Address https://gelex.eu/eli/EU/act/2013/8@2012-06-12/sk

Contents

1. Preamble
2. (11) Tabuľka I Kľúčové finančné údaje Karjaportti v EURÁCH
3. (19) Tabuľka II Ekvivalent hrubého grantu poskytnutých opatrení v EURÁCH
4. (22) Tabuľka III Rozpis projektových nákladov súvisiacich s obstarávacími cenami v EURÁCH
5. (36) Tabuľka IV Veľké zabezpečené dlhy v EURÁCH
6. (39) Tabuľka V Výška úrokov na veľké zabezpečené dlhy v EURÁCH
7. (41) Tabuľka VI Posunutie platieb v EURÁCH
8. (150)
9. (176)
10. (177)
11. (210)
12. (211)
13. (228)
14. (229)
15. (248)
16. (272)
17. (273)
18. Článok 5
19. Článok 6
20. Článok 7
21. 1. a)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže: POSTUP

(1) Listom z 15. januára 2009 Fínsko oznámilo Komisii pomoc na záchranu vo forme záruky a prepracovania harmonogramu splácania dlhov pre spoločnosť Osuuskunta Karjaportti (ďalej len Karjaportti; v čase oznámenia bol názov tejto spoločnosti Järvi-Suomen Portti Osuuskunta). V listoch z 5. februára 2009, 11. februára 2009, 16. februára 2009 a 20. februára 2009 poskytlo Fínsko Komisii ďalšie informácie.

(2) Listom z 8. apríla 2009 Komisia oznámila Fínsku svoje rozhodnutie začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti s oznámenými opatreniami a niektorými opareniami poskytnutými v minulosti. Na základe uvedeného rozhodnutia o začatí konania Fínsko listom z 13. mája 2009 predložilo Komisii ďalšie informácie.

(3) Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniam pomoci.

(4) Komisia dostala pripomienky od jednej zúčastnenej strany. Poslala ich Fínsku, ktoré dostalo možnosť vyjadriť sa. Uvedené pripomienky boli doručené v liste z 28. augusta 2009. Fínsko poskytlo ďalšie informácie elektronickou poštou z 3. novembra 2009.

(5) Listom z 15. decembra 2009 Komisia oznámila Fínsku svoje rozhodnutie rozšíriť konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ vo veci dodatočných opatrení pomoci poskytnutej v minulosti. Listom z 12. februára 2010 Fínsko predložilo ďalšie informácie.

(6) Rozhodnutie Komisie o rozšírení konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniam pomoci. Komisia nedostala ďalšie pripomienky od zúčastnených strán.

(7) Dňa 1. marca 2010 Fínsko oznámilo Komisii, že stiahlo oznámenie týkajúce sa záruky v prospech Karjaportti. Listom z 26. marca 2010 Komisia oznámila Fínsku, že stiahnutím oznámenia o záruke sa bude zaoberať v konečnom rozhodnutí spolu s ostatnými posudzovanými opatreniami. Navyše Komisia položila Fínsku otázky, na ktoré Fínsko odpovedalo listom z 22. apríla 2010. Dňa 15. júla 2010 Komisia poslala Fínsku žiadosť o informácie, na ktorú Fínsko odpovedalo 20. augusta 2010. Dňa 28. septembra 2010 Komisia poslala ďalšiu žiadosť o informácie, na ktorú Fínsko odpovedalo 29. novembra 2010. Nakoniec Komisia listom zo 16. novembra 2011 požiadala o ďalšie informácie. Dňa 16. decembra 2011 Fínsko predložilo tieto požadované informácie.

PRÍJEMCA Družstvo Karjaportti

(8) Spoločnosť Karjaportti je družstvo, ktoré sa nachádza v meste Mikkeli, výrobné zariadenia má v mestách Mikkeli a Kouvola, ktoré sa nachádzajú vo východnom Fínsku (Itä-Suomi), regióne oprávnenom na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Toto družstvo bolo pôvodne založené v roku 1914. V roku 1950 dostalo názov Osuusteurastamo Karjaportti; od 31. decembra 2002 bolo známe pod názvom Järvi-Suomen Portti Osuuskunta a od 14. decembra 2010 je známe pod názvom Karjaportti. V súčasnosti v Karjaportti pracuje 300 stálych a na jar a v lete ďalších 100 až 120 sezónnych pracovníkov.

(9) Karjaportti pôsobí v oblasti výroby potravín, konkrétne spracovania mäsa na výrobky ako mäsové guľky a mäsové výrobky. Navyše družstvo predáva balené mäso, kusy mäsa a jatočné telá. Karjaportti v malom rozsahu vyváža do ostatných členských štátov.

Finančná situácia Karjaportti

(10) Od 1. decembra 2004 prebieha v spoločnosti Karjaportti reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu podľa zákona o reštrukturalizácii podnikov č. 47/1993 (ďalej len reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu; ďalšie informácie o reštrukturalizácii pod dohľadom súdu sú v odôvodneniach 31 – 43).

(11) Tabuľka I Kľúčové finančné údaje Karjaportti v EURÁCH

Podrobné údaje o finančnej situácii Karjaportti pred reštrukturalizačným procesom pod dohľadom súdu a počas neho sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: Rok: Obrat Prevádzkové výsledky Čistý výsledok (zisk/straty) Deficit za predchádzajúce účtovné obdobia Základné imanie/rezervy a možné budúce zisky a straty Zostatok vlastných zdrojov 2000 139620882 8682 –1169091 7681411 /10247107 8893097 2001 139748861 2082662 549865 7812809 /9078473 9442963 2002 135781234 2259488 14382 7783428 /9559942 17357751 2003 128354480 –3299914 –6009055 7585778 /9506525 11083248 2004 125849631 –3972464 –10686420 7234608 /3497953 46141 2005 101507619 –6629915 –9235908 –7404955 7772913 /216662 –8651289 2006 99802293 –3485054 4277565 –16640864 8141610 /216662 –4005028 2007 86962069 –8916539 –7943878 –12363299 6244277 /216662 –13846239 2008 80901753 –3791985 –2770037 –20307178 5768185 /216662 –17092368 2009 64793763 305936 –2124435 –23077214 5077160 /216662 –19907828

(12) V roku 2008 fínsky daňový úrad dvakrát požiadal o konkurzné konanie proti Karjaportti. V rámci prvého podania žiadosti 7. októbra 2008 predložil súdne nariadenie na zaplatenie 461579 EUR. Daňový úrad vtedy žiadosť stiahol. Dňa 1. decembra 2008 opätovne podal žiadosť so súdnym nariadením na zaplatenie 981658 EUR. Od júna 2009 je konkurzné konanie proti Karjaportti skončené, keďže družstvo zaplatilo daňovému úradu neuhradený dlh.

OPIS OPATRENÍ

(13) Posudzované opatrenia pozostávajú z opatrení, ktoré poskytlo mesto Mikkeli, kde sa Karjaportti nachádza, a opatrení, ktoré poskytla spoločnosť Finnvera Oyj (ďalej len Finnvera). Finnvera je špecializovaná finančná spoločnosť v štátnom vlastníctve Fínska a je oficiálnou fínskou agentúrou pre vývozné úvery. Ďalej sa uvádzajú najprv opatrenia, ktoré poskytlo mesto Mikkeli (časť 3.1), a potom opatrenia, ktoré poskytla spoločnosť Finnvera (časť 3.2).

Opatrenia, ktoré poskytlo mesto Mikkeli Záruka poskytnutá 12. júna 2000 (opatrenie č. 1) a prevod pozemkov (opatrenie č. 2)

(14) Opatrenie č. 1: Rozhodnutím z 12. júna 2000 mestská rada v Mikkeli poskytla spoločnosti Karjaportti absolútnu záruku (takaus) pokrývajúcu 100 % budúceho úveru vo výške 25 miliónov FIM (približne 4,2 milióna EUR). V septembri 2000 banka Tapiola Pankki Oy (ďalej len Tapiola) poskytla spoločnosti Karjaportti úver s pevnou úrokovou sadzbou 5,35 % a na obdobie 10 rokov. Zároveň podpísaním dohody o poskytnutí záruky mestská rada v Mikkeli realizovala záruku. Záruka sa poskytla bez poplatku a ako absolútna záruka, v rámci ktorej je ručiteľ zodpovedný za istinu, akoby to bol jeho vlastný dlh, to znamená, že keď istina nadobudne splatnosť, veriteľ by mohol požiadať ručiteľa o jej vrátenie. Garantovaný úver sa poskytol na financovanie vybudovania výrobného podniku v oblasti Tikkala v Mikkeli.

(15) Záruka sa zabezpečila už existujúcimi hypotékami na nehnuteľnosti s registrovanou hodnotou 7,5 mil. FIM (1261409 EUR). Keď sa poskytlo opatrenie č. 1, približne 3 mil. FIM z hypoték na nehnuteľnosti bolo k dispozícii ako zábezpeka. Navyše záruka sa zabezpečila hypotékami na podnik s registrovanou hodnotu 25 mil. FIM a 30,5 mil. FIM na hnuteľný majetok spoločnosti Karjaportti.

(16) Keď sa v decembri 2004 začal reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu, banka Tapiola žiadala od mesta Mikkeli zaplatenie neuhradeného dlhu spoločnosti Karjaportti podľa záruky. Mesto Mikkeli po zaplatení príslušnej sumy banke Tapiola vystupovalo ako veriteľ Karjaportti namiesto banky Tapiola (pozri odôvodnenie 34).

(17) Opatrenie č. 2: Takisto v roku 2000 vidiecky okres Mikkeli previedol na spoločnosť Karjaportti pozemok na výstavbu výrobného podniku v Tikkale. Rozloha pozemku bola 152366 m2 a mesto Mikkeli ho poskytlo spoločnosti Karjaportti bezodplatne, to znamená bez zaplatenia kúpnej ceny. Okrem toho sa mesto Mikkeli zaviazalo previesť pozemok, na ktorom bolo možné začať výstavbu. Preto mesto Mikkeli uhradilo spoločnosti Karjaportti náklady na vyrovnanie povrchu pozemku vo výške 2000000 FIM (približne 336376 EUR).

(18) Na výstavbu výrobného podniku v Tikkale boli spoločnosti Karjaportti poskytnuté iné opatrenia. Finnvera poskytla úvery a záruky vo výške 20000000 FIM (približne 3363759 EUR) a ministerstvo práce a hospodárstva (vtedajšie ministerstvo obchodu a priemyslu) poskytlo priame granty vo výške 15000000 FIM (približne 2552819 EUR).

(19) Tabuľka II Ekvivalent hrubého grantu poskytnutých opatrení v EURÁCH

Celkom bola nominálna hodnota opatrení uvedených v odôvodneniach 14 – 18, ktoré sa mali poskytnúť na výstavbu výrobného podniku v Tikkale, 63783719 FIM (približne 10757652 EUR). Podľa prehľadu uvedeného v nasledujúcej tabuľke bola výška ekvivalentu hrubého grantu poskytnutých opatrení 3617143 EUR. Opatrenie Suma Ekvivalent hrubého grantu Záruka mesta Mikkeli 4204698 345786 Prevod pozemkov mestom Mikkeli 300000 300000 Vyrovnanie povrchu pozemku, ktoré zaplatilo mesto Mikkeli 336376 336376 Úver od spol. Finnvera 1681879 82162 Priame granty ministerstva obchodu a priemyslu 2552819 2552819 SPOLU 10757652 3617143

(20) Fínsko vypočítalo ekvivalent hrubého grantu záruky, ktorú poskytlo mesto Mikkeli, takto: Porovnalo trhovú sadzbu porovnateľnej záruky (1,75 %) s osobitnou prirážkou za záruku, ktorú mesto Mikkeli skutočne účtovalo (0 %). Prvok pomoci v záruke sa rovná rozdielu dvoch osobitných prirážok, ktorý je 1,75 %. Keby mesto Mikkeli účtovalo osobitnú prirážku s uvedenou sadzbou, počas desaťročného obdobia platnosti záruky by získalo 2406250 FIM vo forme prirážok, a táto suma diskontovaná so sadzbou 5,7 % ku dňu poskytnutia záruky by bola 1055949 FIM (približne 345786 EUR).

(21) Fínsko vypočítalo výšku ekvivalentu hrubého grantu pre úver spoločnosti Finnvera takto: Porovnalo úrok, ktorý Finnvera účtovala za úver (šesťmesačný EURIBOR plus 1,75 %), s referenčnou sadzbou v súlade s oznámením Komisie o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb, ktoré bolo v platnosti v čase poskytnutia úveru. Prvok pomoci sa rovná rozdielu dvoch sadzieb na obdobie trvania úveru (10 rokov). Z výsledku výpočtu vyplynulo, že Karjaportti bola povinná zaplatiť za úver (0,5 %). Prvok pomoci, diskontovaný so sadzbou 5,7 % ku dňu poskytnutia záruky, predstavoval 82162 EUR.

(22) Tabuľka III Rozpis projektových nákladov súvisiacich s obstarávacími cenami v EURÁCH

Podľa údajov uvedených v nasledujúcej tabuľke sa oprávnené investičné náklady vypočítali na základe nákladov súvisiacich s obstarávacími cenami: Pozemky a budovy 14208192 Stroje a zariadenia 11155379 Vybavenie kancelárií/softvér 572356 SPOLU 25935928

(23) Prvok pomoci vo výške 3617143 EUR zodpovedá intenzite pomoci 13,95 % celkových oprávnených nákladov vo výške 25935928 EUR.

(24) Skôr ako začali práce v rámci investičného projektu, spoločnosť Karjaportti požiadala o opatrenia poskytované mestom Mikkeli. Fínsko prijalo opatrenia na podporu regionálneho rozvoja. S novým výrobným podnikom by sa mal zvýšiť počet pracovných miest v regióne z približne 400 na 550 alebo 600.

Odkúpenie pozemkov (opatrenie č. 3)

(25) Dňa 28. februára 2002 mesto Mikkeli kúpilo od spoločnosti Karjaportti šesť nehnuteľností a jednu budovu s príslušnými nájomnými zmluvami. Zaplatená kúpna cena bola 6646787 EUR. Ku konečnému dátumu kúpy nehnuteľností mestom Mikkeli a v prípade jednej nehnuteľnosti k dátumu, keď sa jej majetok previedol na mesto Mikkeli, neboli nehnuteľnosti zaťažené hypotékou.

Záruka poskytnutá 8. marca 2004 (opatrenie č. 4)

(26) Rozhodnutím z 8. marca 2004 mestská rada v Mikkeli poskytla záruku na 100 % úveru vo výške 607054 EUR, ktorý mala poskytnúť banka Tapiola. Dňa 14. apríla 2004 bol poskytnutý úver s pevnou úrokovou sadzbou 4 % na desaťročné obdobie. Záruka sa poskytla bez poplatku a ako absolútna záruka. Úver a záruka sa poskytli s cieľom nahradiť úver, ktorý poskytla banka Tapiola a na ktorý mesto Mikkeli rozhodnutím z 2. novembra 1992 pôvodne poskytlo záruku. Výška pôvodného úveru bola 7,5 mil. FIM (1261409 EUR) a poskytol sa s úrokovou sadzbou 4,5 % na 10 rokov.

(27) Záruka sa zabezpečila hypotékami na nehnuteľnosti na výrobný podnik v Tikkale, ktoré sa už používali ako zábezpeka pre opatrenie č. 1. Navyše mesto Mikkeli bolo držiteľom hypotéky na podnik s hodnotou registrovanou v registri hypoték na podniky vo výške 25 mil. FIM. Aj táto hypotéka na podnik sa už používala ako zábezpeka pre opatrenie č. 1.

(28) Keď sa v decembri 2004 začal reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu, banka Tapiola na základe záruky žiadala od mesta Mikkeli zaplatenie neuhradeného dlhu voči spoločnosti Karjaportti. Mesto Mikkeli po zaplatení príslušnej sumy vystupovalo ako veriteľ Karjaportti namiesto banky Tapiola (pozri odôvodnenie 34).

Záruka poskytnutá 10. mája 2004 (opatrenie č. 5)

(29) Rozhodnutím z 10. mája 2004 mestská rada v Mikkeli poskytla absolútnu záruku na 100 % úveru vo výške 1,7 mil. EUR, ktorý mala poskytnúť banka Tapiola. Následne 8. júna 2004 banka Tapiola rozhodla o poskytnutí trojročného investičného úveru vo výške 1,7 mil. EUR s premenlivou úrokovou sadzbou dvanásťmesačného EURIBOR plus pevná obchodná marža 0,3 %. Záruka sa poskytla bez poplatku a ako absolútna záruka. Záruka sa zabezpečila tou istou hypotékou na nehnuteľnosti na výrobný podnik v Tikkale ako opatrenie č. 1 a opatrenie č. 4 a tou istou hypotékou na podnik, ktorej držiteľom bolo mesto Mikkeli. Navyše mesto Mikkeli dostalo ako osobitnú záruku nový nástroj na zabezpečenie hypoték s registrovanou hodnotou 1135268 EUR na výrobný podnik v Tikkale.

(30) Keď sa v decembri 2004 začal reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu, banka Tapiola žiadala od mesta Mikkeli zaplatenie neuhradeného dlhu voči spoločnosti Karjaportti podľa záruky. Mesto Mikkeli po zaplatení príslušnej sumy vystupovalo ako veriteľ Karjaportti namiesto banky Tapiola (pozri odôvodnenie 34).

Opatrenia prijaté v rámci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu (opatrenie č. 6)

(31) Dňa 17. novembra 2004 spoločnosť Karjaportti spolu s veriteľmi Nordea Bank Finland Abp (ďalej len Nordea Bank), Nordea Rahoitus Suomi Oy (ďalej len Nordea Financing) a OKO Osuuspankkien Keskuspankki Oyj (od 1. marca 2008 sa táto spoločnosť volá Pohjola Pankki Oyj; ďalej len OKO/Pohjola Bank) podali na okresnom súde v Mikkeli žiadosť o reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu. Podľa fínskych právnych predpisov sa uvedený reštrukturalizačný proces môže vykonať s cieľom obnoviť narušenú rentabilnú obchodnú činnosť dlžníka, zabezpečiť jej stálu rentabilitu a dosiahnuť vyrovnanie dlhov. Proces pod dohľadom súdu v súvislosti s Karjaportti sa začal 1. decembra 2004 rozhodnutím okresného súdu v Mikkeli. Z právneho hľadiska po začatí procesu dlžník nemôže vyrovnať reštrukturalizačné dlhy ani poskytnúť zábezpeku za uvedené dlhy. Reštrukturalizačné dlhy sú všetky dlhy, ktoré vznikli pred dátumom začatia reštrukturalizácie.

(32) Následne bol 23. júna 2005 okresnému súdu predložený reštrukturalizačný program a 30. novembra 2005 revidovaný reštrukturalizačný program. Dĺžka trvania reštrukturalizačného programu, ktorú 30. januára 2006 schválil oblastný súd, bola desať rokov (do 1. júla 2015). Od roku 2004 do roku 2008 spoločnosť Karjaportti ukončila 372 pracovných zmlúv a niektoré svoje činnosti ako napríklad kúpu, mäsiarstvo a krájanie presunula na externých dodávateľov.

(33) Spoločnosť dlžila súkromným veriteľom spolu približne [30 – 70] % reštrukturalizačného dlhu, ktorý bol predmetom reštrukturalizačnému procesu pod dohľadom súdu. Súkromnými veriteľmi s najväčšími podielmi na týchto dlhoch boli uvedené banky Nordea Bank a OKO/Pohjola Bank, ako aj Nordea Financing.

(34) Dňa 16. decembra 2004 v súvislosti s uvedeným reštrukturalizačným procesom pod dohľadom súdu banka Tapiola vyzvala mesto Mikkeli, aby zaplatilo nezaplatené sumy troch úverov, na ktoré mesto Mikkeli poskytlo záruku, ako sa uvádza v bodoch 3.1.1, 3.1.3 a 3.1.4. Mesto Mikkeli sa po zaplatení uvedených súm banke Tapiola stalo veriteľom spoločnosti Karjaportti, pokiaľ ide o celkovú sumu troch nezaplatených úverov, ktorá bola 5356895 EUR. Úvery sa zabezpečili zábezpekou uvedenou v odôvodneniach 15, 27 a 29.

(35) Navyše mesto Mikkeli si v rámci reštrukturalizačných procesov pod dohľadom súdu uplatňovalo nárok na sumu 682087 EUR, ktorá pozostávala z nezaplatených poplatkov mestskej majetkovej správe, úradu pre vodné hospodárstvo mesta Mikkeli a úradu pre odpadové hospodárstvo mesta Mikkeli. Tento nárok bol takisto zabezpečený zábezpekou uvedenou v odôvodneniach 15, 27 a 29.

(36) Tabuľka IV Veľké zabezpečené dlhy v EURÁCH

Úvery a ostatné dlhy (nezaplatené poplatky) voči mestu Mikkeli sa v rámci reštrukturalizačných procesov pod dohľadom súdu považovali za veľké zabezpečené dlhy. Držiteľmi ostatných veľkých zabezpečených nárokov boli súkromné subjekty (Nordea Bank, Nordea Financing, OKO/Pohjola Bank) a spoločnosť Finnvera. Veriteľ veľkých zabezpečených dlhov Suma Podiel v % Nordea Bank […]* [10 – 40] % Nordea Financing […] [0 – 20] % OKO/Pohjola Bank […] [10 – 40] % Finnvera […] [10 – 40] % Mesto Mikkeli – úvery z dôvodu realizovaných záruk […] [10 – 40] % Mesto Mikkeli – ostatné dlhy (nezaplatené poplatky) […] [0 – 20] % SPOLU 24579150 100 %

(37) V súvislosti s úvermi a ostatnými dlhmi (nezaplatené poplatky) voči mestu Mikkeli sa v pláne reštrukturalizácie stanovili nasledujúce opatrenia:

(38) Úver mesta Mikkeli vo výške 5356895 EUR sa považoval za zabezpečený dlh a rozdelil sa na dve časti. Podľa reštrukturalizačného programu sa úrokové sadzby znížili pre obidve časti: Na sumu 4,0 mil. EUR bola do 31. decembra 2010 úroková sadzba […] EURIBOR mínus […] % (predpokladalo sa však, že nebude vyššia ako […] % alebo nižšia ako […] %). Po tomto dátume sa účtovala úroková sadzba vo výške […] EURIBOR. Na zvyšnú časť vo výške 1356895 EUR sa uplatňovala úroková sadzba […] EURIBOR. Nezaplatené poplatky vo výške 682087 EUR sa takisto ako úvery považovali za zabezpečený dlh a úroková sadzba sa znížila na […] EURIBOR.

(39) Tabuľka V Výška úrokov na veľké zabezpečené dlhy v EURÁCH

V pláne reštrukturalizácie sa takisto na zabezpečené dlhy súkromných veriteľov stanovuje úroková sadzba zodpovedajúca […] EURIBOR. Na určitú sumu pre každého veriteľa okrem […] sa do 31. decembra 2010 stanovila znížená úroková sadzba vo výške […] EURIBOR mínus […] %; minimálny úrok […] % a maximálny úrok […] %. Od 31. decembra 2010 je úroková sadzba na všetky zabezpečené dlhy […] EURIBOR. Veriteľ veľkých zabezpečených dlhov Úroková sadzba […] EURIBOR mínus […] % do 31. decembra 2010; od tohto dátumu sa bude uplatňovať úroková sadzba […] EURIBOR na sumu Úroková sadzba […] EURIBOR na sumu Nordea Bank a Nordea Financing […] […] OKO/Pohjola Bank […] […] Finnvera […] […] Mesto Mikkeli – úvery z dôvodu realizovaných záruk […] […] Mesto Mikkeli – ostatné dlhy (nezaplatené poplatky) […]

(40) Mesto Mikkeli súhlasilo s posunutím platieb vyššie uvedených dlhov. Podľa plánu reštrukturalizácie sa úhrada zabezpečených dlhov mesta Mikkeli predpokladá v roku 2015. Prvá splátka mala byť uhradená 1. júla 2009, od roku 2010 sa predpokladali dve splátky ročne a v roku 2015 sa má zaplatiť zvyšná hlavná časť zabezpečeného dlhu, a to […] EUR za úvery z dôvodu realizovaných záruk a […] EUR za ostatné dlhy (nezaplatené poplatky).

(41) Tabuľka VI Posunutie platieb v EURÁCH

S posunutím platieb zabezpečených dlhov súhlasili takisto súkromní veritelia. Veriteľ veľkých zabezpečených dlhov Dlh Suma splatná 1.7.2009 a 2.1.2010 a 1.7.2010 % celkovej dlžnej sumy Suma splatná 2.1.2011 a 1.7.2011 % celkovej dlžnej sumy Suma splatná každých šesť mesiacov počínajúc od 2.1.2012 do 2.1.2015 % celkovej dlžnej sumy Suma splatná 1.7.2015 % celkovej dlžnej sumy Nordea Bank […] […] […] […] […] […] […] […] […] Nordea Financing […] […] […] […] […] […] […] […] […] OKO/Pohjola Bank […] […] […] […] […] […] […] […] […] Finnvera […] […] […] […] […] […] […] […] […] Mesto Mikkeli […] […] […] […] […] […] […] […] […] Mesto Mikkeli […] […] […] […] […] […] […] […] […] Spolu 24579150 500000 2 % 1000000 4 % 1500000 6 % 10579150 43 %

(42) Podľa plánu reštrukturalizácie by sa úhrada úverov a nezaplatených poplatkov mestu Mikkeli mala skončiť v roku 2015, pričom hlavná časť nezaplatenej sumy bude splatná v roku 2015. Ak Karjaportti v roku 2015 na konci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu nesplní niektoré hospodárske požiadavky (pomer medzi záväzkami a prevádzkovou maržou vyšší ako 4), mesto Mikkeli sa vzdá maximálne [0 – 3] mil. EUR z neuhradeného dlhu.

(43) Takisto sa na konci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu znížia pohľadávky ostatných veriteľov. Nordea Bank sa vzdá maximálne [0 – 3 mil.] EUR a Nordea Financing sa vzdá maximálne [0 – 2 mil.] EUR. Pohľadávka spoločnosti Finnvera sa zníži maximálne o [0 – 2 mil.] EUR. Pohľadávka […] sa nezníži. Podľa plánu reštrukturalizácie sa sumy, o ktoré sa zníži zabezpečený dlh, zakladajú na hodnote zábezpeky za zabezpečený úver v dvoch rôznych scenároch: podľa prvého scenára mala Karjaportti pokračovať v činnosti; podľa druhého mala Karjaportti zmeniť alebo skončiť svoju činnosť, to znamená, že by sa mali realizovať zábezpeky. Tieto dve hodnoty sa určili prostredníctvom dvoch nezávislých hodnotení. Konkrétna suma, o ktorú sa znížil zabezpečený dlh, sa potom určila osobitne pre každého veriteľa, pričom sa zohľadnila klasifikácia veriteľov a porovnanie hodnôt v dvoch rôznych scenároch.

Odkúpenie akcií od spoločnosti Karjaportti (opatrenie č. 7)

(44) Dňa 2. septembra 2005 spoločnosť Karjaportti predala spoločnosti, ktorú vlastní mesto Mikkeli, 50 % akcií v realitnej spoločnosti Kiinteistö Oy Suksimäki za kúpnu cenu 860000 EUR.

Prevod nezaplatených úrokových sadzieb na úvery (opatrenie č. 8)

(45) Karjaportti nezaplatila splatné úroky za zabezpečené dlhy mesta Mikkeli, ktoré vznikli v období od 16. decembra 2004 do 19. decembra 2005. Uvedené úroky predstavovali 281982 EUR a rozhodnutím mestskej rady v Mikkeli z 19. decembra 2005 sa previedli na úver za úverové obdobie do konca roka 2010. Úroková sadzba úveru je trojmesačný EURIBOR 0,3 %. Splácanie sa malo začať v marci 2009 a malo sa uskutočniť v štyroch rovnakých splátkach dvakrát ročne, to znamená, že 144991 EUR sa malo zaplatiť v roku 2009 a 144991 EUR v roku 2010. Splácanie splatných súm sa prinajmenšom čiastočne posunulo (pozri opatrenie č. 12).

(46) Prevod nezaplatených úrokových sadzieb na úvery v roku 2005 sa v zásade stanovil v pláne reštrukturalizácie. Podľa plánu sa v tejto súvislosti malo takto zaobchádzať nielen s mestom Mikkeli, ale so všetkými zabezpečenými veriteľmi. Na základe toho 28. decembra 2005 [jeden súkromný veriteľ] previedol úrokové sadzby na úver vo výške približne 1623000 EUR s úverovým obdobím do konca roka 2010. Úroková sadzba bola trojmesačný EURIBOR plus 1,5 %. Splácanie sa malo začať v roku 2009. Dňa 29. decembra 2005 [ďalší súkromný veriteľ] previedol úrokové sadzby na úver vo výške približne 1532500 EUR s úverovým obdobím do konca roka 2010. Úroková sadzba bola trojmesačný EURIBOR plus 2 %. Splácanie sa malo začať v roku 2009.

Odpísanie dlhov vo finančných výkazoch z roku 2006 (opatrenie č. 9)

(47) Rozhodnutím z 5. februára 2007 mestská rada v Mikkeli schválila odpísanie pohľadávok spoločnosti Karjaportti za rok 2006 vo výške 274023 EUR. Odpísanie dlhu z účtu nemalo vplyv na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, a preto mesto Mikkeli naďalej vymáhalo splácanie dlhov.

Odpísanie dlhov vo finančných výkazoch z roku 2008 (opatrenie č. 10)

(48) Mesto Mikkeli vo svojich finančných výkazoch za rok 2008 odpísalo neurčitú pohľadávku spoločnosti Karjaportti vo výške 5,7 mil. EUR. Odpísanie dlhu v účtoch nemalo vplyv na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, a preto mesto Mikkeli naďalej vymáhalo splácanie dlhov.

Neposkytnutá záruka, ktorá sa plánovala na rok 2009 (opatrenie č. 11)

(49) Dňa 8. decembra 2008 mestská rada v Mikkeli rozhodla o poskytnutí absolútnej záruky vo výške 2,75 mil. EUR na pokrytie budúceho úveru spoločnosti Karjaportti od banky Tapiola. Mestská rada poverila mestské zastupiteľstvo, aby rozhodlo o podrobných podmienkach týkajúcich sa absolútnej záruky, teda o vykonaní záruky. Podľa oznámenia mala byť výška úveru 5819807 EUR s úrokovou sadzbou 3,65 %. V oznámenom opatrení sa stanovuje jednorazový poplatok 4 % ako odmena za záruku a záruka sa poskytne na 10 rokov.

(50) Rozhodnutie mestskej rady v Mikkeli nebolo konečné, keďže na správnom súde v Kuopio (Kuopion Hallinto-Oikeus) bola podaná sťažnosť. Na základe tejto sťažnosti súd nariadil mestu Mikkeli zastaviť vykonávanie záruky a usilovať sa o schválenie pomoci Komisiou.

(51) Keďže rozhodnutie mestskej rady v Mikkeli poskytnúť záruku nebolo konečné, banka Tapiola neposkytla spoločnosti Karjaportti úver. Nakoniec v marci 2010 Fínsko stiahlo oznámenie záruky, keďže spoločnosť Karjaportti stiahla svoju žiadosť o poskytnutie záruky a mestské zastupiteľstvo 22. februára 2010 rozhodlo o nevykonaní rozhodnutia mestskej rady.

Prepracovanie harmonogramu splácania dlhov od roku 2009 (opatrenie č. 12)

(52) Posunutie splácania zabezpečených dlhov: Podľa plánu reštrukturalizácie, ktorý schválil súd, mala spoločnosť Karjaportti v roku 2009 uhradiť […] EUR a v roku 2010 […] EUR nezaplatenej sumy zabezpečených dlhov (pozri tabuľku VI). Podľa oznámenia sa malo splatenie týchto súm odložiť, pričom posledná splátka sa mala splatiť do 1. júla 2015.

(53) Posunutie splatenia úveru poskytnutého v roku 2005 (prevod nezaplatených úrokových sadzieb): Spoločnosť Karjaportti mala v roku 2009 uhradiť 140991 EUR a v roku 2010 takú istú sumu z nezaplatenej sumy úrokov prevedených na úver (pozri odôvodnenie 40). Podľa oznámenia sa malo splatenie týchto súm presunúť na roky 2011 až 2013.

(54) Dňa 4. februára 2009 správny súd v Kuopio (Kuopion Hallinto-Oikeus) zakázal vykonanie rozhodnutia mestskej rady týkajúceho sa prepracovania harmonogramu splácania dlhov. Zdá sa však, že harmonogram splácania dlhov sa aj tak prepracoval. Od mája 2009 spoločnosť Karjaportti pravidelne predkladala mestu Mikkeli a svojim ostatným veriteľom návrhy na posunutie platieb splatných dlhov s cieľom zabezpečiť plynulú prevádzku družstva. Mestské zastupiteľstvo v Mikkeli tieto návrhy schválilo.

Opatrenia, ktoré poskytla spoločnosť Finnvera

(55) Podľa informácií, ktoré predložilo Fínsko, spoločnosť Finnvera poskytla v rokoch 2004 až 2008 spoločnosti Karjaportti niekoľko úverov a záruk.

(56) Finnvera je špecializovaná finančná spoločnosť vo vlastníctve Fínska a je oficiálnou fínskou agentúrou pre vývozné úvery. Finnvera riadi svoju činnosť podľa cieľov priemyselnej politiky a politiky vlastníctva, ktoré stanovil štát. K týmto cieľom patria: zvýšenie počtu začínajúcich podnikov; umožnenie financovania zmien, ktorým čelia MSP; a podpora rastu podnikania, internacionalizácie a vývozu. Očakáva sa, že Finnvera bude v rámci svojich činností dodržiavať zásadu hospodárskej samoudržateľnosti. Fínsko však pokrýva časť strát spoločnosti Finnvera súvisiacich s úvermi a zárukami; štát priamo zodpovedá za domáce záruky a záruky za vývozné úvery, ktoré poskytla spoločnosť Finnvera, a štát poskytuje spoločnosti Finnvera záruky pre jej vlastné nadobúdanie finančných prostriedkov. Rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia sa nevzťahuje na uvedené štátne opatrenia v súvislosti so spoločnosťou Finnvera; Komisia si vyhradzuje právo posúdiť ich neskôr. Finnvera podlieha zákonu o správnom konaní 434/2003.

(57) Pokiaľ ide o správu a riadenie spoločnosti Finnvera, dozorná rada, ktorá vykonáva dohľad nad správou spoločnosti vykonávanou predstavenstvom a výkonným riaditeľom, zastupuje vlastníka spoločnosti, ktorým je v prípade spoločnosti Finnvera štát. Členovia dozornej rady sa vyberajú z parlamentných skupín politických strán na základe ich zastúpenia vo fínskom parlamente. Navyše v dozornej rade spoločnosti Finnvera sú zástupcovia organizácií v súlade s cieľmi priemyselnej politiky spoločnosti. Predstavenstvo, ktoré má 6 – 9 členov a 2 náhradníkov, potvrdzuje stratégiu spoločnosti, schvaľuje finančné výkazy a priebežnú správu, podporuje rozvoj spoločnosti a zabezpečuje, aby sa činnosti riadili právnymi predpismi a spĺňali ciele stanovené vlastníkom. Štyria členovia predstavenstva a dvaja náhradníci sa volia spomedzi kandidátov navrhnutých rôznymi ministerstvami. Výkonný riaditeľ zodpovedá za správu spoločnosti.

(58) Od 25. septembra 2007 je spoločnosť Finnvera oslobodená od platenia dane z príjmu. Komisia schválila toto oslobodenie. Rozhodnutie o schválení sa zakladá na skutočnosti, že fínske orgány sa zaviazali, že Finnvera obmedzí svoju činnosť na správu schém štátnej pomoci.

Záruka poskytnutá 17. marca 2004 (opatrenie č. 13)

(59) Dňa 17. marca 2004 spoločnosť Finnvera poskytla 100 % záruku na úver vo výške 91000 EUR s poplatkom za záruku 3 % ročne. Úver, ktorý mal lehotu 3 roky, poskytla banka Tapiola s pevnou úrokovou sadzbou [2 – 5] % ročne. Úver a záruka sa poskytli s cieľom nahradiť úver, ktorý poskytla banka Tapiola v roku 1992.

Úver poskytnutý 12. januára 2006 (opatrenie č. 14)

(60) Dňa 12. januára 2006 spoločnosť Finnvera poskytla úver vo výške 180000 EUR s úrokovou sadzbou šesťmesačného EURIBOR plus 2 % ročne. Úver súvisí s úrokom, ktorý vznikol v reštrukturalizačnom procese od 2. decembra 2004 do 28. februára 2008 a ktorý sa previedol na nový úverový nástroj. Úver sa zabezpečil hypotékou na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Tikkale, Lappeenrante a Kouvole a akciami v […]. Úverové obdobie trvalo do konca roka 2010 a splácanie sa malo začať v roku 2009. Dňa 23. novembra 2011 bolo stále nezaplatených […] EUR z kapitálu. Súkromní veritelia […] a […] previedli úrokové sadzby v tom istom období na úvery.

(61) Dňa 28. decembra 2005 [súkromný veriteľ] previedol úrokové sadzby na úver vo výške približne 1623000 EUR s úverovým obdobím do konca roka 2010. Úroková sadzba je trojmesačný EURIBOR plus 1,5 %. Splácanie sa malo začať v roku 2009.

(62) Dňa 29. decembra 2005 [ďalší súkromný veriteľ] previedol úrokové sadzby na úver vo výške približne 1532500 EUR s úverovým obdobím do konca roka 2010. Úroková sadzba bola trojmesačný EURIBOR plus 2 %. Splácanie sa malo začať v roku 2009.

Záruka poskytnutá 14. septembra 2006 (opatrenie č. 15)

(63) Dňa 14. septembra 2006 spoločnosť Finnvera poskytla spoločnosti […] protizáruku vo výške 300000 EUR s poplatkom 1,65 % ročne, ktorý zaplatí spoločnosť Karjaportti. […] za to poskytla spoločnosti Karjaportti záruku na tú istú sumu s úrokovou sadzbou 1,25 %. Táto záruka a protizáruka pokrývali 16,7 % zo sumy 1,8 mil. EUR v súvislosti so subdodávateľskou dohodou medzi […] a Karjaportti. Dĺžka trvania záruky spoločnosti Finnvera bola 8 mesiacov. Zvyšná časť subdodávateľskej dohody bola krytá zárukami od […] a […] (825000 EUR a 675000 EUR) s poplatkom 1,75 %. Finnvera sa nezúčastnila na poskytnutí týchto záruk, to znamená, že neboli kryté protizárukou. Protizáruka spoločnosti Finnvera skončila 30. júna 2007 bez uplatnenia. Preto na základe tejto záruky nezaznamenala spoločnosť Finnvera nijaké platobné povinnosti.

Úver poskytnutý 6. júla 2007 (opatrenie č. 16)

(64) Dňa 6. júla 2007 Finnvera poskytla úver vo výške 250000 EUR s úrokovou sadzbou šesťmesačný EURIBOR plus 2,5 % ročne. Dĺžka trvania úveru bola šesť mesiacov a úver sa mal splatiť do 15. januára 2008. Doteraz sa úver splatil len čiastočne (nezaplatená suma k 23. novembru 2011: […]).

(65) Súčasne súkromní veritelia […] a […] poskytli úvery vo výške 800000 EUR a 650000 EUR takisto na obdobie šiestich mesiacov. Úroková sadzba na tieto úvery bola mesačný EURIBOR plus 2 %. Splatenie ich úverov sa takisto posunulo (nezaplatené sumy k 23. novembru 2011: […] EUR a […] EUR).

(66) Spoločnosť Karjaportti poskytla na uvedené dva úvery a úver, ktorý poskytla Finnvera, nasledujúcu zábezpeku: hypotéku na podnik s registrovanou hodnotou 1850067 EUR; akcie v spoločnosti […]; a bankový účet. Zábezpeky sa rozdelili medzi spoločnosť Finnvera, […] a […] podľa ich rizika v súvislosti s úvermi. V skutočnosti mali uvedení traja veritelia rovnakú klasifikáciu a zábezpeku si rozdelili podľa percentuálneho podielu (Finnvera: [0 – 30] %; [prvý súkromný veriteľ]: [10 – 50] %; [druhý súkromný veriteľ]: [10 – 50] %).

Záruka poskytnutá 9. januára 2008 (opatrenie č. 17)

(67) Dňa 9. januára 2008 spoločnosť Finnvera poskytla spoločnosti […] protizáruku vo výške 280000 EUR s poplatkom 2,5 % ročne, ktorý zaplatí spoločnosť Karjaportti. Protizáruka pokrývala 80 % záruky, ktorú 11. januára 2008 poskytla […] spoločnosti Karjaportti vo výške 350000 EUR v súvislosti so subdodávateľskou dohodou medzi […] a […]. […] účtovala poplatok [0 – 3] %. Finnvera mala k dispozícii zábezpeku vo forme akcionárskeho podielu spoločnosti Karjaportti v […]. Podľa odhadu spoločnosti Finnvera z 8. januára 2008 mali uvedené akcie v čase poskytnutia protizáruky pre spoločnosť Finnvera zabezpečovaciu hodnotu […] EUR. Protizáruka sa skončila 28. februára 2011 a v rámci nej sa nevykonali nijaké platby.

DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

(68) Ako sa uvádza v odôvodneniach 2, 3 a 6, Komisia 8. apríla 2009 rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (ďalej len rozhodnutie o začatí konania). Toto konanie vo veci formálneho zisťovania sa 15. decembra 2009 rozšírilo na niekoľko dodatočných opatrení (ďalej len druhé rozhodnutie o začatí konania).

Opatrenia, ktoré poskytlo mesto Mikkeli Záruka poskytnutá 12. júna 2000 (opatrenie č. 1)

(69) Komisia vo svojom prvom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, či je uvedené opatrenie v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Po prvé, v súlade s oznámením Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o štátnej pomoci vo forme záruk (oznámenie o poskytovaní záruk z roku 2000), ktoré bolo v platnosti v čase poskytnutia opatrenia, môže opatrenie predstavovať štátnu pomoc, keďže záruka pokrývala 100 % príslušného úveru. Na základe oznámenia o poskytovaní záruk z roku 2008, ktoré je v súčasnosti v platnosti, by sa tento záver nezmenil. Navyše poskytnutie záruky bez komisionálneho poplatku, ktorý v skutočnosti preberá finančné riziko bez akejkoľvek odmeny, nie je možné opísať ako správanie organizátora trhu.

(70) Pokiaľ ide o zlučiteľnosť, Komisia vyjadruje pochybnosti, že záruka by sa mohla považovať za výnimku podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ; podľa predbežného posúdenia sa zdá, že sa nesplnili podmienky stanovené v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999).

Prevod pozemkov (opatrenie č. 2)

(71) V druhom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či sa predaj uskutočnil v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, keďže sa nesplnili podmienky stanovené v oznámení Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi. Dospelo sa k záveru, že sa nezaplatila trhová cena, keďže pozemky sa previedli na spoločnosť Karjaportti bez protiplnenia. Navyše spoločnosť Karjaportti nemusela znášať náklady na úpravu plochy.

Odkúpenie pozemkov (opatrenie č. 3)

(72) Komisia v druhom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, či podmienky kúpy boli v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, keďže Fínsko neposkytlo dôkaz, že kúpa nehnuteľností sa vykonala podľa trhových podmienok, ako je napríklad hodnotenie nehnuteľností nezávislým expertom.

Záruka poskytnutá 8. marca 2004 (opatrenie č. 4)

(73) Komisia vo svojom druhom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, či je uvedené opatrenie v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. V súlade s oznámením o poskytnutí záruky z roku 2000, ktoré bolo v platnosti v čase poskytnutia záruky, môže opatrenie predstavovať štátnu pomoc, keďže záruka pokrývala 100 % príslušného úveru. Na základe oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008, ktoré je v súčasnosti v platnosti, by sa tento záver nezmenil. Navyše poskytnutie záruky bez komisionálneho poplatku, ktorý v skutočnosti preberá finančné riziko bez akejkoľvek odmeny, nie je možné opísať ako správanie organizátora trhu, najmä v situácii, keď spoločnosť už mala ťažkosti.

(74) Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia, Komisia nedostala uspokojivé informácie, na základe ktorých by mohla určiť, či sa splnili požiadavky stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999.

Záruka poskytnutá 10. mája 2004 (opatrenie č. 5)

(75) Komisia vyjadrila podobné pochybnosti ako v prípade záruky poskytnutej 8. marca 2004.

Schválenie reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu (opatrenie č. 6)

(76) Komisia vo svojom prvom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, či sú opatrenia prijaté v rámci reštrukturalizácie v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(77) Po prvé, mesto Mikkeli schválilo zníženie úrokových sadzieb na zabezpečené dlhy, na základe ktorého boli účtované úrokové sadzby omnoho nižšie ako vtedy aktuálna referenčná sadzba pre Fínsko. Keďže referenčná sadzba sa považuje za trhovú sadzbu pre zdravé spoločnosti a keďže spoločnosť Karjaportti mala v tom období ťažkosti, Komisia sa domnievala, že je nepravdepodobné, aby súkromný veriteľ poskytol úver s takou nízkou úrokovou sadzbou.

(78) Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení, Komisia mala v období začatia len obmedzené informácie o reštrukturalizačných opatreniach, ktoré prijala spoločnosť Karjaportti od roku 2004. Dospelo sa k záveru, že nepretržitá reštrukturalizácia nebola úspešná, keďže daňový úrad podal v decembri 2008 v súvislosti s Karjaportti žiadosť o konkurzné konanie. Komisia preto vyjadrila pochybnosti, či je možné prostredníctvom prijatých reštrukturalizačných opatrení dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť spoločnosti. Pokiaľ ide o ostatné kritériá reštrukturalizačnej pomoci podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004, Komisia vzhľadom na chýbajúce oznámenie a plán reštrukturalizácie nemohla posúdiť, či sa splnili ostatné požiadavky uvedených usmernení.

Odkúpenie akcií od spoločnosti Karjaportti (opatrenie č. 7)

(79) Komisia v druhom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, či sú príslušné opatrenia v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, keďže Fínsko nepreukázalo, že kúpa akcií sa uskutočnila podľa trhových podmienok.

Prevod nezaplatených úrokových sadzieb na úvery (opatrenie č. 8)

(80) Pokiaľ ide o prevod nezaplatených úrokových sadzieb na úver, mesto Mikkeli schválilo veľmi nízku úrokovú sadzbu na úver. V skutočnosti súkromní veritelia prevádzajúci svoje nezaplatené úrokové sadzby dosiahli zvýšenie úrokových sadzieb, na základe čoho Komisia dospela k otázke, či takýto prístup môže byť v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

Odpísanie dlhov vo finančných výkazoch v roku 2006 a 2008 (opatrenie č. 9 a opatrenie č. 10)

(81) Komisia v druhom rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že ak odpísanie dlhov vo finančných výkazoch v roku 2006 a 2008 zahŕňa takisto končiacu zákonnú povinnosť, odpísanie poskytne spoločnosti Karjaportti výhodu. Komisia sa domnieva, že je sporné, či by súkromný investor na trhu konal tak isto.

Neposkytnutá záruka, ktorá sa plánovala na rok 2009 (opatrenie č. 11)

(82) Komisia v prvom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, či mesto Mikkeli bude pri poskytnutí záruky konať ako súkromný investor na trhu a predbežne dospela k záveru, že záruka predstavuje štátnu pomoc. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť, Komisia vyjadrila pochybnosti, či záruka bude v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov z roku 2004, keďže sa zdá, že sa nedodržala zásada jedenkrát a naposledy. Navyše poplatok za záruku a úroková sadzba na úver boli veľmi nízke s cieľom splniť bod 25 písm. a) usmernení a záruka nebola v súlade s bodom 25 písm. c) usmernení, keďže nebola obmedzená na šesť mesiacov.

Prepracovanie harmonogramu splácania dlhov od roku 2009 (opatrenie č. 12)

(83) Komisia v prvom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, či mesto Mikkeli pri schválení prepracovania harmonogramu splácania dlhov konalo ako súkromný veriteľ na trhu a predbežne dospela k záveru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť, Komisia vyjadrila pochybnosti, či prepracovanie harmonogramu splácania dlhov bude v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov z roku 2004, keďže sa zdá, že sa nedodržala zásada jedenkrát a naposledy. Navyše prepracovanie harmonogramu splácania dlhov nesplnilo podmienky poskytnutia pomoci na záchranu. Nebolo obmedzené na šesť mesiacov a preto nebolo v súlade s bodom 25 písm. c) usmernení.

Opatrenia, ktoré poskytla spoločnosť Finnvera (opatrenia č. 13 – 17)

(84) Komisia v druhom rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že opatrenia sa poskytli zo štátnych zdrojov a sú pripísateľné štátu, keďže Fínsko vlastní 100 % spoločnosti Finnvera. Pokiaľ ide o úvery, Komisia vyjadrila pochybnosti, či účtovaná úroková sadzba prevýšila príslušné referenčné sadzby. Navyše nemala dostatočné informácie na posúdenie, či sa opatrenia poskytli spolu so súkromnými investormi a za rovnakých podmienok. Pokiaľ ide o záruky, Komisia vyjadrila pochybnosti, či sa poskytli v rámci existujúcich schém, keďže záruky poskytnuté veľkej spoločnosti v ťažkostiach nie sú predmetom uvedených schém. Ak sa opatrenia poskytli mimo existujúcej schémy pomoci, Komisia vyjadrila pochybnosti, či boli v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

PRIPOMIENKY FÍNSKA Opatrenia, ktoré poskytlo mesto Mikkeli Záruka poskytnutá 12. júna 2000 (opatrenie č. 1)

(85) Fínsko tvrdí, že záruka sa by nemala považovať za štátnu pomoc, keďže spoločnosť Karjaportti by pravdepodobne získala uvedenú záruku od súkromných kapitálových trhov. Fínsko uvádza skutočnosť, že banka Tapiola poskytla úver, ktorý bol zabezpečený uvedenou zárukou, v rámci finančného balíka vo výške 25 mil. EUR na investície do výrobného podniku v Tikkale. K financovaniu prispeli ostatné strany. Štátna podpora na investície pozostávala z prevodu pozemkov a znášania nákladov za úpravu pozemku mestom Mikkeli (pozri odôvodnenia 89 a 90), úverov a záruk, ktoré poskytla Finnvera, ako aj priamych záruk, ktoré poskytlo ministerstvo obchodu a priemyslu.

(86) Navyše Fínsko tvrdí, že mesto Mikkeli zaobchádzalo rovnako so všetkými spoločnosťami, ktoré žiadali o záruky.

(87) Ak by sa opatrenie malo posudzovať ako štátna pomoc, Fínsko sa domnieva, že uvedená pomoc by bola zlučiteľná s vnútorným trhom, keďže bola poskytnutá v súlade s usmernením o národnej regionálnej pomoci (usmernenie z roku 1998). Veľké spoločnosti sú oprávnené na opatrenia regionálnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, ak neprevýšia 24 % oprávnených čistých nákladov. Tieto podmienky sa splnili. Fínsko poskytlo výpočet, podľa ktorého bol ekvivalent hrubého grantu nižší ako 24 %, aj keď sa zohľadnila celá štátna pomoc na investície.

Prevod pozemkov (opatrenie č. 2)

(88) Fínsko tvrdí, že súčasná účtovná hodnota pozemku nie je porovnateľným ukazovateľom na určenie hodnoty pozemku v čase prevodu. Mesto Mikkeli odhaduje trhovú hodnotu pozemku v čase prevodu na 300000 EUR. Fínsko uvádza, že náklady na úpravu pozemku boli 2 mil. FIM (336376 EUR).

(89) Fínsko sa domnieva, že prevod pozemkov a znášanie nákladov na úpravu povrchu pozemkov je v súlade s usmernením z roku 1998 (pozri odôvodnenie 87).

Odkúpenie pozemkov (opatrenie č. 3)

(90) Podľa názoru Fínska odkúpenie nehnuteľností v roku 2002 súviselo so stavebným projektom výrobného podniku v Tikkale, na ktorý spoločnosť Karjaportti potrebovala finančné prostriedky. Fínsko tvrdí, že nehnuteľnosti sa odkúpili za trhovú cenu. Pri hodnotení sa bralo do úvahy, že nehnuteľnosti sa kúpili s cieľom premeniť ich prostredníctvom zmeny plánov najmä na obytné účely, kým časť oblasti sa naďalej využívala na obchodné účely. Navyše nehnuteľnosti boli predmetom hypoték poskytnutých súkromným veriteľom a celková výška hypotéky len jednej zo šiestich nehnuteľností bola približne 9,6 mil. EUR, čo potvrdzuje, že hodnota nehnuteľností bola vyššia ako kúpna cena. Mesto Mikkeli preto dodržalo zásadu investora v trhovom hospodárstve a kúpa neobsahovala štátnu pomoc.

Záruka poskytnutá 8. marca 2004 (opatrenie č. 4)

(91) Fínsko tvrdí, že zabezpečený úver sa poskytol na kompenzáciu penzijného úveru poskytnutého v roku 1992. V tom čase mesto Mikkeli spolu so spoločnosťou Finnvera a […] poskytli záruku na penzijný úver. Mesto Mikkeli prijalo ako protizáruku hypotéku s hodnotou 7,5 mil. FIM (1261409 EUR) na nehnuteľnosť spoločnosti Karjaportti. Mesto Mikkeli si pri poskytnutí záruky 8. marca 2004 ponechalo túto zábezpeku.

(92) Fínsko tvrdí, že pôvodná záruka bola poskytnutá pred vstupom Fínska do EÚ. Keď mesto Mikkeli 8. marca 2004 poskytlo novú záruku, neposkytla sa nijaká nová pomoc, keďže existujúca pôvodná záruka sa premenila na novú záruku a zároveň sa ponechala dostatočná protizáruka. Navyše v tom istom období poskytli spoločnosti Karjaportti úver ďalší ručitelia pôvodného penzijného úveru z roku 1992.

(93) Nakoniec Fínsko spochybňuje, že spoločnosť Karjaportti bola na jar 2004 v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999. Fínsko uvádza, že v prvom polroku 2004 boli trhové prognózy uspokojivé a Karjaportti plánovala na rok 2004 zisk 3 mil. EUR. Navyše Karjaportti mohla na jar a v lete 2004 získať od súkromných poskytovateľov úver s relatívne nízkymi úrokovými sadzbami. Nakoniec v decembri 2004 sa Karjaportti považovala za životaschopnú spoločnosť, keď jej veritelia napriek jej dlhotrvajúcim finančným ťažkostiam schválili reštrukturalizáciu. V opačnom prípade by Karjaportti vyhlásila bankrot.

Záruka poskytnutá 10. mája 2004 (opatrenie č. 5)

(94) Fínsko považuje záruku za kontinuum financovania, ktoré v roku 2000 poskytlo mesto Mikkeli na investície do výrobného podniku v Tikkale. Záruka sa poskytla na dokončenie pôvodného investičného plánu, ktorý sa začal v roku 2000. V období poskytnutia záruky Karjaportti nebola v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999, ako sa už uviedlo v súvislosti so zárukou poskytnutou v marci 2004 (pozri odôvodnenie 93).

(95) Fínsko uvádza, že keby záruka obsahovala štátnu pomoc, bola by zlučiteľná, keďže bola v súlade s usmernením z roku 1998. Veľké spoločnosti sú oprávnené na opatrenia regionálnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, ak neprevýšia 24 % oprávnených čistých nákladov. Tieto podmienky sa splnili, keďže prvok pomoci záruky bol len 57835 EUR, kým celkové investície spoločnosti Karjaportti do podniku v Tikkale boli […] EUR.

Reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu (opatrenie č. 6)

(96) Fínsko tvrdí, že všetky prijaté opatrenia sa týkali začiatku reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora právne predpisy týkajúce sa plánov na obnovu pod dohľadom súdu a platobnej neschopnosti neodôvodňujú zaobchádzanie s týmito právnymi predpismi ako s pomocou.

(97) Po druhé, počas procesu sa neposkytli nijaké nové úvery, harmonogram platieb dlhov poskytnutých pred reštrukturalizáciou sa prepracoval v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o reštrukturalizácii podnikov, pričom s veriteľmi sa zaobchádzalo rovnako. Okrem pohľadávok mesta Mikkeli sa v rámci procesu prepracovali takisto pohľadávky súkromných aktérov. Veritelia spoločnosti Karjaportti sa rozdelili do niekoľkých skupín. Na pohľadávky každej skupiny veriteľov sa uplatňovali vzájomne rovnaké a podobné podmienky. Fínsko poukazuje na skutočnosť, že to platí, najmä pokiaľ ide o zabezpečené dlhy mesta Mikkeli. Preto sa zdá, že mesto Mikkeli pri schvaľovaní reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu konalo ako súkromný investor v trhovom hospodárstve.

(98) Navyše Fínsko poukazuje na skutočnosť, že mesto Mikkeli považovalo za výhodnejšie prepracovať harmonogram splácania dlhov, než umožniť spoločnosti vyhlásiť bankrot a trvalo ukončiť činnosť, čo je takisto uvedené v likvidačnej súvahe priloženej k plánu reštrukturalizácie.

(99) Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999, Fínsko tvrdí, že spoločnosť podliehajúca reštrukturalizačnému procesu by sa v zmysle usmernení mala vo všeobecnosti považovať za podnik v ťažkostiach. Opakovane pripomína, že reštrukturalizačný proces nezahŕňal štátnu pomoc a že mesto Mikkeli v reštrukturalizačnom procese nevykonalo podporné opatrenia.

(100) Fínsko potom predkladá tvrdenia týkajúce sa každého poskytnutého opatrenia: Pokiaľ ide o aktiváciu záruky mesta Mikkeli na úver poskytnutý v roku 2000, Fínsko tvrdí, že mesto Mikkeli neposkytlo spoločnosti Karjaportti nijaké nové úvery, len jednoducho vstúpilo ako veriteľ na požiadanie banky Tapiola na začiatku reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu, čo bolo bežné opatrenie v rámci takého reštrukturalizačného procesu. Pokiaľ ide o podmienky splatenia úveru, Fínsko zdôrazňuje, že boli stanovené v pláne reštrukturalizácie a boli pre všetkých veriteľov v tej istej skupine veriteľov rovnaké.

(101) Pokiaľ ide o nezaplatené poplatky, Fínsko spresňuje, že pohľadávky má mestská majetková správa, úrad pre vodné hospodárstvo a úrad pre odpadové hospodárstvo mesta. Pohľadávky pozostávajú z nezaplatených poplatkov, ktoré vznikli pred začiatkom reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu. Mesto Mikkeli neposkytlo nijakú záruku na uvedené nezaplatené sumy, keďže to boli pohľadávky mesta. Preto boli vložené do plánu reštrukturalizácie ako jedna suma, keď sa začal reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu.

Odkúpenie akcií od spoločnosti Karjaportti (opatrenie č. 7)

(102) Fínsko tvrdí, že akcie realitnej spoločnosti Kiinteistö Oy Suksimäki sa od spoločnosti Karjaportti odkúpili za trhovú cenu. Fínsko predložilo vyhlásenie nezávislého odhadcu, podľa ktorého bola hodnota akcií približne 1 mil. EUR na základe vtedajšej úrovne nájomného. Táto hodnota sa prispôsobila, pokiaľ ide o skutočnú aktuálnu úroveň nájomného a akcie sa na základe toho odkúpili za cenu 860000 EUR. Preto táto transakcia s nehnuteľnosťami nezahŕňala žiaden prvok pomoci.

Prevod nezaplatených úrokových sadzieb na úvery (opatrenie č. 8)

(103) Pokiaľ ide o prevod nezaplatených úrokov na úver, Fínsko prvýkrát tvrdí, že nezaplatenie úrokových sadzieb je bežné opatrenie reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu. Vo fínskych právnych predpisoch sa predpokladá prevod uvedených nezaplatených úrokov na úvery, ktoré budú klasifikované lepšie ako ostatné úvery. Navyše Fínsko sa domnieva, že prevod nezaplatených úrokov na úver sa prijal v súlade so zásadou súkromného investora na trhu, keďže súkromní veritelia spolu s mestom Mikkeli previedli nezaplatené úrokové pohľadávky na úvery.

Odpísanie dlhov vo finančných výkazoch z rokov 2006 a 2008 (opatrenie č. 9 a opatrenie č. 10)

(104) Fínsko potvrdzuje, že zaznamenanie dlhov ako straty je jednoduchá účtovná operácia na stane veriteľa, ktorá sa vykonáva v súlade so zásadou obozretnosti a príslušnými ustanoveniami zákona o účtovníctve 1336/1997. Fínsko tvrdí, že odpísanie dlhov nemá vplyv na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, t. j. neprišlo k oslobodeniu od dlhov. Mesto Mikkeli potvrdilo, že sa nezrieklo dlhov zaznamenaných ako straty a že sa naďalej usiluje o ich vymoženie. Dlh je súčasť zabezpečeného dlhu v rámci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu.

Neposkytnutá záruka, ktorá sa plánovala na rok 2009 (opatrenie č. 11)

(105) Fínsko pred tým, ako v marci 2010 stiahlo oznámenie o záruke, tvrdilo, že záruka je zlučiteľná podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004. Vzhľadom na stiahnutie oznámenia sa tvrdenia Fínska neuvádzajú podrobnejšie.

Prepracovanie harmonogramu splácania dlhov od roku 2009 (opatrenie č. 12)

(106) Fínsko tvrdí, že prepracovanie harmonogramu splácania dlhov je základné opatrenie reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu a nezahŕňa štátnu pomoc. Fínsko uvádza, že veritelia spoločnosti Karjaportti sa vzájomne dohodli, že prepracovanie harmonogramu splácania dlhov je primeranou alternatívou s cieľom zabezpečiť svoje pohľadávky. Oznamuje Komisii, že oznámené prepracovanie sa nikdy nevykonalo, keďže správny súd v Kuopio (Kuopion Hallinto-Oikeus) zastavil vykonanie prepracovania harmonogramu splácania dlhov. Fínsko vysvetľuje, že harmonogram splácania dlhov spoločnosti Karjaportti sa aj tak prepracoval na základe niekoľkých návrhov spoločnosti Karjaportti v období rokov 2009 – 2011, ktoré mesto Mikkeli prijalo. Fínsko tvrdí, že toto následné prepracovanie bolo v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, keďže mesto Mikkeli a všetci ostatní veritelia vykonávali toto prepracovanie za rovnakých podmienok.

Opatrenia, ktoré poskytla spoločnosť Finnvera Záruka poskytnutá 17. marca 2004 (opatrenie č. 13)

(107) Fínsko sa domnieva, že záruka sa poskytla v súlade s oznámením o poskytnutí záruky z roku 2000. Záruka v žiadnom prípade nezahŕňala štátnu pomoc. Po prvé, riziko spoločnosti Finnvera sa nezvýšilo, keďže záruka nahradila záruku, ktorú Finnvera poskytla už skôr (v roku 1992) na penzijný úver. Tento úver sa v roku 2004 nahradil novým penzijným úverom, na ktorý Finnvera poskytla uvedenú záruku. Navyše dvaja súkromní veritelia súčasne poskytli spoločnosti Karjaportti úverové nástroje s cieľom umožniť financovanie posunutia platieb z roku 2004. Okrem toho na záruku sa vzťahoval vysoký poplatok a prvok pomoci záruky bol nižší ako hranica de minimis. Nakoniec prognózy pre Karjaportti boli v čase poskytnutia záruky dobré.

Úver poskytnutý 12. januára 2006 (opatrenie č. 14)

(108) Fínsko sa domnieva, že úver poskytnutý v roku 2006 nezahŕňal štátnu pomoc, keďže Finnvera pri prevode nezaplateného úroku na nový úver v súlade s plánom reštrukturalizácie konala ako súkromný veriteľ na trhu. Navyše súkromní veritelia previedli svoje nezaplatené úroky na nové úvery len krátko predtým, ako tak urobila Finnvera a za podobných podmienok.

Záruka poskytnutá 14. septembra 2006 (opatrenie č. 15)

(109) Fínsko sa domnieva, že záruka sa poskytla v súlade s oznámením o poskytnutí záruky z roku 2000. Záruka v žiadnom prípade nezahŕňala štátnu pomoc, keďže pokrýva len 16,7 % zo sumy 1,8 mil. EUR a súkromní veritelia prostredníctvom záruk pokrývali zvyšnú sumu.

Úver poskytnutý 6. júla 2007 (opatrenie č. 16)

(110) Fínsko sa domnieva, že úver poskytnutý v roku 2007 nezahŕňal štátnu pomoc, keďže Finnvera konala spolu so súkromnými veriteľmi, ktorí súčasne poskytli nové úvery za podobných podmienok. Navyše úver bol zabezpečený hodnotnými hypotékami a hypotékami na podnik.

Záruka poskytnutá 9. januára 2008 (opatrenie č. 17)

(111) Fínsko sa domnieva, že protizáruka sa poskytla v súlade s oznámením o poskytnutí záruky z roku 2000. V žiadnom prípade nezahŕňa štátnu pomoc, keďže druhou zúčastnenou stranou bol súkromný poskytovateľ úverov a poplatok za záruku, ktorý účtovala Finnvera, bol podstatne vyšší ako poplatok za záruku, ktorý účtoval súkromný poskytovateľ úverov.

PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(112) Zainteresované strany predložili pripomienky iba k opatreniam č. 1, 2, 3, 5, 7, 9 a 10.

Záruka poskytnutá 12. júna 2000 (opatrenie č. 1)

(113) Zainteresovaná strana tvrdí, že záruka sa poskytla s cieľom zabezpečiť úver vo výške 25 mil. FIM na investície do nového výrobného podniku.

Prevod pozemkov (opatrenie č. 2)

(114) Zainteresovaná strana tvrdí, že pozemok sa pridelil spoločnosti Karjaportti a mesto Mikkeli sa zaviazalo poskytnúť komunálnu techniku a ostatné potrebné technické práce s celkovými nákladmi 2,5 mil. FIM. Karjaportti zaplatila za pozemok 1,2 mil. FIM. V účtovných záznamoch spoločnosti Karjaportti sa pozemok hodnotí na 403000 EUR a zainteresovanú stranu zaujíma, či pridelenie pozemku mohlo byť štátnou pomocou.

Odkúpenie pozemkov (opatrenie č. 3)

(115) Zainteresovaná strana uvádza, že mesto Mikkeli kúpilo šesť opustených podnikových budov v Mikkeli a zaplatilo za ne spolu 6,7 mil. EUR. Investor konajúci v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve by za uvedenú cenu nekúpil nehnuteľnosti spoločnosti, ktorá sa nachádza vo vážnych finančných ťažkostiach.

Záruka poskytnutá 10. mája 2004 (opatrenie č. 5)

(116) Zainteresovaná strana uvádza, že spoločnosť Karjaportti mala v čase poskytnutia záruky vážne ťažkosti. Spoločnosť už mala veľké dlhy voči mestu Mikkeli a skupine spoločností vo vlastníctve mesta Mikkeli.

Odkúpenie akcií od spoločnosti Karjaportti (opatrenie č. 7)

(117) Zainteresovaná strana uvádza, že cena zaplatená za akcie v realitnej spoločnosti prevyšovala účtovnú hodnotu uvedených akcií.

Odpísanie dlhov vo finančných výkazoch z rokov 2006 a 2008 (opatrenie č. 9 a opatrenie č. 10)

(118) Zainteresovaná strana predložila kópiu zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva v Mikkeli, ktoré sa konalo 5. februára 2007 a na ktorom sa prijalo rozhodnutie o odpísaní dlhov vo finančných výkazoch z roku 2006. Navyše zainteresovaná strana zdôrazňuje, že bolo prinajmenšom nezvyčajné, že mesto Mikkeli vo svojich finančných výkazoch za rok 2008 odpísalo milióny eur z dlhov spoločnosti Karjaportti, a kladie najmä otázku, prečo bolo mesto Mikkeli súčasne pripravené poskytnúť spoločnosti Karjaportti ďalšie záruky.

HODNOTENIE

(119) V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(120) Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne a preto sa musia splniť súčasne, aby sa opatrenie kvalifikovalo ako štátna pomoc.

(121) Keďže v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje všeobecný zákaz štátnej pomoci v rámci Únie, v článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 ZFEÚ sa stanovujú výnimky zo všeobecného pravidla, že uvedená pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, ako sa uvádza v článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(122) Komisia v nasledujúcich častiach hodnotí existenciu štátnej pomoci osobitne pre každé uvedené opatrenie. Ak opatrenie zahŕňa štátnu pomoc, Komisia pokračuje v hodnotení zlučiteľnosti opatrenia pomoci. Komisia rozlišuje stiahnuté opatrenia, opatrenia, ktoré poskytlo mesto Mikkeli, a opatrenia, ktoré poskytla spoločnosť Finnvera. Predbežne sa hodnotí, kedy bolo možné považovať spoločnosť Karjaportti za spoločnosť v ťažkostiach.

Spoločnosť v ťažkostiach

(123) V súvislosti s existenciou štátnej pomoci a zlučiteľnosťou príslušných oparení je dôležité, či bol príjemca v čase poskytnutia opatrení v ťažkostiach. Otázku, či je možné považovať spoločnosť Karjaportti za spoločnosť v ťažkostiach, je potrebné posúdiť podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 do 9. októbra 2004, dátumu skončenia platnosti týchto usmernení. Od 10. októbra 2004 sa uplatňujú usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(124) Podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 sa spoločnosť môže považovať za spoločnosť v ťažkostiach, ak spĺňa tzv. tvrdé kritériá stanovené v bode 5 týchto usmernení, to znamená, ak sa viac ako polovica jej základného imania prekryla stratou alebo by mohla byť podľa vnútroštátnych právnych predpisov predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti. Ak nie sú splnené tvrdé kritériá, spoločnosť môže podľa bodu 6 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu stále vykazovať obvyklé príznaky firmy nachádzajúcej sa v ťažkostiach, ako napríklad rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce poplatky za úroky a klesajúca alebo nulová hodnota čistých aktív (tzv. mäkké kritériá). Usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004 obsahujú podobné tvrdé a mäkké kritériá v bodoch 10 a 11.

(125) Komisia na základe toho poznamenáva, že v roku 2000 spoločnosť Karjaportti neprekryla základné imanie stratou ani v uvedenom roku nevykazovala obvyklé príznaky firmy nachádzajúcej sa v ťažkostiach. V skutočnosti sa zdá, že spoločnosť Karjaportti bola zdravá spoločnosť, ktorá zaznamenala vysoký obrat, pozitívny prevádzkový výsledok, stabilné základné imanie a rezervy na relatívne vysokej úrovni na obdobie rokov 2000 až 2002 (pozri tabuľku I).

(126) V nasledujúcich rokoch bola situácia horšia. Od roku 2003 do 2004 obrat klesal a straty sa podstatne zvýšili. Dlhy narastali a príjemca už na začiatku roka 2004 začal prepracovávať harmonogram splácania dlhov a musel požiadať veriteľov o posunutie splatných platieb. Takisto sa zdá, že Karjaportti mala niekoľko nadmerných kapacít. Navyše je potrebné vziať do úvahy, že už v roku 2004 neboli straty spoločnosti Karjaportti kryté fondom na mimoriadne prípady (pozri tabuľku I).

(127) Podľa finančných výkazov spoločnosti Karjaportti bolo základné imanie spoločnosti v roku 2004 takmer prekryté stratou, keďže v porovnaní s rokom 2003 prudko kleslo na menej ako desatinu svojej hodnoty. Odvtedy spoločnosť zaznamenávala negatívne majetkové zdroje, ktoré mali v posledných rokoch tendenciu rásť. Spoločnosť Karjaportti je od roku 2003 okrem roka 2006 stratový podnik. Zisk vytvorený v roku 2006 nie je možné vnímať ako znamenie obnovy spoločnosti, keďže nepochádza z hlavnej činnosti spoločnosti. Prevádzkový zisk spoločnosti Karjaportti bol naďalej záporný podobne ako v predchádzajúcich a nasledujúcich rokoch. Zisk vytvorený v roku 2006 nebol dostatočný na kompenzáciu sumy deficitu vzniknutého za uplynulé účtovné obdobia ani na vyrovnanie záporných majetkových zdrojov. Celkovo bola finančná situácia spoločnosti Karjaportti naďalej veľmi nepriaznivá. V roku 2008 dal daňový úrad spoločnosť Karjaportti dvakrát do konkurzného konania.

(128) Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodneniach 125 – 127 je možné konštatovať, že od začiatku roka 2004 sa spoločnosť Karjaportti kvalifikuje ako firma v ťažkostiach podľa bodu 5 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 a podľa bodu 11 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004. V roku 2008, keď bola Karjaportti predmetom konkurzných konaní, sa takisto kvalifikovala ako firma v ťažkostiach podľa bodu 10 písm. c) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

Stiahnuté opatrenia Neposkytnutá záruka, ktorá sa plánovala na rok 2009 (opatrenie č. 11)

(129) V súlade s článkom 8 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (ďalej len procesné nariadenie), členský štát môže stiahnuť oznámenie po začatí konania vo veci formálneho zisťovania v riadnom čase, predtým ako Komisia prijme rozhodnutie o charaktere pomoci oznámeného opatrenia. Komisia v uvedenom prípade rozhodne o skončení konania na základe toho, že je bezpredmetné.

(130) Keďže rozhodnutie mestskej rady v Mikkeli poskytnúť záruku spoločnosti Karjaportti nebolo konečné a mestské zastupiteľstvo vo februári 2010 rozhodlo neposkytnúť záruku, Fínsko v marci 2010 stiahlo oznámenie o poskytnutí záruky. Preto, pokiaľ ide o záruku, bolo konanie vo veci formálneho zisťovania bezpredmetné.

Opatrenia, ktoré poskytlo mesto Mikkeli Záruka poskytnutá 12. júna 2000 (opatrenie č. 1) a prevod pozemkov (opatrenie č. 2)

(131) Záruka (opatrenie č. 1): Ako sa uvádza v odôvodneniach 14 až 16, mesto Mikkeli poskytlo v júni 2000 záruku a v decembri 2004 vykonalo platby v rámci záruky. Keď sa mesto Mikkeli stalo veriteľom spoločnosti Karjaportti, podmienky na úver sa v rámci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu zmenili (ďalšie informácie sú uvedené v odôvodneniach 34 – 39).

(132) Vzhľadom na to bolo potrebné rozlišovať niekoľko krokov. Keďže štátna pomoc sa poskytuje vo chvíli, keď sa poskytuje štátna záruka, nijaké platby, ktoré vykoná štát podľa podmienok záruky, sa nepovažujú za poskytnutie štátnej pomoci. Na druhej strane zmena podmienok úveru, keď sa ručiteľ stal veriteľom, by mohla znamenať štátnu pomoc. Ďalej sa skúma, či záruka poskytnutá v júni 2000 predstavuje štátnu pomoc. V rámci opatrenia č. 6 sa posudzuje otázka, či by zmeny podmienok úveru mohli znamenať štátnu pomoc (pozri odôvodnenia 188 – 195).

(133) Záruku poskytlo mesto Mikkeli, a záruka preto pozostáva zo štátnych zdrojov a je pripísateľná štátu.

(134) Aby opatrenie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňalo štátnu pomoc, musí poskytovať výhodu, ktorú by podnik nezískal za bežných trhových podmienok. Komisia sa bude pri vykonaní hodnotenia spoliehať na oznámenie o poskytnutí záruky z roku 2000. Toto oznámenie bolo v platnosti v čase poskytnutia opatrenia. Ako sa však jasne uvádza v judikatúre Súdneho dvora, otázku, či je pomoc štátnou pomocou podľa Zmluvy, treba vyriešiť na základe objektívnych skutočností, ktoré sa posudzujú v čase, keď Komisia prijíma svoje rozhodnutie.. Vzhľadom na to sa bude Komisia pri príslušnom posúdení spoliehať na oznámenie o poskytnutí záruky z roku 2008.

(135) Podľa bodu 3.2 oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008 je možné vylúčiť existenciu štátnej pomoci v rámci individuálnej štátnej záruky, ak sú splnené štyri kumulatívne požiadavky: a) Dlžník nemá finančné problémy […]. b) Rozsah záruky možno správne stanoviť, keď sa poskytuje. […]. c) Záruka nekryje viac ako 80 % nesplatenej pôžičky alebo iného finančného záväzku […]. d) Za záruku sa platí trhovo orientovaná cena […].

(136) V tomto prípade dlžník nebol v čase poskytnutia vo finančných ťažkostiach (pozri odôvodnenia 123 – 128). Posudzovaná záruka však pokrýva 100 % úveru.

(137) Navyše záruka sa poskytla bez akéhokoľvek poplatku, aj keď sa orgán, ktorý poskytuje pomoc, domnieval, že to znamená veľké riziko. Keďže Fínsko tvrdí, že Karjaportti mohla získať podobnú záruku na trhu, Komisia sa domnieva, že nulovú prirážku za záruku nie je možné považovať za blízku trhovej prirážke, ktorá sa uplatňovala v čase poskytnutia záruky. Záruka pokrývala 100 % uvedeného úveru, to znamená, že orgán, ktorý poskytol záruku, sám znášal riziko, že príjemca nesplní záväzky, a záruka sa poskytla ako absolútna záruka, t. j. ručiteľ zodpovedal za istinu akoby bola jeho vlastná, a keď istina nadobudla splatnosť, veriteľ mohol žiadať ručiteľa o jej splatenie.

(138) Preto sa v uvedenom prípade Komisia na rozdiel od Fínska domnieva, že opatrenie nie je možné považovať za zbavené prvku pomoci.

(139) Tvrdenie Fínska, že opatrenie bolo poskytnuté spolu s ostatnými stranami, možno odmietnuť, keďže podľa informácií, ktoré Fínsko poskytlo, boli ostatné strany, ktoré sa zúčastnili na investícii, takisto vo vlastníctve štátu. Preto sa dospelo k záveru, že opatrenie poskytuje spoločnosti Karjaportti výhodu.

(140) Aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí byť špecifické alebo selektívne tak, aby zvýhodňovalo len určité podniky alebo výrobu niektorých tovarov. Posudzované opatrenie sa poskytlo spoločnosti Karjaportti, jednej konkrétnej spoločnosti. Komisia sa preto domnieva, že prijaté opatrenie predstavuje pre príjemcu selektívnu výhodu.

(141) Nakoniec je potrebné, aby Komisia posúdila, či je pravdepodobné, že opatrenie, ktoré prijalo mesto Mikkeli v prospech spoločnosti Karjaportti, naruší hospodársku súťaž a ovplyvní obchod medzi členskými štátmi na základe toho, že uvedenej spoločnosti poskytne výhodu pred (potenciálnymi) konkurentmi, ktorí nedostávajú verejnú podporu. Členské štáty obchodujú s mäsovými výrobkami, a to je oblasť, v ktorej príjemca vykonáva činnosť. Fínsko uvádza, že Karjaportti vyváža svoje výrobky najmä do Ruska, takisto však do členských štátov. Komisia sa preto domnieva, že prijaté opatrenie pravdepodobne narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(142) Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(143) Prevod pozemkov (opatrenie č. 2): Fínsko nepopiera, že opatrenie by mohlo predstavovať štátnu pomoc. Je zrejmé, že príjemcovi sa poskytla výhoda, keďže za prevod pozemkov nemusel nič zaplatiť. Navyše mesto Mikkeli uhradilo príjemcovi náklady na úpravu pozemku. Komisia sa preto domnieva, že opatrenie poskytuje spoločnosti Karjaportti výhodu, ktorú by na trhu nedostala.

(144) Navyše opatrenie spĺňa všetky ostatné požiadavky na existenciu štátnej pomoci. Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 133, 140 a 141, takisto prevod pozemkov pozostáva zo štátnych zdrojov a je pripísateľný štátu, je selektívny a narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(145) Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(146) Fínsko tvrdí, že záruka spolu s prevodom pozemkov na výstavbu výrobného podniku v Tikkale je zlučiteľná ako regionálna pomoc. V čase poskytnutia opatrení č. 1 a 2, to znamená v roku 2000, bolo v platnosti usmernenie o národnej regionálnej pomoci z roku 1998. Posudzované opatrenia neboli poskytnuté v rámci schémy, ale ako individuálna platba ad hoc. Keďže boli poskytnuté v odvetví, na ktoré sa vzťahuje usmernenie o národnej regionálnej pomoci z roku 1998, opatrenia patria v zásade do rozsahu pôsobnosti uvedeného usmernenia. V čase poskytnutia nebol príjemca v ťažkostiach, ako sa uvádza v odôvodneniach 123 – 128, a nachádzal sa v Itä-Suomen, regióne oprávnenom na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. Komisia preto posúdila projekt podľa usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998. Výsledkom tohto posúdenia sú tieto zistenia:

(147) Podľa oddielu 2 usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998 môže byť regionálna pomoc zlučiteľná, len ak existuje rovnováha medzi jej narúšajúcim účinkom a jej výhodou, pokiaľ ide o rozvoj znevýhodneného regiónu. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že uvedený investičný projekt mal mať pozitívny vplyv na regionálny rozvoj. Prispel k ďalšiemu rozvoju hospodárskej činnosti a vytvoreniu nových a nepriamych pracovných miest. V skutočnosti, ako sa uvádza v odôvodnení 24, mal nový výrobný podnik zvýšiť počet pracovných miest v regióne zo 400 na 550 až 600.

(148) V oddiele 4 usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998 sa stanovujú podmienky poskytnutia zlučiteľnej regionálnej pomoci.

(149) Po prvé, podľa bodu 4.1 usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998 je cieľom regionálnej pomoci zabezpečiť buď výrobnú investíciu (počiatočnú investíciu), alebo pracovné miesto, ktoré súvisí s investíciou. Počiatočná investícia podľa bodu 4.4 usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998 znamená investíciu do fixného kapitálu, vzťahujúcu sa na založenie nového podniku, rozšírenie existujúceho podniku alebo rozbehnutie aktivity, ktorá zahŕňa podstatnú zmenu produktu alebo výrobného procesu v existujúcom podniku. Posudzované opatrenia sa použili na výstavbu nového výrobného podniku, čo je počiatočná investícia v zmysle bodu 4.4 usmernenia z roku 1998.

(150) Po druhé, intenzita pomoci musí byť nižšia ako strop regionálnej pomoci 24 %. Na výpočet intenzity pomoci je potrebné určiť výšku investície a príslušného prvku pomoci posudzovaných opatrení.

(150)

(a) Pokiaľ ide o výšku investícií, podľa bodu 4.5 usmernenia z roku 1998 môžu oprávnené náklady v tejto súvislosti zahŕňať náklady na pozemky, budovy a stroje a zariadenia. V prípade kúpy je potrebné brať do úvahy len náklady na kúpu tohto majetku. V skutočnosti Fínsko vypočítalo oprávnené náklady podľa týchto ustanovení a výsledná suma bola 25935928 EUR (pozri odôvodnenie 22 a tabuľku III).

(b) Pokiaľ ide o príslušné prvky pomoci, Fínsko poskytlo výpočet, ktorého hodnovernosť overila Komisia. V prípade opatrenia č. 1, teda záruky, ktorú poskytlo mesto Mikkeli, je možné na výpočet prvku pomoci použiť oznámenie o poskytnutí záruky z roku 2000. Predpokladajú sa tri metódy výpočtu prvku pomoci, pričom jeden z nich sa vypočíta akoukoľvek inou objektívne uplatňovanou a všeobecne uznávanou metódou (časť 3.2 oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2000). Fínsko porovnalo trhovú sadzbu porovnateľnej záruky s prirážkou za záruku, ktorú mesto Mikkeli skutočne účtovalo, a to sa v skutočnosti zdá ako objektívne uplatňovaná a všeobecne uznávaná metóda. V prípade opatrenia č. 2 prvok pomoci pozostáva z hodnoty pozemku a nákladov na úpravu povrchu, čo je takisto prijateľné. Pokiaľ ide o financovanie spoločnosťou Finnvera a ministerstvom obchodu a priemyslu, ktoré nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia, keby sa predpokladalo, že financovanie zahŕňa štátnu pomoc, takisto by bolo potrebné brať do úvahy prvok pomoci. Fínsko poskytlo výpočet prvku pomoci obsiahnutom v úvere od spoločnosti Finnvera, ktorý sa považuje za hodnoverný. V prípade priamych grantov ministerstva obchodu a priemyslu sa brala do úvahy celá suma. Celkovo, so zreteľom na prvok pomoci opatrení, ktoré poskytli mesto Mikkeli, Finnvera a ministerstvo obchodu a priemyslu, je výška prvku pomoci (vypočítaná ako ekvivalent hrubého grantu) 3617143 EUR (pozri tabuľku II).

(151) Prvok pomoci vo výške 3617143 EUR zodpovedá intenzite pomoci 13,95 % celkových oprávnených nákladov vo výške 25935928 EUR. Intenzita pomoci je preto nižšia ako hranica 24 %.

(152) Po tretie, podľa bodu 4.10 usmernenia z roku 1998 sa pomoc pre počiatočnú investíciu musí podmieniť zachovaním danej investície počas minimálne päťročného obdobia. Fínsko potvrdilo, že daná investícia sa mala zachovať počas minimálne päťročného obdobia.

(153) Po štvrté, podľa bodu 4.2 usmernenia z roku 1998 príspevok príjemcu na financovanie investície musí byť minimálne 25 %. Fínsko potvrdilo, že to tak bolo.

(154) Po piate, Komisia konštatuje, že v súlade s bodom 4.2 usmernenia z roku 1998 bola žiadosť o poskytnutie pomoci predložená skôr ako sa začali práce na projekte, že sa dodržali pravidlá kumulácie pomoci, ako sa stanovuje v bode 4.18 usmernenia z roku 1998, a že sa neprekročil strop regionálnej pomoci.

(155) Na základe uvedených tvrdení Komisia konštatuje, že opatrenia č. 1 a 2 spĺňajú podmienky usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998, a preto sú zlučiteľné.

Odkúpenie pozemkov (opatrenie č. 3)

(156) Zásadu investora v trhovom hospodárstve možno spravidla uplatniť takisto na odkúpenie pozemkov alebo iného majetku štátom. Uvedené odkúpenie by mohlo zahŕňať štátnu pomoc, ak by sa nepovažovalo za bežnú obchodnú transakciu. Aj keď verejný orgán kupuje tovary a služby za trhovú cenu, štátna pomoc môže byť napriek tomu prítomná, ak sa zistí, že štát skutočne nepotreboval uvedené pozemky alebo majetok.

(157) Komisia preto musí posúdiť, či sa odkúpenie pozemkov môže považovať za bežnú obchodnú transakciu. Preto je nevyhnutné posúdiť, či cena, ktorú mesto Mikkeli zaplatilo, vyjadrovala hodnotu odkúpených nehnuteľností a budov.

(158) Podľa zainteresovanej strany by súkromný investor na trhu nebol ochotný zaplatiť 6,7 mil. EUR za budovy podniku, ktoré mesto Mikkeli za túto cenu kúpilo.

(159) Na druhej strane Fínsko poskytlo Komisii údaje o hodnote nehnuteľností. Fínsko uvádza, že súkromná banka […] vlastnila hypotéku vo výške 7,5 mil. EUR na jednu z nehnuteľností, ktorá bola v čase odkúpenia predaná.

(160) Fínsko oznámilo Komisii, že neexistuje nijaký odhad pozemku. Komisia sa domnieva, že hodnota hypotéky, ktorú vlastnila súkromná banka, mohla byť ukazovateľom hodnoty nehnuteľnosti. Banka pred prijatím zábezpeky ohodnotí príslušnú nehnuteľnosť, takže ak dlžník nemôže splatiť svoj dlh, dlh v banke sa môže vyrovnať realizáciou hypotéky.

(161) V prípade príslušných nehnuteľností mesto Mikkeli zaplatilo kúpnu cenu vo výške 6646787 EUR, ktorá je nižšia ako registrovaná suma hypotéky, ktorú vlastní súkromná strana, na jednu z nehnuteľností pred ukončením postupu predaja. Okrem tejto nehnuteľnosti bolo mestu Mikkeli predaných päť ďalších nehnuteľností a budova. Navyše Komisia poznamenáva, že mesto Mikkeli kúpilo nehnuteľnosti s cieľom premeniť pozemky na obytnú oblasť prostredníctvom zmeny miestnych plánov; nehnuteľnosti sa nachádzali v blízkosti centra mesta a v atraktívnej obytnej oblasti.

(162) Na základe uvedených skutočností sa vyvrátili pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia v rozhodnutí o začatí konania a ktoré sa týkali ceny zaplatenej za nehnuteľnosti a budovy. Dospelo sa k záveru, že mesto Mikkeli odkúpilo nehnuteľnosti a budovu za cenu, ktorá vyjadrovala ich hodnotu, a že splnilo test investora na trhu. Komisia preto konštatuje, že opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc.

Záruka poskytnutá 8. marca 2004 (opatrenie č. 4) a záruka poskytnutá 10. mája 2004 (opatrenie č. 5)

(163) Pokiaľ ide o záruku poskytnutú v júni 2000, je potrebné rozlišovať niekoľko krokov (poskytnutie záruky; platba v rámci záruky; zmena úverových podmienok; pozri odôvodnenie 132). Ďalej sa skúma, či záruky poskytnuté v marci 2004 a máji 2004 predstavujú štátnu pomoc. V rámci opatrenia č. 6 sa posudzuje otázka, či by zmeny podmienok úveru mohli znamenať štátnu pomoc (pozri odôvodnenia 188 – 195).

(164) Opatrenie č. 4: Na rozdiel od tvrdení Fínska uvedených v odôvodnení (92) sa Komisia domnieva, že prevod existujúcich záväzkov na novú záruku môže predstavovať štátnu pomoc. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať existujúcu pomoc a novú pomoc. Vymedzenie pojmu existujúca pomoc sa spája s opatreniami individuálnej pomoci, ktoré nadobudli platnosť pred nadobudnutím účinnosti zmluvy [článok 1 písm. b) procesného nariadenia]. Naopak nová pomoc znamená všetku pomoc […], ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci (článok 1 písm. c) procesného nariadenia). Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, zmena znamená každú zmenu, okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom.

(165) V skutočnosti mesto Mikkeli poskytlo 8. marca 2004 novú záruku, ktorou sa zabezpečoval nový úver poskytnutý 14. apríla 2004 bankou Tapiola. Nová záruka sa nemôže považovať za pokračovanie starej záruky, keďže sa poskytla na nový úver s novými podmienkami. Na názor Komisie nemá vplyv skutočnosť, že tento úver nahradil úver, ktorý poskytla banka Tapiola v roku 1992 a na ktorý už mesto Mikkeli poskytlo záruku. Aj keď je pravda, že nový úver bol vo výške nesplateného kapitálu starého úveru a úroková sadzba bola pre spoločnosť Karjaportti výhodnejšia (4,5 % p. a. na starý úver; 4 % p.a. na nový úver), zmenila sa dĺžka trvania úveru (starý úver sa mal splatiť desať rokov od poskytnutia, to znamená v novembri 2002; nový úver umožňoval splatenie do roku 2014). Celkovo je suma nového úveru (kapitál plus úroky za obdobie rokov 2004 až 2014) vyššia ako suma starého úveru. V porovnaní so starou zárukou sa poskytnutím novej záruky zvýšilo riziko pre mesto Mikkeli, a teda aj výška opatrenia. Poskytnutie novej záruky je potrebné považovať za zmenu starej záruky, a to umožňuje klasifikovať novú záruku ako novú pomoc. Na základe toho je možné zamietnuť tvrdenia Fínska, že stará záruka sa poskytla pred vstupom Fínska, a preto sa môže považovať za existujúcu pomoc, a že novú záruku nie je možné považovať za opatrenie zahŕňajúce novú pomoc.

(166) Otázku, či záruka poskytla príjemcovi výhodu, je možné posúdiť na základe oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008. V čase poskytnutia opatrenia bolo v platnosti oznámenie o poskytnutí záruky z roku 2000. Ako sa však uvádza v odôvodnení 134, Komisia sa bude pri posudzovaní opatrenia spoliehať na oznámenie o poskytnutí záruky z roku 2008. Podľa bodu 3.2 oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008 je možné vylúčiť existenciu štátnej pomoci v rámci individuálnej štátnej záruky, ak sú splnené štyri kumulatívne požiadavky (pozri odôvodnenie 135). Posudzovaná záruka pokrýva 100 % úveru. Stačí, ak uvedieme, že existenciu štátnej pomoci nie je možné vylúčiť na základe bodu 3.2 oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008. Navyše, a na rozdiel od tvrdení Fínska sa Komisia domnieva, že spoločnosť Karjaportti bola už v marci 2004 v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 (pozri odôvodnenia 123 – 128), a to je ďalší dôvod, prečo sa na záruku nemôže vzťahovať bod 3.2 oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008.

(167) Navyše záruka sa poskytla bez akéhokoľvek poplatku, aj keď spoločnosť čelila ťažkostiam a riziko pre mesto Mikkeli by sa mohlo považovať za veľké. Záruka pokrývala 100 % uvedeného úveru, t. j. orgán, ktorý poskytol záruku, sám znášal riziko, že príjemca nesplní záväzky, a záruka sa poskytla ako absolútna záruka, to znamená, že ručiteľ zodpovedá za istinu akoby bola jeho vlastná, a keď istina nadobudne splatnosť, veriteľ môže požiadať ručiteľa o jej splatenie.

(168) Navyše Fínsko sa domnieva, že opatrenie je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, najmä z dôvodu účasti súkromných strán. Tento argument je možné zamietnuť. Podľa informácií, ktoré predložilo Fínsko, po prvé súkromné strany neposkytli príjemcovi záruky, ale úvery. Po druhé, úvery, ktoré poskytli súkromné strany, sa neposkytli v tom istom období ako zaručené penzijné úvery. Po tretie úroková sadzba na úver, o ktorú požiadala prinajmenšom jedna súkromná strana, už bola vyššia ako úroková sadzba na penzijný úver. Dôležitejšie je, že súkromné strany sa dohodli iba na krátkodobých úveroch s dĺžkou trvania niekoľko mesiacov, kým záruka, ktorú poskytlo mesto Mikkeli, pokrývala úver s dĺžkou trvania desať rokov.

(169) Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že opatrenie poskytuje spoločnosti Karjaportti výhodu. Navyše opatrenie č. 4 spĺňa všetky ostatné požiadavky na existenciu štátnej pomoci. Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 133, 140 a 141, táto záruka takisto pozostáva zo štátnych zdrojov a je pripísateľná štátu, je selektívna a narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(170) Opatrenie č. 5: Tvrdenie Fínska, že opatrenie sa poskytlo s cieľom pokračovať v investícii, ktorá sa začala v roku 2000, je možné zamietnuť, keďže je zrejmé, že záruka bola novým opatrením.

(171) Podľa bodu 3.2 oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008 je možné vylúčiť existenciu štátnej pomoci v rámci individuálnej štátnej záruky, ak sú splnené štyri kumulatívne požiadavky (pozri odôvodnenie 135). Ako v prípade opatrenia č. 4, posudzovaná záruka pokrýva 100 % úveru a spoločnosť Karjaportti bola už v máji 2004 v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 (pozri odôvodnenia 123 – 128). Na záruku sa preto nemôže vzťahovať bod 3.2 oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008.

(172) Navyše, a podobne ako v prípade opatrenia č. 4, sa záruka poskytla bez akéhokoľvek poplatku, aj keď spoločnosť čelila ťažkostiam a riziko pre mesto Mikkeli by sa mohlo považovať za veľké. Záruka pokrývala 100 % príslušného úveru a bola poskytnutá ako absolútna záruka. Preto sa v uvedenom prípade Komisia na rozdiel od Fínska domnieva, že opatrenie poskytuje spoločnosti Karjaportti výhodu.

(173) Navyše opatrenie č. 5 spĺňa všetky ostatné požiadavky na existenciu štátnej pomoci. Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 133, 140 a 141, takisto táto záruka pozostáva zo štátnych zdrojov a je pripísateľná štátu, je selektívna a narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(174) Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrenie č. 4 a opatrenie č. 5 predstavujú štátnu pomoc.

(175) Fínsko nepredložilo nijaké tvrdenia, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia č. 4. V prípade opatrenia č. 5 sa Fínsko odvolávalo na článok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ a usmernenie o národnej regionálnej pomoci z roku 1998 (pozri odôvodnenie 95). Usmernenie o národnej regionálnej pomoci z roku 1998 sa však nemôže použiť ako základ porovnateľnosti, keďže spoločnosť Karjaportti bola v čase poskytnutia uvedených dvoch záruk v ťažkostiach (pozri odôvodnenia 123 – 128). Podľa usmernenia z roku 1998 sa pomoc spoločnostiam v ťažkostiach posúdi podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Komisia preto najprv posúdi, či sú opatrenia č. 4 a 5 zlučiteľné ako pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V čase poskytnutia sa uplatňovali usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999.

(176) Podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 musí pomoc na záchranu spĺňať určité požiadavky, ktoré posudzované opatrenie nespĺňa.

(176)

(a) Po prvé, keďže opatrenia pozostávajú z podpory likvidity vo forme záruky [bod 23 písm. a) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999], úvery, na ktoré sa vzťahujú príslušné záruky, neboli poskytnuté s úrokovou sadzbou, ktorá by bola porovnateľná prinajmenšom s úrokovou sadzbou na úvery pre zdravé spoločnosti (referenčná sadzba pre Fínsko v marci 2004: 4,43 % plus 100 bázických bodov; referenčná sadzba pre Fínsko v máji 2004: 4,43 % plus 100 bázických bodov).

(b) Po druhé, záruky sa nespájali s úverom, ktorý sa mal splatiť v časovom horizonte neprekračujúcom obdobie dvanásť mesiacov po čerpaní poslednej splátky firme [bod 23 písm. b) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999].

(c) Po tretie, Fínsko neposkytlo informácie o tom, že pomoc bola preukázaná na základe závažných sociálnych ťažkostí a nemala nevhodné negatívne a prenesené účinky na iné členské štáty [bod 23 písm. c) usmernení z roku 1999].

(d) Po štvrté, záruky sa nesplatili v lehote 6 mesiacov ani sa nevytvoril plán reštrukturalizácie v zmysle usmernení z roku 1999 [bod 23 písm. d) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999].

(e) Nakoniec neexistujú nijaké náznaky, že záruky sa obmedzili na čiastku potrebnú na udržanie firmy v podnikaní na obdobie, na ktoré bola pomoc schválená [bod 23 písm. e) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999].

(177) Opatrenia č. 4 a 5 nespĺňajú všetky požiadavky na pomoc na reštrukturalizáciu stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999.

(177)

(a) Po prvé, opatrenia neboli podmienené vykonaním plánu reštrukturalizácie (bod 31 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999). Poznamenáva sa, že sa nevytvoril nijaký plán reštrukturalizácie v zmysle bodu 32 a nasl. usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999.

(b) Po druhé, očakáva sa, že príjemcovia pomoci významne prispejú k plánu reštrukturalizácie zo svojich vlastných zdrojov (bod 40 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999) a v prípade posudzovaných opatrení neexistuje nijaký náznak vlastného príspevku príjemcu.

(c) Po tretie, s cieľom zabrániť nadmernému narúšaniu hospodárskej súťaže je nevyhnutné prijať kompenzačné opatrenia (bod 37 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999). Uvedené opatrenia sa neustanovili.

(178) Na základe toho sa Komisia domnieva, že opatrenia sa neposkytli v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999.

(179) Ďalej je potrebné posúdiť, či by opatrenia č. 4 a 5 mohli byť zlučiteľné na základe inej výnimky ustanovenej v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ.

(180) Výnimky uvedené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa v tomto prípade neuplatňujú, pretože príslušné opatrenia nemali sociálnu povahu, neboli poskytnuté jednotlivým spotrebiteľom, nie sú určené na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a neboli poskytnuté hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka.

(181) Ďalšie výnimky sú stanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ.

(182) V článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ sa ustanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou. V čase poskytnutia sa spoločnosť Karjaportti nachádzala v takej oblasti.

(183) Zlučiteľnosť štátnej pomoci poskytovanej podporovaným oblastiam v období poskytnutia opatrení č. 4 a 5 bola upravená usmernením o národnej regionálnej pomoci z roku 1998. Podľa uvedeného usmernenia podniky v ťažkostiach nie sú oprávnené na regionálnu pomoc. Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že výnimka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ sa nevzťahuje na túto pomoc.

(184) V článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa stanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. Komisia poznamenáva, že príslušná pomoc nie je určená na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu a Komisia takisto nenašla dôkaz, že je určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve Fínska. Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že táto pomoc nespĺňa podmienky výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(185) V článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom. Je zrejmé, že tento článok sa nevzťahuje na daný prípad.

(186) V článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa oprávňuje pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia vypracovala niekoľko usmernení a oznámení, v ktorých sa uvádza, ako sa bude uplatňovať výnimka stanovená v tomto článku. Komisia sa však domnieva, že vzhľadom na povahu a vlastnosti pomoci je zrejmé, že výnimky podľa týchto usmernení a oznámení sa nevzťahujú na daný prípad.

(187) Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že opatrenia č. 4 a 5 zahŕňajú štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu (opatrenie č. 6)

(188) Hlavné tvrdenie Fínska, ako sa uvádza v odôvodneniach 96 – 98, je, že mesto Mikkeli nebolo veľkorysejšie ako ostatní veritelia spoločnosti, ale že konalo spolu so súkromnými veriteľmi príjemcu a za rovnakých podmienok. Teda v súvislosti so schválením plánu reštrukturalizácie konalo ako súkromný investor v trhovom hospodárstve.

(189) Prvá otázka, ktorú je potrebné v tejto súvislosti preskúmať, je, či sa test subjektu trhového hospodárstva vzťahuje na situácie, keď jeden alebo viac verejných subjektov, ktorých správanie je pripísateľné štátu, vykonáva viacero opatrení vo vzťahu k jednému podniku. Touto otázkou sa zaoberal Súd prvého stupňa vo veci BP Chemicals/Komisia. Podľa názoru súdu iba skutočnosť, že verejný podnik už vložil do dcérskej spoločnosti kapitálové vklady, ktoré sa klasifikujú ako pomoc, neznamená automaticky, že ďalšie kapitálové vklady nemožno klasifikovať ako investíciu, ktorá spĺňa podmienky testu súkromného investora v trhovom hospodárstve. Je však potrebné, aby Komisia určila, či viacero opatrení vo vzťahu k jednej spoločnosti možno odôvodnene oddeliť a či ich možno považovať za nezávislé opatrenia. V tejto súvislosti je podľa súdu potrebné preskúmať časovú postupnosť a účel skúmaných opatrení, a situáciu dcérskej spoločnosti v období prijatia každého rozhodnutia o vložení vkladov.

(190) V skúmanom prípade je potrebné, aby Komisia určila, či záruky poskytnuté v marci a máji 2004 (opatrenie č. 4 a opatrenie č. 5) možno oddeliť od reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu (opatrenie č. 6). Aj keď je pravda, že rozhodnutia o všetkých troch opatreniach sa prijali v jednom roku, Komisia podotýka, že zasiahli v odlišnej súvislosti. Medzitým sa začal reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu, na ktorom sa zúčastnili všetci veritelia spoločnosti. Preto účelom opatrenia č. 6 už nebolo umožniť spoločnosti obnoviť životaschopnosť bez platobnej neschopnosti prostredníctvom získania nových finančných prostriedkov od súkromných bánk. Namiesto toho bolo cieľom mesta Mikkeli, ako aj všetkých ostatných veriteľov, maximalizovať v rámci svojej úlohy veriteľov úhradu svojich nesplatených pohľadávok v rámci obmedzení vnútroštátnych právnych predpisov o bankrote. Komisia sa preto domnieva, že opatrenie č. 6 možno oddeliť od opatrení č. 4 a 5.

(191) Ako sa uvádza v odôvodnení 31, spoločnosť Karjaportti spolu so svojimi súkromnými veriteľmi požiadala podľa zákona 47/1993 o reštrukturalizácii podnikov okresný súd v Mikkeli o reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu. Súdu predložili plán reštrukturalizácie vrátane podrobných informácií o opatreniach, ktoré sú predmetom posúdenia. Súd po preverení podrobných informácií schválil plán reštrukturalizácie. Komisia poznamenáva, že spoločnosť Karjaportti je predmetom reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu podľa právnych predpisov Fínska. V skutočnosti je účelom uvedeného reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu obnova rentabilnej obchodnej činnosti dlžníka vo finančnej núdzi s cieľom zabezpečiť jej stálu rentabilitu a dosiahnuť vyrovnanie dlhov. Komisia sa preto domnieva, že opatrenia, ktoré prijalo mesto Mikkeli v reštrukturalizačnom procese pod dohľadom súdu, možno posúdiť podľa zásady investora v trhovom hospodárstve.

(192) V judikatúre vo veci Magefesa sa uvádza, že ak je štát veľkorysejší ako ostatní veritelia spoločnosti, opatrenia v rámci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu môžu predstavovať štátnu pomoc. Komisia preto preveruje, či sa v reštrukturalizačnom procese zaobchádzalo so súkromnými a verejnými veriteľmi rovnako.

(193) Po prvé sa uvádza, že celkovo […] reštrukturalizačných dlhov (približne [30 – 70] %) sú pohľadávky súkromných veriteľov. Hlavnými súkromnými veriteľmi sú Nordea Bank, Pohjola Bank a Nordea Financing. Po druhé je potrebné dospieť k záveru, že veritelia spoločnosti Karjaportti boli podľa ich hodnotenia rozdelení do rôznych skupín. Mesto Mikkeli spolu so súkromnými veriteľmi Nordea Bank, OKO/Pohjola Bank a Nordea Financing, ako aj so špecializovanou finančnou spoločnosťou Finnvera, ktorá je vo vlastníctve štátu, patrilo do skupiny veriteľov veľkých zabezpečených dlhov. Ako vyplýva z tabuľky IV, podiel mesta Mikkeli v rámci týchto veľkých zabezpečených dlhov je [10 – 40] %, keďže podiel súkromných veriteľov spolu je [30 – 70] %. Podiel spoločnosti Finnvera je [10 – 40] %.

(194) Ďalej sa podrobnejšie skúma každé opatrenie prijaté mestom Mikkeli:

(195) Zníženie úrokových sadzieb na zabezpečené dlhy: Ako vyplýva z tabuľky V, úrokové sadzby na úvery a ostatné dlhy (nezaplatené poplatky), ktoré sa považovali za veľké zabezpečené dlhy, boli rovnaké pre súkromných aj verejných veriteľov okrem […]. Tento veriteľ mal na všetky nesplatené sumy od začiatku reštrukturalizačného procesu úrokovú sadzbu […] EURIBOR, kým ostatní veritelia mali na časť nesplatenej sumy do roku 2010 len […] EURIBOR mínus […] %. Tento rozdiel vyplýval zo skutočnosti, že […] mal najvyššie hodnotenie, pokiaľ ide o zábezpeky poskytnuté spoločnosti Karjaportti ako zábezpeka úveru. Dospelo sa k záveru, že vyššie hodnotenie […] odôvodňuje rozdiel uplatnených úrokových sadzieb.

(196) Prepracovanie harmonogramu splácania úverov: Pohľadávky mesta Mikkeli sa časovo posunuli v takom istom rozsahu ako pohľadávky ostatných zabezpečených dlžníkov. Ako vyplýva z tabuľky VI, spoločnosť Karjaportti musí všetkým zabezpečeným veriteľom zaplatiť splátky od júla 2009 až do roku 2015, keď najväčšia časť splátky nadobudne splatnosť (43 % kapitálu každého zabezpečeného dlhu). Podiel všetkých splátok, ktoré musí zaplatiť každému veriteľovi, je vzhľadom na celkovú sumu pohľadávky príslušného veriteľa rovnaký (2 % nesplatenej sumy za prvé tri splátky; 4 % za ďalšie dve splátky; 6 % za zvyšné splátky). Výška poslednej splátky je 43 % kapitálu pre každého zabezpečeného veriteľa. S mestom Mikkeli sa preto nezaobchádzalo nevýhodnejšie ako so súkromnými veriteľmi v podobnej situácii.

(197) Podmienené vzdanie sa pohľadávky: Podľa plánu reštrukturalizácie, ako sa uvádza v odôvodneniach 42 a 43, sumy, ktoré budú na konci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu predmetom vzdania sa, ak sa nesplnia určité hospodárske podmienky, sa zakladajú na porovnaní hodnoty zábezpeky, ak bude Karjaportti pokračovať vo svojej činnosti, a hodnoty zábezpeky v čase jej realizácie určenej pre každého príslušného veriteľa, pričom sa zohľadní ich príslušné hodnotenie. Výšku zábezpeky v dvoch scenároch určili dvaja nezávislí odhadcovia v čase, keď sa vytvoril plán reštrukturalizácie, na základe porovnateľných cien a informácií o prenájme. Vzhľadom na to nie je potrebné, aby sa […] na konci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu vzdal svojich pohľadávok, keďže je veriteľom s najvyšším hodnotením. Podľa uvedeného postupu sa takisto určili sumy pre ostatných veriteľov a ich výška sa uvádza v odôvodnení 43. Postup, ktorý sa použil pri určení príslušných súm, sa môže považovať za hodnoverný najmä preto, lebo uvádza do súvislosti príslušné hodnotenie a výšku príslušnej zábezpeky v uvedených dvoch scenároch. Prakticky sa výpočet zakladal na nezávislých hodnoteniach expertov a pri určení súm, o ktoré sa na konci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu môžu maximálne znížiť reštrukturalizačné dlhy, sa na všetkých veriteľov uplatňovali rovnaké zásady. Na základe toho je možné domnievať sa, že so všetkými veriteľmi sa zaobchádzalo rovnako.

(198) Komisia sa vo všeobecnosti domnieva, že s mestom Mikkeli sa v reštrukturalizačnom procese pod dohľadom súdu nezaobchádzalo nevýhodnejšie ako so súkromnými veriteľmi. Ak sa vzhľadom na ostatných veriteľov vyskytli rozdiely, boli odôvodnené odlišnou kvalitou zábezpek, ktorých držiteľmi boli príslušní veritelia. Preto je na základe uvedených skutočností potrebné konštatovať, že príjemca nezískal z reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Zamietli sa pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania, a opatrenia uvedené v odôvodneniach 31 – 43 nepredstavujú štátnu pomoc.

Odkúpenie akcií (opatrenie č. 7)

(199) Po prvé Komisia poznamenáva, že odkúpenie akcií nebolo súčasťou reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu.

(200) Fínsko tvrdí, že mesto Mikkeli konalo v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, keď odkúpilo akcie. Najprv, vzhľadom na zákonitosti vo veci BP Chemicals (pozri odôvodnenia 189 – 191), je potrebné určiť, či sa na opatrenie č. 7 môže uplatniť zásada investora v trhovom hospodárstve, keďže mesto Mikkeli už v minulosti poskytlo spoločnosti Karjaportti opatrenia pomoci. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že opatrenia č. 4 a 5 sa prijali pred začiatkom reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu, kým odkúpenie akcií sa konalo až potom. Navyše, keďže účelom opatrení č. 4 a 5 bolo umožniť príjemcovi pokračujúci prístup k likvidite, po začatí reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu bolo zrejmé, že uvedené potreby sa budú riešiť v rámci takéhoto procesu. Preto sa dospelo k záveru, že opatrenie č. 7 sa môže oddeliť od opatrení č. 4 a 5 a že na opatrenie č. 7 v zásade možno uplatniť zásadu investora v trhovom hospodárstve.

(201) Ako sa uvádza v odôvodnení 156, zásadu investora v trhovom hospodárstve možno uplatniť na odkúpenie pozemkov alebo iného majetku štátom. Fínsko poskytlo odhad hodnoty akcií, ktorý vykonala […], realitná agentúra so sídlom v Helsinkách. V odhade z 29. marca 2005 sa uvádza hodnota akcií v realitnej spoločnosti od 1 mil. EUR do 1,1 mil. EUR. Odhad sa zakladal na hodnote nehnuteľnosti, ktorú vlastnila spoločnosť. Na určenie hodnoty sa použili dva postupy: kapitálová hodnota pri trhovom nájomnom (podľa štatistických údajov o bývaní zhromaždených štatistickým úradom Fínska) a hodnota pre ďalší predaj (podľa navrhovaných predajných cien).

(202) V čase predaja akcií sa nehnuteľnosť prenajímala za cenu pod úrovňou trhového nájomného. Podľa odhadu sa s maximálnym ročným zvýšením nájomného mohla za dva roky dosiahnuť úroveň trhového nájomného. Hodnota nehnuteľnosti bola v čase odkúpenia upravená a nakoniec mesto Mikkeli kúpilo akcie za cenu 860000 EUR.

(203) Odhad vykonal nezávislý expert. V rámci použitého postupu, ako sa uvádza vyššie v texte, sa mala preveriť najprv kapitálová hodnota pri trhovom nájomnom, potom hodnota pre ďalší predaj. Obe hodnoty sa zakladali na trhových údajoch a uvedené dve hodnoty sa použili na určenie hodnoty akcií, ktorá bola takisto prispôsobená úrovni nájomného, ktoré bolo aktuálne v čase kúpy. Tento postup sa považuje za hodnoverný. Komisia konštatuje, že akcie v spoločnosti Kiinteistö Oy Suksimäki sa kúpili za trhovú cenu a že opatrenie neposkytovalo spoločnosti Karjaportti výhodu.

(204) Na základe uvedených skutočností sa zamietajú pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania, a dospelo sa k záveru, že opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc.

Prevod nezaplatených úrokových sadzieb na úvery (opatrenie č. 8)

(205) Fínsko tvrdí, že prevod nezaplatených úrokových sadzieb na úvery je bežné opatrenie v rámci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu. Je pravda, že uvedené opatrenie sa môže považovať za opatrenie vlastné reštrukturalizačnému procesu pod dohľadom súdu. V uvedenom prípade bol prevod nezaplatených úrokových sadzieb na úvery v roku 2005 v zásade stanovený už v pláne reštrukturalizácie pre všetkých veriteľov veľkých zabezpečených dlhov ([dvaja súkromní veritelia] a Finnvera). Vzhľadom na to Komisia neskúma skutočnosť, že nezaplatené úrokové sadzby sa previedli na úvery ako štátna pomoc. Je však potrebné preveriť, či sa úroková sadzba, ktorú mesto Mikkeli účtovalo spoločnosti Karjaportti, spájala s výhodou pre túto spoločnosť.

(206) Fínsko sa v tejto súvislosti domnieva, že mesto Mikkeli konalo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, keďže súkromní veritelia spolu s mestom Mikkeli previedli nezaplatené úrokové sadzby na úvery. Predovšetkým z rovnakého dôvodu ako v prípade reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu sa dospelo k záveru, že zásadu súkromného investora na trhu možno v zásade uplatniť na opatrenie č. 8, keďže toto opatrenie je oddeliteľné od opatrení č. 4 a 5 (pozri odôvodnenia 189 – 191). Na základe uplatnenia zásady súkromného investora na trhu na posudzovaný prípad Komisia poznamenáva: Aj keď je pravda, že prevod sa vzťahoval nielen na mesto Mikkeli, ale takisto na [súkromných veriteľov], úroková sadzba na úvery nebola rovnaká. V skutočnosti [jeden súkromný veriteľ] požiadal o trojmesačný EURIBOR plus 1,5 % a [druhý súkromný veriteľ] o trojmesačný EURIBOR plus 2 %, aj keď mesto Mikkeli požiadalo len o trojmesačný EURIBOR plus 0,3 %. Preto je úroková sadzba, ktorú mesto Mikkeli v súvislosti s úverom schválilo, o 1,2 % nižšia ako úrok, ktorý účtoval [jeden súkromný veriteľ], a o 1,7 % nižšia ako úrok, ktorý účtoval [druhý súkromný veriteľ]. Preto možno zamietnuť tvrdenie, že mesto Mikkeli konalo za rovnakých podmienok ako súkromní veritelia. Vzhľadom na rozdielnosť úrokových sadzieb je takisto možné vylúčiť, že mesto Mikkeli účtovalo za úver trhový poplatok. Preto úver, na ktorý mesto Mikkeli previedlo nezaplatené úrokové sadzby, predstavuje pre Karjaportti výhodu.

(207) Navyše opatrenie č. 8 spĺňa všetky ostatné požiadavky na existenciu štátnej pomoci. Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 133, 140 a 141, úver pozostáva zo štátnych zdrojov a je pripísateľný štátu, je selektívny a narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(208) Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrenie č. 8 predstavuje štátnu pomoc.

(209) Fínsko nepredložilo nijaké tvrdenia, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia č. 8. Keďže spoločnosť Karjaportti bola v čase prevodu nezaplatených úrokových sadzieb v ťažkostiach (pozri odôvodnenia 123 – 129), Komisia najprv posúdi, či je opatrenie č. 8 zlučiteľné ako pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V čase poskytnutia sa uplatňovali usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(210) Podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004 musí pomoc na záchranu spĺňať určité požiadavky, ktoré uvedené opatrenie nespĺňa.

(210)

(a) Po prvé, keďže opatrenie pozostáva z podpory likvidity vo forme úveru [bod 25 písm. a) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004], uplatňovaná úroková sadzba nie je ani porovnateľná s úrokovými sadzbami na úvery pre zdravé spoločnosti (referenčná sadzba pre Fínsko v decembri 2005: 4,08 % plus 100 bázických bodov; úroková sadzba na úver bola trojmesačný EURIBOR plus 0,3 % a 19. decembra 2005 bola 2,486 % plus 30 bázických bodov).

(b) Po druhé, Fínsko sa nezaviazalo oznámiť plán reštrukturalizácie v lehote šiestich mesiacov od schválenia pomoci a dĺžka trvania opatrenia nebola obmedzená na šesť mesiacov [bod 25 písm. a) a c) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004].

(c) Po tretie nebola splnená zásada jedenkrát a naposledy [bod 25 písm. e) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004], keďže spoločnosť dostala nezlučiteľnú a protizákonnú štátnu pomoc v období, keď už predtým bola v ťažkostiach.

(211) Opatrenie nespĺňa ani všetky požiadavky na pomoc na reštrukturalizáciu stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(211)

(a) Po prvé, opatrenie nie je podmienené vykonaním plánu reštrukturalizácie (bod 34 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004). Keďže je pravda, že plán reštrukturalizácie spoločnosti Karjaportti sa vytvoril v reštrukturalizačnom procese pod dohľadom súdu, nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 35 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004 (dĺžka trvania 10 rokov, nijaká analýza citlivosti, nijaká obnova dlhodobej životaschopnosti v primeranej lehote).

(b) Po druhé, očakáva sa, že príjemcovia pomoci významne prispejú k plánu reštrukturalizácie zo svojich vlastných zdrojov (bod 43 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004) a v prípade posudzovaných opatrení neexistuje nijaký náznak vlastného príspevku príjemcu.

(c) Po tretie, opatrenie nespĺňa zásadu jedenkrát a naposledy, keďže spoločnosť dostala nezlučiteľnú a protizákonnú štátnu pomoc v období, keď už predtým bola v ťažkostiach.

(212) Na základe toho sa Komisia domnieva, že opatrenie sa neposkytlo v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(213) Ďalej je potrebné posúdiť, či by opatrenie č. 8 mohlo byť zlučiteľné na základe inej výnimky ustanovenej v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Z tých istých dôvodov ako v prípade opatrenia č. 4 a opatrenia č. 5 (pozri odôvodnenia 179 – 186) sa Komisia domnieva, že nie sú splnené žiadne výnimky. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie č. 8 zahŕňa štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Odpísanie dlhov vo finančných výkazoch v roku 2006 a 2008 (opatrenie č. 9 a opatrenie č. 10)

(214) Najprv je potrebné preveriť, či by uvedené odpísanie dlhov mohlo poskytovať spoločnosti Karjaportti výhodu. To by bolo v prípade, ak by sa mesto Mikkeli vzdalo vymáhania dlhov, to znamená, ak by sa zrieklo daných dlhov.

(215) Ako sa uvádza v odôvodnení 105, Fínsko potvrdilo, že odpísanie dlhov bolo len účtovným opatrením, ktoré nemá vplyv na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, to znamená, že dlhov sa nevzdalo. Podľa dokumentov, ktoré predložilo Fínsko, mesto Mikkeli naďalej vymáha dlhy.

(216) Podľa zásady obozretnosti v rámci osvedčeného účtovného postupu a v súlade so zákonom o účtovníctve 1336/1997 nesmie hodnota pohľadávok zapísaných v súvahe prevýšiť ich pravdepodobnú hodnotu. Vzhľadom na to sa pohľadávky, ktoré pravdepodobne nebude možné vymáhať, zapíšu do výkazu ziskov a strát ako výdavky.

(217) Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že odpísanie dlhov sa vykonalo len vo finančných výkazoch mesta Mikkeli v súlade s účtovnými normami a príslušné nároky sa naďalej vymáhajú v rámci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu.

(218) Zamietli sa pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania, a možno konštatovať, že opatrenia neposkytovali spoločnosti Karjaportti výhodu. Preto opatrenia č. 9 a 10 nezahŕňajú štátnu pomoc.

Prepracovanie harmonogramu splácania dlhov od roku 2009 (opatrenie č. 12)

(219) Je možné zamietnuť tvrdenie Fínska, že opatrenie je vlastné reštrukturalizačnému procesu pod dohľadom súdu a nezahŕňa štátnu pomoc. Po prvé, v pôvodnom pláne reštrukturalizácie sa nepredpokladalo prepracovanie harmonogramu splácania dlhov v roku 2009, a po druhé skutočnosť, že uvedená reštrukturalizácia by sa vykonala v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, nie je dostatočná na vylúčenie štátnej pomoci.

(220) V zásade možno za štátnu pomoc považovať takisto opatrenia na zníženie poplatkov, ktoré sú spravidla zahrnuté v rozpočte podniku. Pokiaľ ide o prepracovanie harmonogramu splácania dlhov, Komisia posudzuje uvedené správanie testom súkromného veriteľa. V rámci neho sa štát považuje skôr za verejného veriteľa, ktorý sa tak ako súkromný veriteľ usiluje o vymoženie splatných súm a ktorý preto s dlžníkom uzatvára dohody, podľa ktorých sa prepracuje harmonogram splácania akumulovaných dlhov alebo sa uvedené dlhy uhradia v splátkach s cieľom uľahčiť ich splatenie. Výhodnejšie zaobchádzanie je v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ možné, ak dlžnú sumu možno verejnému veriteľovi splatiť za výhodnejších podmienok, ako by dovolil súkromný veriteľ. Komisia berie do úvahy tvrdenie Fínska, že prepracovanie harmonogramu sa nikdy nevykonalo, keďže správny súd v Kuopio (Kuopion Hallinto-Oikeus) jeho vykonanie zakázal. Ako však Fínsko uvádza, harmonogram splácania dlhov sa predsa len predĺžil a výsledkom bolo posunutie splatných platieb. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že skutočné prepracovanie sa od oznámeného prepracovania odlišuje sumami a lehotami. Suma, ktorá bola v skutočnosti predmetom prepracovania mestom Mikkeli, je nižšia ako pôvodne oznámená suma a prepracovanie harmonogramu sa dovolilo len na obdobie kratšie ako pôvodne oznámené. Na základe tejto skutočnosti sa dospelo k záveru, že oznámené opatrenie sa vykonalo s úpravami. Bez ohľadu na uvedené úpravy Komisia poznamenáva, že súkromný veriteľ by z dôvodov uvedených v tomto odôvodnení nikdy neprijal prepracovanie harmonogramu v akejkoľvek forme.

(221) Súkromný veriteľ spravidla presadzuje svoje nároky, ak predtým uzatvoril dohody o prepracovaní harmonogramu splácania dlhov, ktoré dlžník nedodržiava. Naopak mesto Mikkeli schválilo následné prepracovanie harmonogramu splácania dlhu, keď spoločnosť Karjaportti nedodržala podmienky prepracovania harmonogramu splácania dlhu schváleného v reštrukturalizačnom procese pod dohľadom súdu. Navyše neexistujú konkrétne dôvody na nevymáhanie, ako napríklad vyššie záruky poskytnuté mestu Mikkeli. Nakoniec, pokiaľ ide o prognózy budúcej ziskovosti a životaschopnosti spoločnosti, Komisia sa domnieva, že finančná situácia spoločnosti neposkytovala dôvod predpokladať, že investície dosiahnu v primeranom období prijateľnú úroveň ziskovosti. V čase poskytnutia bola spoločnosť Karjaportti v konkurznom konaní a navyše od roku 2004 bola predmetom reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu. Vzhľadom na to Komisia poznamenáva, že hypotetický súkromný veriteľ by v tej istej situácii ako mesto Mikkeli nesúhlasil s ďalším prepracovaním harmonogramu splácania dlhov.

(222) Fínsko v tejto súvislosti uvádza, že mesto Mikkeli konalo za rovnakých podmienok ako ostatní veritelia spoločnosti Karjaportti.

(223) V skutočnosti, pokiaľ ide o oznámené prepracovanie harmonogramu splácania dlhov, Fínsko uvádza, že súhlas súkromných veriteľov bol podmienený súhlasom mesta Mikkeli. Po druhé sa zdá, že plánované prepracovanie harmonogramu splácania dlhov nepredpokladalo rovnaké podmienky pre všetkých zabezpečených veriteľov. Aj keby mesto Mikkeli posunulo platby neuhradených dlhov na rok 2011, súkromní veritelia by v roku 2009 dostali splátku. Vzhľadom na túto skutočnosť možno zamietnuť tvrdenie, ktoré predložilo Fínsko.

(224) Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrenie nespĺňa test súkromného veriteľa a že poskytuje spoločnosti Karjaportti výhodu.

(225) Pokiaľ ide o ostatné požiadavky na existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia poznamenáva, že mesto Mikkeli schválilo prepracovanie harmonogramu splácania dlhov, ktoré preto pozostáva zo štátnych zdrojov a je pripísateľné štátu. Navyše opatrenie možno považovať za selektívne. Nakoniec, ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodneniach 133, 140 a 141, narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(226) Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(227) Hlavné tvrdenie Fínska bolo, že toto opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc; Fínsko však takisto oznámilo opatrenie č. 12 ako pomoc na záchranu (pozri odôvodnenie 1). V skutočnosti, keď mesto Mikkeli schválilo prepracovanie harmonogramu splácania dlhov, bola spoločnosť Karjaportti v ťažkostiach v zmysle bodu 10 písm. c) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004 (pozri odôvodnenia 123 – 129). Vzhľadom na to je potrebné posúdiť zlučiteľnosť skúmaného opatrenia na základe usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(228) Podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004 musí pomoc na záchranu spĺňať určité požiadavky, ktoré uvedené opatrenie nespĺňa.

(228)

(a) Po prvé, opatrenie nepozostáva z podpory likvidity vo forme pôžičiek alebo záruk na úver [bod 25 písm. a) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004], ale z posunutia platieb.

(b) Po druhé, Fínsko sa nezaviazalo oznámiť plán reštrukturalizácie v lehote šiestich mesiacov od schválenia pomoci a dĺžka trvania opatrenia nebola obmedzená na šesť mesiacov [bod 25 písm. a) a c) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004].

(c) Po tretie, nebola splnená zásada jedenkrát a naposledy [bod 25 písm. e) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004], keďže spoločnosť dostala nezlučiteľnú a protizákonnú štátnu pomoc v období, keď už predtým bola v ťažkostiach.

(229) Opatrenie nespĺňa všetky požiadavky na pomoc na reštrukturalizáciu stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(229)

(a) Po prvé, opatrenie nie je podmienené vykonaním plánu reštrukturalizácie (bod 34 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004). Poznamenáva sa, že sa nevytvoril nijaký plán reštrukturalizácie v zmysle bodu 35 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(b) Po druhé sa očakáva, že príjemcovia pomoci významne prispejú k plánu reštrukturalizácie zo svojich vlastných zdrojov (bod 43 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004) a v prípade posudzovaných opatrení neexistuje nijaký náznak vlastného príspevku príjemcu.

(c) Po tretie, s cieľom zabrániť nadmernému narúšaniu hospodárskej súťaže je nevyhnutné prijať kompenzačné opatrenia (bod 38 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004). Uvedené opatrenia sa neustanovili.

(d) Po štvrté, opatrenie nespĺňa zásadu jedenkrát a naposledy, keďže spoločnosť dostala nezlučiteľnú a protizákonnú štátnu pomoc v období, keď už predtým bola v ťažkostiach.

(230) Na základe toho sa Komisia domnieva, že opatrenie sa neposkytlo v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(231) Ďalej je potrebné posúdiť, či by opatrenie č. 12 mohlo byť zlučiteľné na základe inej výnimky stanovenej v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ.

(232) Výnimky uvedené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa v tomto prípade neuplatňujú, pretože toto opatrenie nemalo sociálnu povahu, nebolo poskytnuté jednotlivým spotrebiteľom, nie je určené na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a nebolo poskytnuté hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka.

(233) Ďalšie výnimky sú stanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ.

(234) V článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ sa stanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou. V čase poskytnutia sa spoločnosť Karjaportti nachádzala v takej oblasti.

(235) Zlučiteľnosť štátnej pomoci poskytnutej podporovaným oblastiam je upravená v usmernení o národnej regionálnej pomoci z roku 1998. Podľa týchto usmernení spoločnosti v ťažkostiach nie sú oprávnené na regionálnu pomoc. Na základe toho Komisia konštatuje, že výnimka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ sa nevzťahuje na túto pomoc.

(236) V článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa stanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. Komisia poznamenáva, že príslušná pomoc nie je určená na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu a Komisia takisto nenašla dôkaz, že je určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve Fínska. Na základe uvedených okolností Komisia konštatuje, že táto pomoc nespĺňa podmienky výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(237) V článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom. Je zrejmé, že tento článok sa nevzťahuje na daný prípad.

(238) V článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa oprávňuje pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia vypracovala niekoľko usmernení a oznámení, v ktorých sa uvádza, ako sa bude uplatňovať výnimka stanovená v tomto článku. Komisia sa však domnieva, že vzhľadom na povahu a vlastnosti pomoci je zrejmé, že výnimky podľa týchto usmernení a oznámení sa nevzťahujú na daný prípad.

(239) Na základe uvedených tvrdení sa Komisia domnieva, že opatrenie č. 12 zahŕňa štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Opatrenia, ktoré poskytla spoločnosť Finnvera

(240) Komisia na úvod pripomína, že Fínsko sa v súvislosti s rozhodnutím o štátnej pomoci N 715/2006 zaviazalo, že činnosti spoločnosti Finnvera budú obmedzené na správu schém štátnej pomoci. Na základe toho Komisia 25. septembra 2007 (dátum prijatia rozhodnutia Komisie) rozhodla, že oslobodenie spoločnosti Finnvera od dane z príjmu nepredstavuje štátnu pomoc. Opatrenia č. 13 až 17 sa poskytli pred rozhodnutím Komisie vo veci N 715/2006. Opatrenie č. 18 sa poskytlo po prijatí rozhodnutia Komisie vo veci N 715/2006. Preto je potrebné, aby Komisia v súvislosti s posúdením opatrenia č. 18 vzala do úvahy záväzok, ktorý v tejto veci prijali fínske orgány.

Záruka poskytnutá 17. marca 2004 (opatrenie č. 13)

(241) Aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí sa poskytnúť priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov a musí byť pripísateľné štátu. Fínsko nespochybňuje, že opatrenia, ktoré prijala Finnvera, pozostávajú zo štátnych prostriedkov a sú pripísateľné štátu. Podľa judikatúry sa finančné prostriedky spoločnosti považujú za štátne prostriedky, ak štát prostredníctvom uplatnenia svojho dominantného vplyvu nad takými podnikmi môže riadiť použitie ich prostriedkov. Opatrenia, ktoré poskytla osobitná finančná inštitúcia, ktorá sa na základe svojho štatútu môže považovať za verejnoprávny orgán, sú spravidla pripísateľné štátu. Súd ďalej vysvetlil pojem pripísateľnosť vo veci Stardust Marine. Poskytol tieto ukazovatele pripísateľnosti: integrácia verejného podniku do štruktúr verejnej správy; povaha jeho činností a ich vykonávania na trhu za bežných podmienok hospodárskej súťaže so súkromnými subjektmi; právne postavenie podniku (v tom zmysle, či podlieha verejnému právu alebo všeobecnému právu obchodných spoločností); intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že činnosť spoločnosti Finnvera podlieha správnemu právu a z toho vyplýva, že je úzko spojená so správou. Finnvera je špecializovaná finančná spoločnosť v úplnom vlastníctve štátu, ktorá má štátnu záruku a poskytuje najmä štátnu pomoc a financovanie, ktoré nie sú momentálne k dispozícii na trhu, ako sú vývozné úvery. Preto aj keď jej činnosti môžu presahovať hranice komerčných bánk, svoje činnosti nevykonáva za bežných podmienok hospodárskej súťaže so súkromnými subjektmi. Je zahrnutá do všeobecného práva obchodných spoločností; súčasne štát vykonáva prísny dohľad: štát vymenuje členov dozornej rady z parlamentných skupín politických strán na základe ich zastúpenia vo Fínskom parlamente. Väčšina členov správnej rady sa vyberá spomedzi kandidátov zvolených niekoľkými ministerstvami. (pozri odôvodnenia 56 – 57). Vzhľadom na to sa Komisia domnieva, že opatrenia, ktoré prijala Finnvera, pozostávajú zo štátnych prostriedkov a sú pripísateľné Fínsku.

(242) Pokiaľ ide o otázku, či opatrenie č. 13 poskytuje príjemcovi výhodu, opatrenie sa, odlišne od názoru Fínska, neposkytlo spolu so súkromnými veriteľmi za rovnakých podmienok. Aj keď je pravda, že […] a […] poskytli v roku 2004 spoločnosti Karjaportti úver, Komisia nemá nijaké svedectvo o tom, že tieto banky poskytli takisto záruky. Navyše na úvery, ktoré poskytli uvedení dvaja súkromní veritelia, sa poskytla záruka až v lete 2004, to znamená niekoľko mesiacov po tom, ako Finnvera poskytla opatrenie č. 13, a preto nie je možné domnievať sa, že Finnvera konala spolu s nimi. Takisto je možné zamietnuť tvrdenie Fínska, že záruka sa poskytla v súlade s oznámením o poskytnutí záruky z roku 2000. Po prvé, ako sa uvádza vyššie v texte, Komisia sa pri posudzovaní opatrenia spolieha na oznámenie o poskytnutí záruky z roku 2008 (pozri odôvodnenie 134). Podľa bodu 3.2 oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008 je možné vylúčiť existenciu štátnej pomoci v rámci individuálnej štátnej záruky, ak dlžník nie je vo finančných ťažkostiach. Keďže Komisia sa domnieva, že v marci 2004 spoločnosť Karjaportti už bola v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 (pozri odôvodnenia 123 – 128), uplatnenie oznámenia o poskytnutí záruky možno vylúčiť. Fínsko takisto uvádza, že na záruku sa vzťahoval vysoký poplatok. Vzhľadom na finančné ťažkosti spoločnosti Karjaportti v období poskytnutia záruky sa však dospelo k záveru, že poplatok za záruku, ktorý účtovala Finnvera, nie je trhový poplatok. V skutočnosti boli celkové náklady príjemcu na financovanie [5 – 8] % na úver spolu so zárukou, aj keď aktuálna referenčná sadzba v tom období bola 4,43 %, ku ktorej by sa vzhľadom na finančné ťažkosti príjemcu malo pripočítať prinajmenšom 400 bázických bodov. Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že opatrenie poskytuje spoločnosti Karjaportti výhodu.

(243) Navyše, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí byť špecifické alebo selektívne tak, aby zvýhodňovalo len určité podniky alebo výrobu niektorých tovarov. Opatrenie č. 13 sa poskytlo spoločnosti Karjaportti, jednej konkrétnej spoločnosti. Komisia sa preto domnieva, že pre príjemcu predstavuje selektívnu výhodu.

(244) Navyše je potrebné, aby Komisia posúdila, či je pravdepodobné, že opatrenie č. 13 narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.Fínsko v tejto súvislosti tvrdí, že prvok pomoci záruky bol nižší ako hranica de minimis. V období poskytnutia opatrenia č. 13 sa uplatňovalo nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (nariadenie o pomoci de minimis z roku 2001). Jednou z požiadaviek na uplatňovanie nariadenia o pomoci de minimis z roku 2001 je, že celková suma pomoci de minimis poskytnutej podniku nepresiahne 100000 EUR v priebehu troch rokov. Výška posudzovanej záruky bola len 91000 EUR, to znamená, že by dodržala strop 100000 EUR, keby sa celá suma zohľadnila ako prvok pomoci. Je však potrebné určiť, či sa opatrenie č. 13 bude posudzovať spolu s opatrením č. 4, zárukou, ktorú poskytlo mesto Mikkeli v marci 2004 iba 9 dní pred opatrením č. 13, zárukou, ktorú poskytla Finnvera. Keďže uvedené dve záruky poskytli dva odlišné subjekty a kryli dva rozdielne úvery s odlišnou dĺžkou trvania, tieto dva úvery nahradili jeden jediný úver, ktorý poskytla banka Tapiola v roku 1992. Preto je možné dospieť k záveru, že opatrenie č. 4 a opatrenie č. 13 sa poskytli na ten istý účel a to umožniť prevod úveru, ktorý poskytla Tapiola v roku 1992, na nové úvery. Vzhľadom na toto úzke prepojenie medzi uvedenými dvomi opatreniami sa Komisia domnieva, že je potrebné považovať opatrenie č. 4 a opatrenie č. 13 za jedno opatrenie na účel uplatnenia stropu 100000 EUR stanoveného nariadením o pomoci de minimis z roku 2001. Prvok pomoci v uvedených dvoch opatreniach spoločne prevyšuje 100000 EUR. Komisia preto konštatuje, že na opatrenie č. 13 sa nevzťahuje nariadenie o pomoci de minimis z roku 2001.

(245) Nakoniec Fínsko tvrdí, že opatrenie č. 13 je pokračovaním už existujúcich záväzkov a že expozícia spoločnosti Finnvera sa preto nezvýši. Fínsko predložilo podobné tvrdenie v súvislosti s opatrením č. 4. Komisia nepovažuje opatrenie č. 13, rovnako ako opatrenie č. 4, len za pokračovanie predtým poskytnutého opatrenia (pozri odôvodnenia 164 – 165).

(246) Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrenie č. 13 predstavuje štátnu pomoc.

(247) Fínsko nepredložilo nijaké tvrdenia, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia č. 13. Keďže spoločnosť Karjaportti bola v čase, keď spoločnosť Finnvera poskytla záruku, v ťažkostiach (pozri odôvodnenia 123 – 128), Komisia najprv posúdi, či je opatrenie zlučiteľné ako pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V čase poskytnutia sa uplatňovali usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999.

(248) Podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 musí pomoc na záchranu spĺňať určité požiadavky, ktoré uvedené opatrenie nespĺňa.

(248)

(a) Po prvé, záruka sa nespájala s úverom, ktorý sa mal splatiť v časovom horizonte neprekračujúcom obdobie dvanástich mesiacov po čerpaní poslednej splátky firme [bod 23 písm. b) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999].

(b) Po druhé, Fínsko neposkytlo informácie o tom, že pomoc bola preukázaná na základe závažných sociálnych ťažkostí a nemala nevhodné negatívne a prenesené účinky na iné členské štáty [bod 23 písm. c) usmernení z roku 1999].

(c) Po tretie, záruka sa nesplatila v lehote šiestich mesiacov ani sa nevytvoril plán reštrukturalizácie v zmysle usmernení z roku 1999 [bod 23 písm. d) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999].

(d) Nakoniec neexistujú nijaké náznaky, že sa záruka obmedzila na čiastku potrebnú na udržanie firmy v podnikaní na obdobie, na ktoré bola pomoc schválená [bod 23 písm. e) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999].

(249) Z tých istých dôvodov ako v prípade opatrenia č. 4 a opatrenia č. 5 (pozri odôvodnenia 177 – 178) sa Komisia domnieva, že opatrenie č. 13 nespĺňa všetky požiadavky na pomoc na reštrukturalizáciu stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999. Na základe toho sa Komisia domnieva, že opatrenie sa neposkytlo v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999.

(250) Ďalej je potrebné posúdiť, či by opatrenie č. 13 mohlo byť zlučiteľné na základe inej výnimky ustanovenej v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Z tých istých dôvodov ako v prípade opatrenia č. 4 a opatrenia č. 5 (pozri odôvodnenia 179 – 186) sa Komisia domnieva, že nie sú splnené žiadne výnimky. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie č. 13 zahŕňa štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Úver poskytnutý 12. januára 2006 (opatrenie č. 14)

(251) Fínsko tvrdí, že opatrenie sa plánovalo v pláne reštrukturalizácie pre reštrukturalizačný proces pod dohľadom súdu a že Finnvera prijala opatrenie spolu so súkromnými veriteľmi.

(252) Je pravda, že opatrenie sa plánovalo už v pláne reštrukturalizácie pre súkromných aj verejných veriteľov spoločnosti Karjaportti. Podľa dokumentácie, ktorú predložilo Fínsko, sa prevod úrokov v skutočnosti vykonal na konci roka 2005 a začiatku roka 2006. Takisto súkromní veritelia previedli svoje úrokové sadzby na úvery.

(253) Po prvé, vzhľadom na vec BP Chemicals (pozri odôvodnenia 189 – 191) je potrebné určiť, či je možné uplatniť zásadu investora v trhovom hospodárstve na opatrenie č. 14. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že opatrenia č. 4, 5 a 13 boli prijaté pred začiatkom reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu a opatrenie č. 14 bolo prijaté počas tohto procesu. Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 189 – 191 sa Komisia domnieva, že opatrenie č. 14 sa môže oddeliť od opatrení č. 4, 5 a 13. Navyše opatrenie č. 14 sa plánovalo už v pláne reštrukturalizácie, ktorého účelom bolo dostať spoločnosť opäť na správnu cestu.

(254) Po druhé, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady investora v trhovom hospodárstve na uvedené opatrenie, Komisia sa domnieva, že úvery, ktoré poskytli súkromní veritelia […] a […], sú porovnateľné s úverom, ktorý poskytla Finnvera. Ako zabezpečení veritelia v reštrukturalizačnom procese pod dohľadom súdu sú všetky spoločnosti v podobnej situácii. Vzhľadom na to, že uvedené úvery boli poskytnuté za podobných podmienok ako úver, ktorý poskytla Finnvera (také isté úverové obdobie, porovnateľná lehota splácania), a že úroková sadzba, o ktorú Finnvera požiadala, bola pre spoločnosť Finnvera (šesťmesačný EURIBOR plus 2 % bol 1. januára 2006 4,643 %) dokonca výhodnejšia ako úroková sadzba, ktorú dostali súkromní veritelia (trojmesačný EURIBOR plus 1,5 % bol 1. januára 2006 3,988 %; trojmesačný EURIBOR plus 2 % bol 4,488 %), Komisia dospela k záveru, že opatrenie neposkytuje spoločnosti Karjaportti výhodu.

(255) Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc.

Protizáruka poskytnutá 14. septembra 2006 (opatrenie č. 15)

(256) Po prvé, Komisia sa domnieva, že príjemcom opatrenia je spoločnosť Karjaportti, aj keď protizáruka bola poskytnutá […]. Nízky poplatok, ktorý […] účtoval spoločnosti Karjaportti naznačuje, že […] poskytol záruku len vzhľadom na záruku, ktorú poskytla Finnvera. V skutočnosti prirážku za protizáruku platí spoločnosti Finnvera spoločnosť Karjaportti a nie […].

(257) Fínsko sa v každom prípade domnieva, že Finnvera konala za tých istých podmienok ako súkromní veritelia […] a […]. Je pravda, že […] a […] boli v podobnej situácii ako Finnvera. Všetky tri spoločnosti sú zabezpečení veritelia v reštrukturalizačnom procese pod dohľadom súdu. Všetky uvedené spoločnosti už predtým ([…]) poskytli spoločnosti Karjaportti úvery a záruky.

(258) Rovnako ako v prípade opatrenia č. 14 a vzhľadom na vec BP Chemicals (pozri odôvodnenia 189 – 191) sa dospelo k záveru, že na opatrenie č. 15 možno uplatniť zásadu investora v trhovom hospodárstve, keďže toto opatrenie možno oddeliť od opatrení č. 4, 5 a 13 (pozri odôvodnenie 253).

(259) Pokiaľ ide o posudzované opatrenie, výška zabezpečeného úveru bola celkom 1,8 mil. EUR. Finnvera poskytla protizáruku […] len na 16,7 % tejto sumy (300000 EUR). Zvyšná časť úveru bola krytá zárukami od […] a […] (825000 EUR a 675000 EUR), na ktoré spoločnosť Finnvera neposkytla protizáruku. Z pohľadu príjemcu Karjaportti boli celkové náklady na záruku s protizárukou vyššie ako na záruky, ktoré poskytli […] a […]. Keďže […] a […] účtovali spoločnosti Karjaportti poplatok za záruku 1,75 %, celkové náklady na financovanie protizáruky pre Karjaportti boli 2,9 % (1,65 % na záruku, ktorú poskytla […], plus 1,25 % na protizáruku). Z toho vyplýva, že opatrenie, ktoré prijala Finnvera, neposkytuje spoločnosti Karjaportti výhodu.

(260) Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc.

Úver poskytnutý 6. júla 2007 (opatrenie č. 16)

(261) Ako sa uvádza v odôvodnení 110, Fínsko tvrdí, že úver nezahŕňal štátnu pomoc, keďže bol súčasťou väčšieho finančného opatrenia, na ktorom sa zúčastnili takisto súkromní veritelia.

(262) Rovnako ako v prípade opatrenia č. 14 a vzhľadom na vec BP Chemicals (pozri odôvodnenia 189 – 191) sa dospelo k záveru, že na opatrenie č. 16 možno uplatniť zásadu investora v trhovom hospodárstve (pozri odôvodnenie 253).

(263) Ako sa uvádza v odôvodnení 254, Komisia sa domnieva, že […] a […] sú v porovnateľnej situácii ako Finnvera. Pokiaľ ide o posudzované osobitné opatrenie, je pravda, že Finnvera poskytla úver v tom istom čase a za podobných podmienok ako […] a […]. Dĺžka trvania úveru bola šesť mesiacov pre všetkých veriteľov; platba sa v súvislosti so všetkými úvermi omeškala rovnako (nesplatená suma pre všetkých veriteľov je približne […] % pôvodnej sumy). Všetky tri úvery boli zabezpečené rovnakou zárukou, ako sa uvádza v odôvodnení 66, a záruka je rozdelená medzi veriteľov podľa rizika príslušného veriteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, zdá sa, že úroková sadzba, o ktorú požiadala Finnvera, bola pre spoločnosť Finnvera dokonca výhodnejšia (šesťmesačný EURIBOR plus 2,5 % bol 6. júla 2007 6,847 %) ako úroková sadzba, ktorú dostali súkromní veritelia (mesačný EURIBOR plus 2 % bol 9. júla 2007 6,105 %). Vzhľadom na to možno usúdiť, že úver je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve a neznamená štátnu pomoc.

(264) Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc.

Záruka poskytnutá 9. januára 2008 (opatrenie č. 17)

(265) Po prvé je potrebné určiť, ktorý subjekt, […] alebo Karjaportti, má úžitok z posudzovaného opatrenia, na ktoré spoločnosť Finnvera poskytla protizáruku […], hlavnej banke spoločnosti Karjaportti. […] zase poskytol záruku spoločnosti Karjaportti. […] účtovala spoločnosti Karjaportti za túto záruku veľmi nízky poplatok, z čoho vyplýva, že […] poskytol spoločnosti Karjaportti záruku len preto, lebo bol krytá protizárukou od spoločnosti Finnvera. Komisia takisto poznamenáva, že prirážku za protizáruku platí spoločnosti Finnvera spoločnosť Karjaportti a nie […]. Vzhľadom na to sa Komisia domnieva, že príjemcom opatrenia je spoločnosť Karjaportti.

(266) Po druhé je potrebné posúdiť, či opatrenie poskytuje spoločnosti Karjaportti výhodu. Fínsko v tejto súvislosti tvrdí, že protizáruka nezahŕňa štátnu pomoc, keďže na opatrení sa zúčastnila ďalšia súkromná strana. Toto tvrdenie možno zamietnuť, keďže Finnvera poskytla protizáruku na záruku zúčastnenej súkromnej strany, to znamená, že Finnvera a súkromná strana neboli vonkoncom v podobnej situácii.

(267) Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia posúdi opatrenie na základe oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008. Aj keď je pravda, že protizáruka, ktorú poskytla Finnvera, nekryje viac ako 80 % záruky […], príjemca, Karjaportti, bol v období poskytnutia v ťažkostiach, ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodneniach 123 – 128. Preto nie je možné vylúčiť štátnu pomoc na základe bodu 3.2 oznámenia o poskytnutí pomoci z roku 2008.

(268) Aj keď záruka nespĺňa všetky požiadavky stanovené v bode 3.2 oznámenia o poskytnutí pomoci z roku 2008, poplatok zaplatený za záruku môže odôvodniť záver, že záruka neznamená štátnu pomoc. V každom prípade sa v uvedenom prípade Komisia na rozdiel od Fínska domnieva, že opatrenie nie je možné považovať za zbavené prvku pomoci. Záruka sa poskytla za nízky poplatok, aj keď spoločnosť bola v ťažkostiach (pozri odôvodnenia 123 – 128), a možno sa domnievať, že riziko pre spoločnosť Finnvera bolo veľké. Preto sa dospelo k záveru, že opatrenie poskytuje spoločnosti Karjaportti výhodu. Komisia v tejto súvislosti takisto pripomína, že vzhľadom na záväzok, ku ktorému sa zaviazali fínske orgány v súvislosti s vecou N 715/2006, nemalo byť dovolené, aby spoločnosť Finnvera poskytla trhové financovanie.

(269) Navyše opatrenie spĺňa všetky ostatné požiadavky na existenciu štátnej pomoci. Ako sa uvádza v odôvodnení 241, opatrenia, ktoré poskytla Finnvera, pozostávajú zo štátnych prostriedkov a sú pripísateľné štátu. Opatrenie č. 17 je takisto selektívne, keďže jediná spoločnosť, ktorá má z neho úžitok, je Karjaportti. Nakoniec narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(270) Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(271) Fínsko netvrdilo, že opatrenie č. 17 je zlučiteľné s vnútorným trhom. V skutočnosti keď Finnvera poskytla opatrenie, spoločnosť Karjaportti bola v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004 (pozri odôvodnenia 123 – 128). Vzhľadom na to by opatrenie mohlo byť zlučiteľné len ako pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(272) Podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004 musí pomoc na záchranu spĺňať určité požiadavky, ktoré posudzované opatrenie nespĺňa.

(272)

(a) Po prvé, záruka sa neskončila v lehote nepresahujúcej šesť mesiacov od vyplatenia prvej splátky [bod 25 písm. a) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004].

(b) Po druhé, Fínsko v lehote šiestich mesiacov od prvej implementácie opatrenia neoznámilo plán reštrukturalizácie alebo plán likvidácie, alebo dôkaz o tom, že ručenie bolo ukončené [bod 25 písm. c) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004].

(c) Po tretie nie je splnená zásada jedenkrát a naposledy [bod 25 písm. e) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004], keďže spoločnosť dostala nezlučiteľnú a protizákonnú štátnu pomoc v období, keď už predtým bola v ťažkostiach.

(273) Opatrenie nespĺňa všetky požiadavky na pomoc na reštrukturalizáciu stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(273)

(a) Po prvé, opatrenie nie je podmienené vykonaním plánu reštrukturalizácie (bod 34 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004). Poznamenáva sa, že sa nevytvoril nijaký plán reštrukturalizácie v zmysle bodu 35 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(b) Po druhé sa očakáva, že príjemcovia pomoci významne prispejú k plánu reštrukturalizácie zo svojich vlastných finančných zdrojov (bod 43 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004) a v prípade posudzovaných opatrení neexistuje nijaký náznak vlastného príspevku príjemcu.

(c) Po tretie, s cieľom zabrániť nadmernému narúšaniu hospodárskej súťaže je nevyhnutné prijať kompenzačné opatrenia (bod 38 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004). Uvedené opatrenia sa neustanovili.

(d) Po štvrté, opatrenie nespĺňa zásadu jedenkrát a naposledy, keďže spoločnosť dostala nezlučiteľnú a protizákonnú štátnu pomoc v období, keď už predtým bola v ťažkostiach.

(274) Na základe toho sa Komisia domnieva, že opatrenie sa neposkytlo v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

(275) Ďalej je potrebné posúdiť, či by opatrenie č. 17 mohlo byť zlučiteľné na základe inej výnimky ustanovenej v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Z tých istých dôvodov ako v prípade opatrenia č. 4 a opatrenia č. 5 (pozri odôvodnenia 179 – 186) sa Komisia domnieva, že nie sú splnené žiadne výnimky. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie č. 17 zahŕňa štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

VYMÁHANIE POMOCI

(276) Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora má Komisia právomoc rozhodnúť o tom, že príslušný štát musí zrušiť alebo upraviť pomoc, ak zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora účelom povinnosti štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je nastoliť predchádzajúcu situáciu. Súdny dvor v tejto súvislosti stanovil, že cieľ sa dosiahne, keď príjemca splatí sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom nezákonnej pomoci, a tak stráca právo na výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a nastolí sa situácia pred vyplatením pomoci.

(277) Na základe tejto judikatúry sa v článku 14 procesného nariadenia stanovuje, že kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu.

(278) Preto je potrebné považovať týchto šesť opatrení za protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc:

záruka, ktorú 8. marca 2004 poskytlo mesto Mikkeli (opatrenie č. 4),

záruka, ktorú 10. mája 2004 poskytlo mesto Mikkeli (opatrenie č. 5),

prevod nezaplatených úrokových sadzieb na úvery (opatrenie č. 8),

prepracovanie harmonogramu splácania dlhov od roku 2009 (opatrenie č. 12),

záruka, ktorú 17. marca 2004 poskytla spoločnosť Finnvera (opatrenie č. 13),

záruka, ktorú 9. januára 2008 poskytla spoločnosť Finnvera (opatrenie č. 17).

(279) Preto je nevyhnutné vymáhať ich späť s cieľom nastoliť situáciu, ktorá bola na trhu pred poskytnutím pomoci. Vymáhať sa preto bude od obdobia, kedy príjemcovi vznikla výhoda, to znamená od okamihu, kedy sa pomoc poskytla príjemcovi, a až do dňa jej účinného vymoženia je nutné započítať príslušné úroky.

Vymáhanie opatrení pomoci poskytnutých vo forme záruk

(280) Nezlučiteľný prvok pomoci dvoch záruk, ktoré v roku 2004 poskytlo mesto Mikkeli (opatrenie č. 4 a opatrenie č. 5), a záruk, ktoré poskytla spoločnosť Finnvera v roku 2005 (opatrenie č. 13) a v roku 2008 (opatrenie č. 17), sa určí na základe nasledujúcich zásad.

(281) V zásade možno poskytnúť štátnu záruku až do výšky celkovej sumy úveru, ak príjemca nemá na základe vlastných možností prístup na finančné trhy. V tomto prípade však Fínsko prostredníctvom informácií o úveroch, ktoré príjemcovi poskytli súkromní veritelia (pozri odôvodnenie 93), preukázalo, že spoločnosť Karjaportti mala v čase poskytnutia záruk v roku 2004 naďalej prístup na finančné trhy. Existuje len málo známok preukazujúcich, či spoločnosť mala ešte v roku 2008 prístup na trhy, keď sa poskytlo opatrenie č. 17. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že protizáruka, ktorú poskytla Finnvera, pokrývala len 80 % záruky, ktorú poskytol súkromný veriteľ, to znamená, že súkromný veriteľ znášal riziko v súvislosti so zvyšnými 20 %. Vzhľadom na to možno usúdiť, že spoločnosť mala aj bez záruky poskytnutej v roku 2008 naďalej možnosť prístupu na finančné trhy.

(282) Vzhľadom na finančné ťažkosti spoločnosti Karjaportti v období poskytnutia opatrení by však komerčné banky stanovili zodpovedajúco vyššiu úrokovú sadzbu, ako spoločnosť získala so štátnymi zárukami, pretože štátne záruky sú pre banky dodatočnou zábezpekou. Komisia sa preto domnieva, že spoločnosť Karjaportti mala úžitok z nižších úrokových sadzieb, ktoré dostala vďaka zárukám.

(283) Podľa bodu 4.2 oznámenia o poskytnutí pomoci z roku 2008 v prípade, keď chýba porovnateľná trhová prirážka za záruku, by sa celkové finančné náklady na úver so zárukou (úroková sadzba plus prirážka za záruku) mali porovnať s úrokovou sadzbou na trhu na podobný úver bez štátnej záruky. Uvedená trhová úroková sadzba nie je v mnohých prípadoch dostupná. Komisia preto vo svojom oznámení o revízii stanovenia spôsobu referenčných a diskontných sadzieb (ďalej len oznámenie o referenčných sadzbách z roku 2008) vypracovala finančnú metodiku, ktorá sa z dôvodov uvedených v bode 4.2 oznámenia o poskytnutí záruky z roku 2008 môže použiť namiesto trhových úrokových sadzieb.

(284) V tomto prípade nie je preukázané, koľko by spoločnosť Karjaportti zaplatila za porovnateľný úver bez záruky. Navyše uvedené tri záruky boli poskytnuté pred hospodárskou a finančnou krízou. Okrem toho sa Komisia domnieva, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poskytnutia opatrení, by bol výpočet skutočnej trhovej sadzby pre fínskeho výrobcu mäsa ťažkou úlohou. Komisia preto použije namiesto trhovej sadzby príslušnú referenčnú sadzbu.

Záruka poskytnutá 8. marca 2004 (opatrenie č. 4)

(285) Pokiaľ ide o opatrenie č. 4, zabezpečenie úveru spoločnosti Karjaportti by sa mohlo považovať za bežné na účely oznámenia o referenčných sadzbách z roku 2008. Spoločnosť Karjaportti v súvislosti s opatrením č. 4 poskytla hypotéku na nehnuteľnosti a hypotéku na podnik. Registrované hodnoty týchto dvoch nástrojov sú celkom vysoké (pozri odôvodnenie 27). Je však potrebné vziať do úvahy, že tá istá zábezpeka sa už použila na zabezpečenie iných nárokov mesta Mikkeli (ako je opatrenie č. 1), takže pre uvedené opatrenie nebude k dispozícii celá suma. Takisto je potrebné vziať do úvahy, že skutočná hodnota hypotéky na nehnuteľnosti, ako aj hypotéky na podnik závisí od hodnoty zaťaženého tovaru a hodnotenia mesta Mikkeli.

(286) V tejto súvislosti sa poznamenáva, že Fínsko nemohlo poskytnúť odhad hodnoty zábezpeky v čase poskytnutia záruky. Poskytlo však dva nezávislé hrubé odhady zábezpeky z 15. februára 2005 (pozri odôvodnenie 43), t. j. krátko pred dátumom poskytnutia záruky, ktoré sa použili na vytvorenie plánu reštrukturalizácie. V tejto súvislosti sa uvádza, že vzhľadom na hodnotenie mesta Mikkeli by mohla byť hypotéka na nehnuteľnosti dostatočná na pokrytie jeho nárokov, keby sa nehnuteľnosť naďalej používala; ak by mala spoločnosť Karjaportti ukončiť činnosť, hodnota nehnuteľnosti by mohla byť príliš nízka na pokrytie akéhokoľvek nároku mesta Mikkeli. Hypotéka na podnik by mohla pokryť len časť nárokov mesta Mikkeli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá prijateľné považovať poskytnutú zábezpeku za zábezpeku bežnej kvality.

(287) Preto úroková sadzba, ktorú by spoločnosť Karjaportti zaplatila za úver za trhových podmienok a bez záruky, je referenčná úroková sadzba 4,43 % plus riziková prémia 650 bázických bodov, ktorá vyjadruje rizikovú prémiu, ktorá sa uplatňuje na podnik v ťažkostiach poskytujúci bežnú zábezpeku. Suma pomoci by sa preto mala vypočítať ako rozdiel medzi touto teoretickou trhovou sadzbou a úrokovou sadzbou, s ktorou sa úver skutočne poskytol (4 %), po odpočítaní ceny, ktorá sa skutočne za záruku zaplatila, to znamená 0 bázických bodov. Rozdiel medzi týmito sadzbami sa vypočíta pre obdobie, na ktoré sa skutočne poskytnutá sadzba uplatňovala.

(288) Pomoc sa úročí od okamihu, kedy by bol splatný rozdiel medzi teoretickými úrokmi a úrokovou sadzbou, s ktorou sa zabezpečený úver skutočne poskytol, až do jej účinného vymoženia.

Záruka poskytnutá 10. mája 2004 (opatrenie č. 5)

(289) Pokiaľ ide o opatrenie č. 5, zaručenie úveru by sa mohlo považovať za bežné na účel oznámenia o referenčných sadzbách z roku 2008. Spoločnosť Karjaportti poskytla takú istú zábezpeku ako v prípade opatrenia č. 4, to znamená hypotéku na nehnuteľnosť na výrobný podnik v Tikkale a hypotéku na podnik. Navyše sa poskytla osobitná záruka na výrobný podnik v Tikkale s registrovanou hodnotou 1135268 EUR (pozri odôvodnenie 29). Všetky uvedené zábezpeky sa odôvodňujú tak isto, ako sa uvádza v prípade opatrenia č. 4, a zdá sa prijateľné považovať poskytnutú zábezpeku za bežnú zábezpeku.

(290) Úroková sadzba, ktorú by spoločnosť Karjaportti zaplatila za úver za trhových podmienok a bez záruky, je opäť referenčná úroková sadzba 4,43 % plus riziková prémia 650 bázických bodov. Suma pomoci by sa preto mala vypočítať ako rozdiel medzi touto teoretickou trhovou sadzbou a úrokovou sadzbou, s ktorou sa úver skutočne poskytol (dvanásťmesačný EURIBOR plus 0,3 %), po odpočítaní ceny, ktorá sa skutočne za záruku zaplatila, t. j. 0 bázických bodov. Rozdiel medzi týmito sadzbami sa vypočíta pre obdobie, na ktoré sa skutočne poskytnutá sadzba uplatňovala.

(291) Pomoc sa úročí od okamihu, kedy by bol splatný rozdiel medzi teoretickými úrokmi a úrokovou sadzbou, s ktorou sa zabezpečený úver skutočne poskytol, až do jej účinného vymoženia.

Záruka poskytnutá 17. marca 2004 (opatrenie č. 13)

(292) Komisia nemá podrobné informácie o zabezpečení opatrenia č. 13, a preto môže poskytnúť len spôsob účinného vymoženia. V prvom rade, ak sa opatrenie č. 13 skutočne zabezpečilo, je potrebné určiť hodnotu takej zábezpeky podľa oznámenia o referenčných sadzbách.

(293) Úroková sadzba, ktorú by spoločnosť Karjaportti zaplatila za úver za trhových podmienok a bez záruky, je opäť referenčná úroková sadzba 4,43 % plus riziková prémia vyjadrujúca hodnotu zabezpečenia. Suma pomoci by sa mala preto vypočítať ako rozdiel medzi touto teoretickou trhovou sadzbou a úrokovou sadzbou, s ktorou sa úver skutočne poskytol ([2 – 5] %), po odpočítaní ceny, ktorá sa skutočne za záruku zaplatila, t. j. 3 %. Rozdiel medzi týmito sadzbami sa vypočíta pre obdobie, na ktoré sa skutočne poskytnutá sadzba uplatňovala.

(294) Pomoc sa úročí od okamihu, kedy by bol splatný rozdiel medzi teoretickými úrokmi a úrokovou sadzbou, s ktorou sa zabezpečený úver skutočne poskytol, až do jej účinného vymoženia.

Záruka poskytnutá 9. januára 2008 (opatrenie č. 17)

(295) Pokiaľ ide o opatrenie č. 17, zabezpečenie by sa mohlo považovať za bežné na účel oznámenia o referenčných sadzbách z roku 2008. Spoločnosť Karjaportti poskytla zábezpeku vo forme podielu v spoločnosti, ktorého zabezpečovaciu hodnotu odhadla Finnvera na […] EUR, ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodnení 67. Úroková sadzba, ktorú by spoločnosť Karjaportti zaplatila za úver za trhových podmienok a bez záruky, je opäť referenčná úroková sadzba 5,19 % plus riziková prémia 650 bázických bodov. Suma pomoci by sa preto mala vypočítať ako rozdiel medzi touto teoretickou trhovou sadzbou a úrokovou sadzbou, s ktorou sa úver skutočne poskytol ([0 – 3] % plus úroková sadzba na nesplatené sumy v rámci subdodávateľskej dohody), po odpočítaní ceny, ktorá sa skutočne za záruku zaplatila, to znamená 0 bázických bodov. Rozdiel medzi týmito sadzbami sa vypočíta pre obdobie, na ktoré sa skutočne poskytnutá sadzba uplatňovala.

(296) Pomoc sa úročí od okamihu, kedy by bol splatný rozdiel medzi teoretickými úrokmi a úrokovou sadzbou, s ktorou sa zabezpečený úver skutočne poskytol, až do jej účinného vymoženia.

Vymáhanie pomoci poskytnutej vo forme prevodu nezaplatených úrokov na úvery (opatrenie č. 8)

(297) Je potrebné určiť nezlučiteľný prvok pomoci opatrenia č. 8, t. j. úveru, ktorý poskytlo mesto Mikkeli. Ako sa uvádza v odôvodneniach 45 a 46, mesto Mikkeli poskytlo úver s nižšími úrokovými sadzbami ako súkromní veritelia spoločnosti Karjaportti. V zásade sa prvok pomoci úveru vypočíta ako rozdiel medzi úrokovou sadzbou, s ktorou sa úver skutočne poskytol, a trhovou sadzbou. V tomto prípade poskytli úvery súkromní veritelia spolu s mestom Mikkeli. Úrokové sadzby, ktoré uplatňovali súkromní veritelia, sa môžu považovať za ukazovateľ trhovej sadzby.

(298) Prvok pomoci by sa mal preto vypočítať ako rozdiel medzi priemernou úrokovou sadzbou, ktorá sa uplatňovala na úvery poskytnuté súkromnými veriteľmi (trojmesačný EURIBOR plus 2 % a trojmesačný EURIBOR plus 1,5 %), a úrokovou sadzbou, s ktorou sa úver skutočne poskytol (trojmesačný EURIBOR plus 0,3 %).

(299) Rozdiel medzi týmito sadzbami sa vypočíta pre obdobie, na ktoré sa skutočne poskytnutá sadzba uplatňovala.

(300) Pomoc sa úročí od okamihu, kedy by bol splatný rozdiel medzi teoretickými úrokmi a úrokovou sadzbou, s ktorou sa zabezpečený úver skutočne poskytol, až do jej účinného vymoženia.

Vymáhanie pomoci poskytnutej vo forme prepracovania harmonogramu splácania dlhov od roku 2009 (opatrenie č. 12)

(301) Je potrebné určiť nezlučiteľný prvok pomoci opatrenia č. 12, t. j. prepracovania harmonogramu splácania dlhov od roku 2009, ktoré poskytlo mesto Mikkeli. Ako sa uvádza v odôvodneniach 219 – 226, oznámené prepracovanie harmonogramu splácania dlhov sa vykonalo s úpravami. Keďže Komisia nemá podrobné informácie o skutočne vykonanom prepracovaní harmonogramu splácania dlhov, môže poskytnúť len spôsob účinného vymoženia.

(302) Spoločnosť mala pomoc k dispozícii od chvíle, keď sa Osuuskunta Karjaportti odchýlila od harmonogramu splácania dohodnutého v reštrukturalizačnom procese pod dohľadom súdu v roku 2006. Komisia sa domnieva, že v období poskytnutia pomoci už spoločnosť Karjaportti nemala prístup k finančným trhom. Preto sa pomoc rovná sume dlhov, ktorých harmonogram splácania sa prepracoval. Vymáhaná suma sa preto rovná sume dlhov voči mestu Mikkeli, ktorých harmonogram splácania sa prepracoval. Vykonané platby sa však odpočítajú od vymáhanej sumy.

(303) Pomoc sa úročí odo dňa, kedy bola daná spoločnosti k dispozícii, až do jej účinného vymoženia.

ZÁVER

(304) Komisia poznamenáva, že formálne zisťovanie vo veci záruky vo výške 2,75 mil. EUR, ktorú Fínsko oznámilo a následne oznámenie stiahlo, sa stáva podľa článku 8 procesného nariadenia bezpredmetným.

(305) Pokiaľ ide o záruku poskytnutú v roku 2000 a prevod pozemkov, ktorý vykonalo mesto Mikkeli v tom istom roku, Komisia sa domnieva, že uvedené opatrenia sú štátnou pomocou, ktorá je zlučiteľná ako investičná pomoc podľa usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998.

(306) Odkúpenie pozemkov mestom Mikkeli v roku 2002 sa nepovažuje za štátnu pomoc, keďže sa vykonalo podľa trhových podmienok.

(307) Záruky, ktoré poskytlo mesto Mikkeli v marci 2004 a máji 2004, sa môžu považovať za štátnu pomoc vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Karjaportti bola v období poskytnutia podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999. Tieto opatrenia nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže nie sú splnené žiadne ustanovenia článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ.

(308) Opatrenia, ktoré v reštrukturalizačnom procese pod dohľadom súdu prijalo mesto Mikkeli, sa poskytli spolu s porovnateľnými súkromnými veriteľmi a za podobných podmienok. Komisia preto dospela k záveru, že sa dodržala zásada investora v trhovom hospodárstve a že opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc.

(309) Odkúpenie akcií mestom Mikkeli a odpísanie dlhov vo finančných výkazoch v rokoch 2007 a 2008 je možné považovať za opatrenia, ktoré nepredstavujú pomoc.

(310) Prevod nezaplatených úrokov na úver, ktorý poskytlo mesto Mikkeli v decembri 2005, sa môže považovať za štátnu pomoc vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Karjaportti bola v období poskytnutia podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004. Tieto opatrenia nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže nie sú splnené žiadne ustanovenia článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ.

(311) V súvislosti s prepracovaním harmonogramu splácania dlhov, ktoré v roku 2009 schválilo mesto Mikkeli, sa poznamenáva, že to bolo následné prepracovanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že súkromný veriteľ by uvedené prepracovanie harmonogramu splácania dlhov neschválil a že opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Keďže spoločnosť Karjaportti bola v období poskytnutia v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004, opatrenie mohlo byť zlučiteľné len podľa týchto usmernení. Keďže nie sú splnené všetky požiadavky, dospelo sa k záveru, že opatrenie predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(312) Záruka, ktorú poskytla spoločnosť Finnvera 17. marca 2004, takisto znamená štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999. Úver, ktorý poskytla Finnvera 12. januára 2006, nepredstavuje štátnu pomoc, keďže ho poskytla spolu s porovnateľnými súkromnými veriteľmi a za podobných podmienok. To isté platí pre záruky, ktoré poskytla Finnvera v septembri 2006, a úver poskytnutého v júli 2007.

(313) Nakoniec záruka, ktorú poskytla Finnvera 9. januára 2008, sa môže považovať za štátnu pomoc vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Karjaportti bola v období poskytnutia v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004. Toto opatrenie nie je zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže nie sú splnené žiadne ustanovenia článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1 Konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti so zárukou vo výške 2,75 mil. EUR (opatrenie č. 11), ktoré Fínsko oznámilo a následne oznámenie stiahlo, je ukončené.

Článok 2 Opatrenia, ktoré Fínsko poskytlo spoločnosti Osuuskunta Karjaportti a ktoré pozostávajú z: nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

odkúpenia pozemkov v roku 2002 (opatrenie č. 3),

opatrení prijatých v rámci reštrukturalizačného procesu pod dohľadom súdu (opatrenie č. 6),

odkúpenia akcií od spoločnosti Osuuskunta Karjaportti (opatrenie č. 7),

odpísania dlhov vo finančných výkazoch z rokov 2006 a 2008 (opatrenie č. 9 a opatrenie č. 10),

úveru, ktorý poskytla spoločnosť Finnvera v júni 2006 (opatrenie č. 14),

protizáruky, ktorú poskytla spoločnosť Finnvera v septembri 2006 (opatrenie č. 15), a

úveru, ktorý poskytla spoločnosť Finnvera v júli 2007 (opatrenie č. 16),

Článok 3 Opatrenia štátnej pomoci, ktoré Fínsko poskytlo spoločnosti Osuuskunta Karjaportti a ktoré pozostávajú zo: sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

záruky poskytnutej v júni 2000 (opatrenie č. 1) a

prevodu pozemkov v tom istom roku (opatrenie č. 2),

Článok 4 Opatrenia štátnej pomoci, ktoré Fínsko poskytlo spoločnosti Osuuskunta Karjaportti a ktoré pozostávajú zo: Fínsko vykonalo protiprávne v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a uvedené opatrenia sú nezlučiteľné s vnútorným trhom.

záruky, ktorú 8. marca 2004 poskytlo mesto Mikkeli (opatrenie č. 4),

záruky, ktorú 10. mája 2004 poskytlo mesto Mikkeli (opatrenie č. 5),

prevodu nezaplatených úrokových sadzieb na úvery (opatrenie č. 8),

záruky, ktorú 17. marca 2004 poskytla spoločnosť Finnvera (opatrenie č. 13),

záruky, ktorú 9. januára 2008 poskytla spoločnosť Finnvera (opatrenie č. 17),

prepracovania harmonogramu splácania dlhov od roku 2009 (opatrenie č. 12),

Článok 5

1. Fínsko vymôže od príjemcu pomoc uvedenú v článku 4.

2. Vymáhané sumy sú úročené odo dňa, keď sa dali príjemcovi k dispozícii, až do ich skutočného vymoženia.

3. Úrok sa vypočíta ako zložený úrok v súlade s kapitolu V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004.

4. S účinnosťou odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia Fínsko zruší všetky neuhradené platby pomoci uvedenej v článku 4.

Článok 6

1. Vymoženie pomoci uvedenej v článku 4 je okamžité a účinné.

2. Fínsko zabezpečí uplatnenie tohto rozhodnutia do štyroch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Článok 7

1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Fínsko predloží Komisii nasledujúce informácie:

1. a)

celková suma (istina a úroky), ktorá sa má vymôcť od príjemcu;

b)

podrobný opis prijatých a plánovaných opatrení s cieľom splniť toto rozhodnutie;

c)

dokumenty dokazujúce, že príjemcovi bolo nariadené vrátenie pomoci.

2. Fínsko bude Komisiu informovať o pokroku pri vykonávaní vnútroštátnych opatrení prijatých s cieľom uplatniť toto rozhodnutie až do úplného vymoženia pomoci uvedenej v článku 4. Na žiadosť Komisie okamžite predloží informácie o prijatých a plánovaných opatreniach s cieľom splniť toto rozhodnutie. Taktiež poskytne podrobné informácie týkajúce sa súm pomoci a úrokov, ktoré už od príjemcu vymohlo.

Článok 8 Toto rozhodnutie je určené Fínskej republike.

V Bruseli 12. júna 2012 Za Komisiu Joaquín Almunia podpredseda

Versions

1. 2012-06-12