však nie je v žiadnom prípade požiadavka v rámci navrhovaného opatrenia. Druhé kritérium nie je splnené a platenie 20 % vnútroštátnej dane by v ich prípade aj tak viedlo k daňovej sadzbe, ktorá je značne nad úrovňou minimálnych sadzieb Spoločenstva. Pokiaľ ide o tretie kritérium, niektorí z príjemcov už uzatvorili dobrovoľné dohody, na základe ktorých môžu platiť nižšiu sadzbu, ako sú minimálne sadzby Spoločenstva. Zámerom tohto opatrenia by bolo nahradenie takýchto dohôd EÚ ETS. EÚ ETS je zavedený nezávisle od navrhovaného daňového opatrenia, a preto Dánsko nevyžaduje žiadnu ďalšiu snahu, ako náhradu za navrhnutú daňovú úľavu.

(58) Komisia vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania vyzvala Dánsko, aby predložilo informácie o mechanizmoch, ktoré by dánske orgány mohli plánovať, aby zabezpečili, že oslobodenie od dane sa udelí iba tým individuálnym podnikom, ktoré majú čisté náklady z účasti na EÚ ETS, a že pokryje iba tieto čisté náklady. Takéto informácie mohli naznačiť, či je pomoc primeraná, hoci environmentálna logika takéhoto prístupu by sa mohla spochybniť, pretože by sa zvýhodnili podniky, ktoré museli kúpiť emisné povolenia, pretože neznížili svoje znečistenie. V každom prípade dánske orgány nepreukázali ani nezaručili, že oslobodenia od dane by sa obmedzili na podniky, ktoré zaplatili za emisné kvóty.

(59) V dôsledku toho dánske orgány nepreukázali, že navrhnutá pomoc je primeraná.

(60) Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, podniky v Dánsku, na ktoré sa nevzťahuje EÚ ETS, ako aj podniky v ostatných členských štátoch, buď rešpektujú rovnaké podmienky stanovené minimálnymi hodnotami Spoločenstva alebo dodržiavajú pravidlá stanovené v EAG 2008. Navrhnuté oslobodenie by preto spôsobilo zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov EÚ ETS pôsobiacich v Dánsku, a teda by zbytočne narušilo hospodársku súťaž s podnikmi v ostatných členských štátoch.

(61) Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia na základe povahy EAG 2008 konštatuje, že toto opatrenie sa nemôže považovať za zlučiteľné s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(62) Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania boli Komisii doručené pripomienky tretích strán týkajúce sa skutočnosti, že sumy oslobodenia alebo zníženia sú vo väčšine prípadov pod prahmi stanovenými v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (ďalej len nariadenie de minimis). Ak by sa dánske orgány zaviazali, že zabezpečia, aby vo všetkých prípadoch boli dodržané pravidlá de minimis, opatrenie pomoci by sa považovalo za opatrenie nespĺňajúce kritériá 87 ods. 1 a mohlo by sa teda vykonať bez oznámenia Komisii.

(63) Ako Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania, navrhnutá schéma by sa mohla vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak by sa dodržali zosúladené minimálne úrovne stanovené v smernici o zdaňovaní energie. Obavy Komisie uvedené v tom istom rozhodnutí týkajúce sa dodržania zásady znečisťovateľ platí by sa rozplynuli aj tým, ak by príjemcovia platili minimálne hodnoty Spoločenstva. Na zníženia daní z energie na minimálne hodnoty Spoločenstva sa v skutočnosti vzťahuje článok 25 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), a nemusia sa teda oznamovať Komisii.

(64) Článok 7 ods. 4 nariadenia Rady č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES stanovuje, že Komisia môže ukončiť konanie vo veci formálneho zisťovania prostredníctvom pozitívneho rozhodnutia s podmienkami, podľa ktorých sa pomoc môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Splnenie takýchto podmienok sa dôkladne monitoruje.

(65) Komisia sa v tomto prípade domnieva, že pomoc sa môže povoliť, pokiaľ príjemcovia ešte stále platia aspoň minimálne úrovne daní Spoločenstva vzťahujúce sa na každý energetický zdroj, či už vo forme dane z emisií CO2 alebo vo forme inej dane z energie. Komisia sa však domnieva, že ak daňová úľava klesne pod úroveň týchto minimálnych hodnôt, pomoc nie je zlučiteľná so Zmluvou o ES, a preto sa nemôže uskutočniť.

(66) Za už uvedených podmienok je okrem toho jasné, že oznámená schéma by rešpektovala smernicu o zdaňovaní energie a konkrétnejšie jej článok 17 ods. 1 písm. a). Všetci príjemcovia sú v zmysle tohto ustanovenia v skutočnosti energeticky náročnými podnikmi a minimálne úrovne zdaňovania stanovené v smernici sú dodržané.

ZÁVER

(67) Komisia sa domnieva, že navrhnutá schéma Úprava dane z emisií CO2 na spotrebu paliva v priemysle regulovanú kvótami predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(68) Za predpokladu, že všetci príjemcovia stále platia daň z každého energetického zdroja, pri ktorej sa dodržiavajú minimálne úrovne daní Spoločenstva, sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(69) Časť navrhnutej schémy, ktorá vedie k nižšej úrovni dane, ako je zosúladená minimálna úroveň, nie je zlučiteľná so Zmluvou o ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1 Keďže dánska schéma (zákon č. 464 z 9. júna 2004) nespadá do pôsobnosti nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006, predstavuje štátnu pomoc, ktorá je zlučiteľná so spoločným trhom iba pod podmienkou, že príslušní príjemcovia platia daň zo svojej príslušnej spotreby energie, ktorá zodpovedá aspoň minimálnym úrovniam daní Spoločenstva stanoveným v prílohe I k smernici 2003/96/ES. Ak chce Dánsko uskutočniť opatrenie pomoci, musí ho zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

Článok 2 Dánsko bude informovať Komisiu do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na dosiahnutie zosúladenia s týmto rozhodnutím.

Článok 3 Toto rozhodnutie je určené Dánskemu kráľovstvu.

V Bruseli 17. júna 2009 Za Komisiu Neelie Kroes členka Komisie

Versions

1. 2009-06-17