Address https://gelex.eu/eli/EU/directive/2025/2@2024-11-27/sk

Contents

1. Preamble
2. Článok 1 Zmeny smernice 2009/138/ES
3. 1. iv)
4. 2. a)
5. 3. a)
6. a)
7. 5. a)
8. i)
9. ii)
10. 6. i)
11. 7. f)
12. 9. a)
13. 11.
14. 12.
15. 5. a)
16. 13.
17. Článok 29a Kritériá identifikácie malých a menej zložitých podnikov
18. 1. a)
19. i)
20. ii)
21. iii)
22. iv)
23. v)
24. vi)
25. vii)
26. viii)
27. ix)
28. 3. a)
29. Článok 29b Proces klasifikácie podnikov, ktoré spĺňajú kritériá
30. 2. a)
31. 3. a)
32. Článok 29c Používanie opatrení v oblasti proporcionality podnikmi, ktoré sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky
33. 2. a)
34. Článok 29d Používanie opatrení v oblasti proporcionality podnikmi, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky
35. 1. a)
36. Článok 29e Monitorovanie používania opatrení v oblasti proporcionality
37. 15. a)
38. 5a. a)
39. 9. a)
40. 12. a)
41. 16.
42. Článok 35a Výnimky a obmedzenia týkajúce sa pravidelného kvantitatívneho predkladania informácií orgánom dohľadu udelené orgánmi dohľadu
43. 1. a)
44. 2. a)
45. 3. a)
46. i)
47. ii)
48. 4. a)
49. 5. a)
50. 6. a)
51. Článok 35b Lehoty na predkladanie informácií
52. 17. a)
53. 18. a)
54. e)
55. 20. a)
56. 2a. a)
57. 21.
58. 22. a)
59. i)
60. ii)
61. 1.
62. pt_1 i)
63. 2. c)
64. 2c. a)
65. 23. a)
66. d)
67. e)
68. f)
69. 1a. a)
70. 2a. a)
71. 5. a)
72. i)
73. ii)
74. 24.
75. Článok 45a Analýza scenára klimatických zmien
76. 2. a)
77. 25.
78. Článok 51 Správa o solventnosti a finančnom stave: obsah
79. 1a. a)
80. 1b. a)
81. i)
82. ii)
83. iii)
84. iv)
85. v)
86. vi)
87. 1c. a)
88. 3. a)
89. 4. a)
90. 8. a)
91. 26.
92. Článok 51a Správa o solventnosti a finančnom stave: požiadavky na audit
93. 27. a)
94. e)
95. f)
96. 28.
97. 30. a)
98. 36. a)
99. 37.
100. 38. a)
101. 39.
102. Článok 77a Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery
103. 1. a)
104. 2. a)
105. 41. a)
106. 1. a)
107. 1c. a)
108. 3. a)
109. 4. a)
110. 42. a)
111. i)
112. ii)
113. iii)
114. 43. a)
115. i)
116. ii)
117. i)
118. ii)
119. iii)
120. iv)
121. iii)
122. 44.
123. 1a. a)
124. i)
125. ii)
126. 2. a)
127. i)
128. ii)
129. 46.
130. 47.
131. 48.
132. Článok 105a Dlhodobé investície do akcií
133. 1. a)
134. 5. a)
135. 49.
136. 50.
137. Článok 109 Zjednodušenie štandardného vzorca
138. 1. a)
139. 51. a)
140. i)
141. ii)
142. 3. i)
143. 52.
144. 53.
145. 5. a)
146. i)
147. ii)
148. 54. a)
149. 56.
150. Článok 136a Zhoršenie solventnosti
151. 2. a)
152. 57. a)
153. 58.
154. Článok 139 Nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky
155. 59.
156. Článok 141 Právomoci dohľadu v prípade zhoršujúceho sa finančného stavu
157. 60.
158. 61. KAPITOLA VIIa Makroprudenciálne nástroje
159. Článok 144a Riadenie rizika likvidity
160. Článok 144b Právomoci dohľadu na nápravu zraniteľností súvisiacich s likviditou za výnimočných okolností
161. 3. a)
162. 8. a)
163. Článok 144c Opatrenia dohľadu na zachovanie finančnej situácie podnikov počas výnimočných celosektorových otrasov
164. 2. a)
165. Článok 144d Uplatňovanie dodatočných makroprudenciálnych nástrojov
166. 1. a)
167. 62. a)
168. c)
169. 63.
170. Článok 149 Zmeny povahy rizík alebo záväzkov
171. 64. Oznamovanie, významné cezhraničné činnosti a platformy spolupráce.
172. 65.
173. 66.
174. Článok 152aa Významné cezhraničné činnosti
175. 1. a)
176. Článok 152ab Posilnená spolupráca v oblasti dohľadu a výmena informácií medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi dohľadu v súvislosti s významnými cezhraničnými činnosťami
177. 1. a)
178. 2. a)
179. 67. a)
180. 68.
181. Článok 153 Časový rámec a jazyk žiadostí o informácie
182. 69. a)
183. i)
184. ii)
185. iii)
186. i)
187. ii)
188. iii)
189. iv)
190. i)
191. ii)
192. iii)
193. iv)
194. v)
195. vi)
196. v)
197. 4. a)
198. 70. a)
199. 2. a)
200. 71.
201. Článok 213a Používanie opatrení v oblasti proporcionality na úrovni skupiny
202. 1. a)
203. i)
204. ii)
205. iii)
206. 4. a)
207. 6. a)
208. Článok 213b Prekážky brániace dohľadu nad skupinou
209. 1. a)
210. i)
211. ii)
212. iii)
213. 72. a)
214. a)
215. b)
216. c)
217. 6. a)
218. 73. a)
219. 74. a)
220. d)
221. 75. a)
222. 76. a) Prostrednícke holdingové spoločnosti.
223. 78.
224. Článok 228 Zaobchádzanie s osobitnými prepojenými podnikmi z iných finančných sektorov
225. 1. a)
226. 2. a)
227. 3. a)
228. i)
229. ii)
230. 80.
231. Článok 229a Zjednodušené výpočty
232. 81. a)
233. 1. a)
234. i)
235. ii)
236. 83. a)
237. b)
238. i)
239. ii)
240. 84.
241. Článok 233a Kombinácia metód 1 a 2
242. 1. a)
243. i)
244. ii)
245. iii)
246. Článok 233b Dlhodobé akcie na úrovni skupiny
247. a)
248. b)
249. 85.
250. Článok 234 Delegované akty pre technické zásady a metódy stanovené v článkoch 220 až 229, pre zjednodušený postup stanovený v článku 229a a pre uplatňovanie článkov 230 až 233a
251. a)
252. b)
253. c)
254. 87. a)
255. 88. a)
256. 89. KAPITOLA IIa Makroprudenciálne pravidlá na úrovni skupiny
257. Článok 246a Riadenie rizika likvidity na úrovni skupiny
258. Článok 246b Ďalšie makroprudenciálne pravidlá
259. 91.
260. 92. a)
261. b)
262. 93.
263. Článok 256b Pravidelná správa orgánom dohľadu za skupinu
264. 2. a)
265. Článok 256c Správa o solventnosti a finančnom stave: Požiadavky na audit
266. 94.
267. Článok 257 Požiadavky na vhodnosť a odbornosť osôb, ktoré skutočne riadia holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť alebo ktoré majú iné kľúčové funkcie
268. 95. a)
269. 2b. a)
270. 96. a)
271. 1. a)
272. 2. a)
273. 3. a)
274. 97.
275. 99. a)
276. a)
277. c)
278. 100. a)
279. i)
280. ii)
281. 101.
282. 102.
283. Článok 304c Správa týkajúca sa rizika ohrozujúceho udržateľnosť
284. Článok 304d Preskúmanie týkajúce sa oddelenia činností životného a neživotného poistenia a kapitálových rezerv
285. Článok 304e Predĺženie lehôt za výnimočných okolností
286. 2. a)
287. 105. a)
288. 106. a)
289. 1a. a)
290. c)
291. 107. a)
292. 1a. a)
293. c)
294. 109.
295. Článok 2 Zmena smernice 2013/34/EÚ
296. 6. a)
297. Článok 3 Zmena smernice 2002/87/ES
298. 3. a)
299. Článok 4 Transpozícia
300. Článok 5 Nadobudnutie účinnosti
301. Článok 6 Adresáti
302. ANNEX

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES sa pre sektor poistenia a zaistenia vytvorili harmonizovanejšie prudenciálne pravidlá založené viac na rizikách. Niektoré ustanovenia uvedenej smernice podliehajú doložkám o preskúmaní. Uplatňovanie uvedenej smernice významne prispelo k posilneniu finančného systému v Únii a zvýšilo odolnosť poisťovní a zaisťovní voči rôznym rizikám. Hoci je táto smernica veľmi komplexná, nerieši všetky zistené nedostatky ovplyvňujúce poisťovne a zaisťovne.

(2) Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila také obrovské sociálno-ekonomické škody, že je potrebná udržateľná, inkluzívna a spravodlivá obnova hospodárstva Únie. Podobne sa stále prejavujú hospodárske a sociálne dôsledky útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. V dôsledku toho je práca na politických prioritách Únie ešte naliehavejšia, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby hospodárstvo pracovalo pre ľudí, a dosiahnutie cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode. Sektor poistenia a zaistenia môže európskym podnikom poskytnúť súkromné zdroje financovania a môže zvýšiť odolnosť hospodárstva zabezpečením ochrany pred širokou škálou rizík. Vzhľadom na túto dvojitú úlohu má tento sektor veľký potenciál prispieť k dosiahnutiu priorít Únie.

(3) Ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 o únii kapitálových trhov pre ľudí a podniky, nabádanie inštitucionálnych investorov, najmä poisťovateľov, aby robili viac dlhodobých investícií, bude dôležité pre podporu opätovnej ekvitizácie v podnikovom sektore. S cieľom pomôcť poisťovateľom prispieť k financovaniu hospodárskej obnovy Únie by sa prudenciálny rámec mal upraviť tak, aby sa v ňom lepšie zohľadňovala dlhodobá povaha poisťovacej činnosti. Najmä pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca by sa mala uľahčiť možnosť používať priaznivejší štandardný parameter pre investície do akcií, ktoré sú držané z dlhodobého hľadiska, ak poisťovne a zaisťovne spĺňajú zodpovedné a spoľahlivé kritériá, ktorými sa zachováva ochrana poistníkov a finančná stabilita. Cieľom týchto kritérií by malo byť zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne dokázali zabrániť nútenému predaju akcií, ktoré sa majú držať dlhodobo, a to aj za stresových trhových podmienok. Keďže poisťovne a zaisťovne majú širokú škálu nástrojov na riadenie rizík, aby sa vyhli takémuto nútenému predaju, tieto kritériá by mali uznať takúto rôznorodosť a nemali by vyžadovať zákonné alebo zmluvné oddelenie dlhodobých investičných aktív, aby mohli poisťovne a zaisťovne využívať výhodnejší štandardný parameter pre kapitálové investície. Okrem toho, manažment poisťovne alebo zaisťovne by sa mal zaviazať k minimálnemu obdobiu držby akcií, do ktorých poisťovňa alebo zaisťovňa investuje prostredníctvom písomných koncepcií, a preukázať schopnosť poisťovne alebo zaisťovne udržiavať tieto akcie počas uvedeného obdobia držby.

(4) Úpravy, ktoré lepšie zohľadňujú dlhodobý charakter poisťovacej činnosti, by mohli viesť k zvýšeniu voľne dostupného kapitálu v dôsledku zníženia kapitálovej požiadavky na solventnosť. V takom prípade by poisťovne a zaisťovne mali zvážiť taký postup, aby nerozdelili uvoľnený kapitál medzi akcionárov alebo na manažérske bonusy, ale mali by sa snažiť nasmerovať uvoľnený kapitál na produktívne investície do reálnej ekonomiky s cieľom podporiť oživenie hospodárstva a širšie politické ciele Únie.

(5) Poisťovatelia a zaisťovatelia majú slobodu investovať kdekoľvek na svete a nie sú obmedzení len na Úniu. Investície v tretích krajinách môžu prispieť aj k všeobecným politikám Únie alebo členských štátov v oblasti rozvojovej pomoci. Poisťovne a zaisťovne by preto mali zabezpečiť, aby ich investičná politika odrážala ciele aktualizovaného zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o vysokorizikové tretie krajiny.

(6) Komisia sa vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode zaviazala lepšie začleniť riadenie klimatických a environmentálnych rizík do prudenciálneho rámca Únie. Európska zelená dohoda je novou stratégiou rastu Únie, ktorej cieľom je do roku 2050 transformovať Úniu na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, bez akejkoľvek kladnej bilancie emisií skleníkových plynov. Prispeje k cieľu vybudovať hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí, posilniť sociálne trhové hospodárstvo Únie, zabezpečiť, aby bolo pripravené na budúcnosť a aby prinášalo stabilitu, pracovné miesta, rast a investície. Komisia vo svojom návrhu európskeho právneho predpisu v oblasti klímy zo 4. marca 2020 navrhla, aby bol cieľ klimatickej neutrality a odolnosti proti zmene klímy do roku 2050 pre Úniu záväzný. Uvedený návrh prijal Európsky parlament a Rada a nadobudol účinnosť 29. júla 2021. Ambícia Komisie zabezpečiť celosvetové vedúce postavenie Únie do roku 2050 bola zdôraznená v správe o strategickom výhľade za rok 2021, v ktorej sa budovanie odolných a nadčasových hospodárskych a finančných systémov označuje za strategickú oblasť činnosti.

(7) Rámec EÚ pre udržateľné financovanie bude zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode a právne predpisy na ochranu životného prostredia by sa mali doplniť rámcom pre udržateľné financovanie, ktorým sa financovanie nasmeruje do investícií, ktoré znižujú expozíciu voči klimatickým a environmentálnym rizikám. Komisia sa vo svojom oznámení zo 6. júla 2021 o stratégii financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo zaviazala navrhnúť zmeny smernice 2009/138/ES s cieľom konzistentne začleňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť do riadenia rizika poisťovateľov tým, že sa od poisťovateľov bude vyžadovať analýza scenára klimatických zmien.

(8) V nedávnej minulosti sa predložili a prijali mnohé legislatívne akty s cieľom zvýšiť odolnosť a prispieť k udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti, vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 a smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937, pričom všetky uvedené právne predpisy majú vplyv na sektor poistenia a zaistenia.

(9) Kľúčovým cieľom tejto pozmeňujúcej smernice je ďalšia integrácia vnútorného poistného trhu Únie. Integrácia vnútorného poistného trhu zvyšuje hospodársku súťaž a dostupnosť poistných produktov v členských štátoch v prospech podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. Zlyhania poistenia na vnútornom poistnom trhu Únie od uplatňovania smernice 2009/138/ES zdôrazňujú potrebu väčšej konzistentnosti a konvergencie dohľadu v celej Únii. Dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami pôsobiacimi na základe slobody poskytovať služby a práva usadiť sa by sa mal ďalej zlepšovať bez toho, aby sa narušil cieľ ďalšej integrácie vnútorného poistného trhu s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu spotrebiteľa a spravodlivú hospodársku súťaž na celom vnútornom trhu.

(10) V smernici 2009/138/ES sa vylučujú určité podniky z rozsahu jej pôsobnosti vzhľadom na ich veľkosť. Po prvých rokoch uplatňovania smernice 2009/138/ES a s cieľom zabezpečiť, aby sa smernica nenáležite nevzťahovala na podniky menšej veľkosti, je vhodné preskúmať tieto vylúčenia zvýšením daných prahových hodnôt, aby sa uvedená smernica nevzťahovala na malé podniky, ktoré spĺňajú určité podmienky. Ako je tomu už aj v prípade poisťovní vylúčených z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES, podniky, ktoré využívajú takéto zvýšené prahové hodnoty, by mali mať možnosť ponechať si povolenie alebo oň požiadať podľa uvedenej smernice s cieľom využívať jednotné povolenie ustanovené v danej smernici a členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať na poisťovne, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES, ustanovenia, ktoré sú podobné alebo rovnaké ako ustanovenia uvedenej smernice.

(11) Smernica 2009/138/ES sa nevzťahuje na činnosť v oblasti poskytovania asistenčných služieb, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 uvedenej smernice. Prvá podmienka stanovuje, že pomoc sa poskytuje v súvislosti s nehodami alebo poruchami cestného vozidla, ktoré sa vyskytnú na území členského štátu podniku, ktorý poskytuje poistné krytie. Toto ustanovenie by mohlo naznačovať, že požiadavka mať povolenie ako poisťovateľ, by sa vzťahovala na poskytovateľov pomoci cestným vozidlám v prípade nehody alebo poruchy, ktorá sa vyskytne hneď za hranicami, a mohla by neprimerane narušiť poskytovanie pomoci. Z tohto dôvodu je vhodné túto podmienku preskúmať. Podmienka podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice 2009/138/ES by sa preto mala rozšíriť na nehody alebo poruchy cestného vozidla, ktoré sa príležitostne vyskytnú v susednej krajine členského štátu podniku, ktorý poskytuje poistné krytie.

(12) Informácie o všetkých žiadostiach o povolenie na začatie podnikania v členskom štáte a výsledky posúdenia takýchto žiadostí by mohli poskytnúť základné informácie na posúdenie žiadostí v iných členských štátoch. Žiadateľ by preto mal informovať dotknutý orgán dohľadu o predošlých zamietnutiach žiadostí o povolenie alebo odňatiach povolenia v inom členskom štáte.

(13) Pred udelením povolenia poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskym podnikom podniku nachádzajúceho sa v inom členskom štáte alebo ktorá bude pod kontrolou rovnakej právnickej alebo fyzickej osoby ako iná poisťovňa alebo zaisťovňa nachádzajúca sa v inom členskom štáte, by sa mal orgán dohľadu členského štátu, ktorý udeľuje povolenie, poradiť s orgánmi dohľadu všetkých dotknutých členských štátov. Vzhľadom na nárast činností poisťovacích skupín v rôznych členských štátoch je potrebné, aby sa zlepšilo konvergentné uplatňovanie práva Únie a výmena informácií medzi orgánmi dohľadu, najmä pred udelením povolenia. Preto v prípade, že je potrebné sa poradiť s viacerými orgánmi dohľadu, každý dotknutý orgán dohľadu by mal mať možnosť požiadať orgán dohľadu členského štátu, v ktorom prebieha proces udeľovania povolenia budúcej poisťovni alebo zaisťovni skupiny, o spoločné posúdenie žiadosti o povolenie. Rozhodnutie o udelení povolenia je naďalej v právomoci orgánu dohľadu domovského členského štátu, v ktorom dotknutý podnik žiada o povolenie. Pri prijímaní tohto rozhodnutia by sa však mali zohľadniť výsledky spoločného posúdenia.

(14) Smernica 2009/138/ES by sa mala uplatňovať v súlade so zásadou proporcionality. S cieľom uľahčiť primerané uplatňovanie smernice na podniky, ktoré sú menšie a menej zložité než priemerný podnik, a zabezpečiť, aby sa na ne nevzťahovali neprimerane zaťažujúce požiadavky, je potrebné stanoviť kritériá založené na rizikách umožňujúce identifikovanie takýchto podnikov.

(15) Podniky, ktoré spĺňajú kritériá založené na riziku, by malo byť možné klasifikovať ako malé a menej zložité podniky v súlade s jednoduchým postupom oznamovania. Ak orgán dohľadu v obmedzenej lehote po takomto oznámení nevznesie proti klasifikácii námietku z náležite opodstatnených dôvodov súvisiacich s posúdením príslušných kritérií, mal by sa tento podnik považovať za malý a menej zložitý podnik. Keď sa podnik klasifikuje ako malý a menej zložitý, v zásade by mal podnik automaticky využívať identifikované opatrenia v oblasti proporcionality týkajúce sa predkladania informácií, zverejňovania informácií, správy a riadenia, revízie písomných koncepcií, výpočtu technických rezerv, posúdenia vlastného rizika a solventnosti a plánov riadenia rizika likvidity.

(16) Ak majú orgány dohľadu, odchylne od automatického využívania opatrení v oblasti proporcionality, vážne obavy v súvislosti s rizikovým profilom jednotlivých malých a menej zložitých podnikov, orgány dohľadu by mali mať právomoc požiadať dotknutý podnik, aby sa zdržal použitia jedného alebo viacerých opatrení v oblasti proporcionality. Takáto právomoc sa môže použiť, ak zistia, že kapitálová požiadavka na solventnosť už nie je splnená, ak existuje riziko nedodržania, ak sa rizikový profil podniku podstatne zmení, alebo ak je systém správy a riadenia podniku neúčinný.

(17) Je vhodné, aby boli opatrenia v oblasti proporcionality dostupné aj pre podniky, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky, v prípade ktorých je však splnenie niektorých požiadaviek smernice 2009/138/ES príliš nákladné a zložité vzhľadom na riziká spojené s činnosťou vykonávanou takýmito podnikmi. Týmto podnikom by sa malo povoliť používať opatrenia v oblasti proporcionality na základe individuálnej analýzy a po získaní predchádzajúceho súhlasu od ich orgánov dohľadu.

(18) Riadne uplatňovanie zásady proporcionality je kľúčové, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu poisťovní a zaisťovní. Z tohto dôvodu by poisťovne a zaisťovne mali predkladať svojim orgánom dohľadu informácie, len ak došlo k zmene rozsahu pôsobnosti opatrení v oblasti proporcionality, ktoré uplatňujú.

(19) Kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne, ktoré kryjú len riziká spojené s priemyselnou alebo obchodnou skupinou, do ktorej patria, predstavujú osobitný rizikový profil, ktorý by sa mal zohľadniť pri vymedzovaní niektorých požiadaviek, najmä pokiaľ ide o vlastné posúdenie rizika a solventnosti, zverejňovanie informácií a súvisiace splnomocnenia, na základe ktorých môže Komisia bližšie určiť pravidlá týkajúce sa takýchto požiadaviek. Kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne by okrem toho mali mať možnosť takisto využívať opatrenia v oblasti proporcionality, ak sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky.

(20) Je dôležité, aby si poisťovne a zaisťovne udržiavali dobrú finančnú situáciu. Na tento účel sa v smernici 2009/138/ES stanovuje finančný dohľad, pokiaľ ide o solventnosť podniku, vytvorenie technických rezerv, jeho aktíva a použiteľné vlastné zdroje. Systém správy a riadenia podniku je však takisto dôležitým faktorom udržiavania finančného zdravia podniku. Na tento účel by sa od orgánov dohľadu malo vyžadovať, aby v rámci svojho finančného dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami vykonávali pravidelné kontroly systému správy a riadenia.

(21) Orgány dohľadu by mali byť oprávnené dostávať od každej poisťovne a zaisťovne pod dohľadom a jej skupín aspoň raz za tri roky pravidelnú opisnú správu s informáciami o činnosti a výkonnosti, systéme správy a riadenia, rizikovom profile, riadení kapitálu a inými relevantnými informáciami na účely solventnosti. S cieľom zjednodušiť túto požiadavku na predkladanie informácií pre skupiny poisťovní a zaisťovní by malo byť za určitých podmienok možné predkladať informácie z pravidelnej správy orgánom dohľadu týkajúcej sa skupiny a jej dcérskych podnikov súhrnným spôsobom za celú skupinu.

(22) Malo by sa zabezpečiť, aby sa malé a menej zložité podniky uprednostňovali pri udeľovaní výnimiek a obmedzení orgánmi dohľadu týkajúcich sa predkladania informácií. V prípade tohto druhu subjektov by sa procesom oznamovania, ktorý sa uplatňuje na podniky klasifikované ako malé a menej zložité, mala zabezpečiť dostatočná istota, pokiaľ ide o používanie výnimiek a obmedzení týkajúcich sa predkladania informácií.

(23) Lehoty na predkladanie a zverejňovanie informácií by mali byť v smernici 2009/138/ES jasne stanovené. Je však potrebné uznať, že výnimočné okolnosti, najmä núdzové situácie v oblasti zdravia, prírodné katastrofy a iné extrémne udalosti, by poisťovniam a zaisťovniam mohli znemožniť takéto predkladanie a zverejňovanie informácií v stanovených lehotách. Komisia by preto mala byť splnomocnená za takých okolností predĺžiť lehoty, a to po konzultácii s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len EIOPA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010.

(24) V smernici 2009/138/ES sa stanovuje, že orgány dohľadu majú posúdiť, či akákoľvek nová osoba poverená riadením poisťovne alebo zaisťovne alebo vykonávaním kľúčovej funkcie spĺňa požiadavky na vhodnosť a odbornosť. Osoby, ktoré riadia podnik alebo vykonávajú kľúčovú funkciu, by však mali neustále spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť. V prípade nedodržania požiadaviek týkajúcich sa vhodnosti a odbornosti by orgány dohľadu mali mať právomoc prijímať opatrenia, ako je vo vhodných prípadoch odvolanie dotknutej osoby z príslušnej pozície.

(25) Keďže činnosťami poistenia by mohli vzniknúť alebo sa zväčšiť riziká pre finančnú stabilitu, mali by poisťovne a zaisťovne do svojich činností upisovania, investičných činností a činností riadenia rizík zahrnúť makroprudenciálne hľadiská a analýzy. Mohlo by to zahŕňať zohľadnenie potenciálneho správania iných účastníkov trhu, makroekonomických rizík, ako sú poklesy kreditného cyklu alebo znížená trhová likvidita, alebo nadmernej koncentrácie na trhovej úrovni pri určitých druhoch aktív, protistrán alebo sektorov.

(26) Poisťovne a zaisťovne by mali byť v prípade, že to vyžadujú orgány dohľadu, povinné zohľadniť vo svojom posúdení rizika a solventnosti všetky relevantné makroprudenciálne informácie, ktoré poskytnú orgány dohľadu. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie takýchto dodatočných makroprudenciálnych požiadaviek by orgán EIOPA mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov týkajúci sa rozsahu ich uplatňovania, v ktorých sa stanovia kritériá, ktoré majú orgány dohľadu zohľadniť pri určovaní podnikov, na ktoré sa opatrenie vzťahuje. Orgány dohľadu by mali analyzovať výsledky vlastného posúdenia rizika a solventnosti poisťovní a zaisťovní, od ktorých sa vyžaduje zohľadnenie makroprudenciálnych informácií a ktoré patria do ich jurisdikcie, agregovať ich a poskytovať poisťovniam a zaisťovniam vstupy o prvkoch, ktoré by sa mali zohľadniť pri ich budúcich vlastných posúdeniach rizika a solventnosti, najmä pokiaľ ide o makroprudenciálne riziká. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade, že poveria orgán alebo inštitúciu makroprudenciálnym mandátom, sa tomuto makroprudenciálnemu orgánu poskytovali výsledky a zistenia makroprudenciálnych posúdení orgánmi dohľadu.

(27) V súlade s jednotnými zásadami Medzinárodnej asociácie orgánov dohľadu v poisťovníctve prijatými v roku 2011 by vnútroštátne orgány dohľadu mali vedieť identifikovať, monitorovať a analyzovať vývoj na trhu a finančný vývoj, ktorý by mohol mať vplyv na poisťovne a zaisťovne, alebo trhy poistenia a zaistenia, a mali by tieto informácie používať pri dohľade nad jednotlivými poisťovňami alebo zaisťovňami. Orgány dohľadu by pri plnení týchto úloh mali vo vhodných prípadoch využívať informácie a poznatky získané inými orgánmi dohľadu.

(28) Inštitúcie alebo orgány s makroprudenciálnym mandátom sú zodpovedné za makroprudenciálnu politiku pre svoj vnútroštátny trh poistenia a zaistenia. Makroprudenciálnu politiku môže vykonávať orgán dohľadu alebo iný orgán či subjekt poverený touto činnosťou.

(29) Dobrá koordinácia medzi orgánmi dohľadu a príslušnými orgánmi a orgánmi s makroprudenciálnym mandátom je dôležitá na identifikáciu, monitorovanie a analýzu možných rizík ohrozujúcich stabilitu finančného systému, ktoré by mohli ovplyvniť poisťovne a zaisťovne, ako aj prijatie opatrení s cieľom účinne a primerane riešiť tieto riziká. V rámci spolupráce medzi orgánmi by takisto malo byť cieľom zabraňovať akejkoľvek forme duplicitných alebo nekonzistentných opatrení.

(30) Nemalo by sa brániť výmene informácií medzi orgánmi dohľadu a daňovými orgánmi. Takáto výmena informácií by mala byť v súlade s vnútroštátnym právom, a ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, mali by sa vymieňať len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého tieto informácie pochádzajú.

(31) Smernicou 2009/138/ES sa vyžaduje, aby bolo pravidelné vlastné posúdenie rizika a solventnosti neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie poisťovní a zaisťovní. Niektoré riziká, ako sú riziká spojené so zmenou klímy, sa ťažko vyčísľujú alebo sa prejavujú počas dlhšieho obdobia, ako je obdobie použité na kalibráciu kapitálovej požiadavky na solventnosť. Tieto riziká možno lepšie zohľadniť vo vlastnom posúdení rizika a solventnosti. Ak poisťovne a zaisťovne majú významnú expozíciu voči rizikám spojeným so zmenou klímy, malo by sa od nich vyžadovať, aby v primeraných intervaloch a ako súčasť vlastného posúdenia rizika a solventnosti vykonávali analýzy vplyvu dlhodobých scenárov rizika spojeného so zmenou klímy na svoju činnosť. Takéto analýzy by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti podnikov. Predovšetkým, zatiaľ čo posúdenie významnosti expozície voči rizikám spojeným so zmenou klímy by sa malo vyžadovať od všetkých poisťovní a zaisťovní, analýzy dlhodobého scenára klimatických zmien by sa nemali vyžadovať v prípade malých a menej zložitých podnikov.

(32) Podniky by mali vypracovať a monitorovať vykonávanie osobitných plánov s cieľom riešiť finančné riziká vyplývajúce z faktorov udržateľnosti. Ak sa od skupiny vyžaduje, aby vypracovala takýto plán na úrovni skupiny, malo by sa zabezpečiť, aby sa v prípade dcérskych poisťovní a zaisťovní skupiny upustilo od požiadavky na vypracovanie plánov na individuálnej úrovni, ak sú v pláne na úrovni skupiny zohľadnené všetky relevantné aspekty týchto dcérskych spoločností.

(33) Smernicou 2009/138/ES sa vyžaduje, aby sa prostredníctvom správy o solventnosti a finančnom stave aspoň raz ročne zverejňovali základné informácie. Táto správa je zameraná na poistníkov a príjemcov plnení na jednej strane a analytikov a iných odborníkov na trhu na strane druhej. S cieľom reagovať na potreby a očakávania týchto dvoch rôznych skupín by sa mal obsah správy rozdeliť na dve časti. Prvá časť, ktorá je určená najmä poistníkom a príjemcom plnení, by mala obsahovať kľúčové informácie o činnosti, výkonnosti, riadení kapitálu a rizikovom profile. Druhá časť, ktorá je určená odborníkom na trhu, by mala obsahovať podrobné informácie o podnikaní a o systéme správy a riadenia, konkrétne informácie o technických rezervách a iných záväzkoch, solventnosti, ako aj ďalšie údaje relevantné pre špecializovaných analytikov.

(34) Poisťovne a zaisťovne môžu upraviť príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery na výpočet najlepšieho odhadu v súlade s pohybmi kreditnej prirážky svojich aktív po schválení orgánom dohľadu (ďalej len párovacia korekcia) alebo v súlade s priemerným pohybom prirážky aktív v držbe poisťovní a zaisťovní v danej mene alebo krajine (ďalej len korekcia volatility). Časť správy o solventnosti a finančnom stave zameraná na poistníkov a príjemcov plnení by mala obsahovať len informácie, ktoré sa pokladajú za relevantné pre rozhodovanie priemerného poistníka alebo príjemcu plnení. Poisťovne a zaisťovne by mali zverejňovať vplyv neuplatnenia párovacej korekcie, korekcie volatility a prechodných opatrení týkajúcich sa bezrizikových úrokových mier a technických rezerv na svoju finančnú situáciu, takéto informácie by sa však nemali považovať za relevantné pre rozhodovanie priemerného poistníka alebo príjemcu plnení. Takéto zverejňovanie by sa preto malo zahrnúť do časti správy o solventnosti a finančnom stave zameranej na odborníkov na trhu, a nie do časti zameranej na poistníkov a príjemcov plnení.

(35) Požiadavky na zverejňovanie informácií by pre poisťovne a zaisťovne nemali predstavovať nadmerné zaťaženie. Na tento účel by sa do smernice 2009/138/ES mali zahrnúť určité zjednodušenia a opatrenia v oblasti proporcionality, najmä ak neohrozujú čitateľnosť údajov poskytovaných poisťovňami a zaisťovňami. Okrem toho by sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ mala zmeniť tak, aby malé a menej zložité podniky mohli obmedziť svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa zjednodušených štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti MSP stanovených v uvedenej smernici.

(36) S cieľom zaručiť najvyšší stupeň presnosti informácií zverejňovaných verejnosti by niektoré prvky správy o solventnosti a finančnom stave mali podliehať auditu. Takáto požiadavka na audit by sa mala vzťahovať aspoň na súvahu posudzovanú v súlade s kritériami oceňovania stanovenými v smernici 2009/138/ES.

(37) Keďže sa neočakáva, že malé a menej zložité podniky budú relevantné pre finančnú stabilitu Únie, je vhodné zahrnúť výnimku z požiadavky na audit správy o solventnosti a finančnom stave pre uvedené podniky. Podobne z dôvodu osobitného rizikového profilu a špecifickosti kaptívnych poisťovní a kaptívnych zaisťovní je vhodné neukladať im požiadavku na audit. Členské štáty, ktoré už uplatňujú požiadavky na audit na všetky podniky alebo iné prvky správy o solventnosti a finančnom stave ako súvaha, by však mali mať možnosť naďalej uplatňovať takéto požiadavky.

(38) Je potrebné uznať, že hoci je požiadavka na audit prospešná, predstavovala by pre každý podnik dodatočné zaťaženie. Preto by sa pre poisťovne a zaisťovne a pre skupiny poisťovní a zaisťovní mali predĺžiť lehoty na každoročné predkladanie a zverejňovanie informácií, aby sa im poskytol dostatočný čas na vypracovanie auditovaných správ.

(39) V usmerneniach orgánu EIOPA o podávaní správ na účely finančnej stability sa už stanovujú kritériá na identifikáciu poisťovní a zaisťovní, ktoré sú relevantné pre stabilitu finančných systémov v Únii.

(40) Malo by sa zabezpečiť, aby metódy výpočtu technických rezerv v súvislosti so zmluvami s opciami a zárukami boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, ktorým poisťovateľ čelí. Z tohto hľadiska by sa mali poskytnúť určité zjednodušenia.

(41) Kapitálové náklady by sa mali znížiť v porovnaní s úrovňou stanovenou v čase prijatia smernice 2009/138/ES a delegovaných aktov prijatých podľa uvedenej smernice, pričom by sa mala zachovať dostatočná úroveň obozretnosti a ochrany poistníkov. Okrem toho by sa pri výpočte rizikovej marže mala zohľadniť časová závislosť rizík a mala by sa znížiť výška rizikovej marže, najmä v prípade dlhodobých záväzkov, čím by sa znížila citlivosť rizikovej marže na zmeny úrokových sadzieb. Preto by sa mal zaviesť exponenciálny a časovo závislý prvok.

(42) V smernici 2009/138/ES sa vyžaduje, aby sa výška použiteľných vlastných zdrojov potrebných na podporu poistných a zaistných záväzkov určila na účely výpočtu rizikovej marže a aby sa miera nákladov na kapitál rovnala dodatočnej sadzbe presahujúcej príslušnú bezrizikovú úrokovú mieru, ktorá by poisťovni alebo zaisťovni vznikla držbou uvedenej sumy použiteľných vlastných zdrojov. V smernici 2009/138/ES sa takisto vyžaduje, aby sa miera nákladov na kapitál pravidelne preskúmavala. Na tento účel by preskúmania mali zabezpečiť, aby miera nákladov na kapitál zostala založená na riziku a nepresiahla 5 %.

(43) Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery by malo vyvážiť využívanie informácií odvodených z relevantných finančných nástrojov a schopnosť poisťovní a zaisťovní hedžovať úrokové miery odvodené z finančných nástrojov. Môže sa najmä stať, že menšie poisťovne a zaisťovne nebudú mať kapacity na hedžovanie úrokového rizika inými nástrojmi ako dlhopismi, úvermi alebo podobnými aktívami s pevnými peňažnými tokmi. Príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery by sa preto mala extrapolovať pre splatnosti, pri ktorých trhy s dlhopismi už nie sú efektívne, likvidné a transparentné. Pri metóde extrapolácie by sa však mali využívať informácie odvodené z iných relevantných finančných nástrojov ako dlhopisov, ak sú takéto informácie dostupné z efektívnych, likvidných a transparentných trhov pre splatnosti, pri ktorých trhy s dlhopismi už nie sú efektívne, likvidné a transparentné. Na zabezpečenie istoty a harmonizovaného uplatňovania a zároveň aj umožnenie včasnej reakcie na zmeny trhových podmienok by Komisia mala prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť, ako by sa mala uplatňovať nová metóda extrapolácie. Vzhľadom na súčasné trhové podmienky by východiskový bod pre extrapoláciu eura k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice mal zostať na rovnakej úrovni ako jej úroveň k 31. decembru 2023, konkrétne pri splatnosti 20 rokov.

(44) Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery má významný vplyv na solventnosť, najmä v prípade životných poisťovní s dlhodobými záväzkami. Aby sa zabránilo narušeniu existujúcej poisťovacej činnosti a umožnil sa hladký prechod na novú metódu extrapolácie, je potrebné stanoviť postupné zavádzanie mechanizmu. Cieľom postupného zavádzania mechanizmu by malo byť zabrániť narušeniu trhu a zabezpečiť transparentnú cestu ku konečnej metóde extrapolácie.

(45) Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje korekcia volatility, ktorej cieľom je zmierniť vplyv nadmerných kreditných prirážok dlhopisov a ktorá je založená na referenčných portfóliách pre príslušné meny poisťovní a zaisťovní a v prípade eura na referenčných portfóliách pre vnútroštátne poistné trhy. Použitie jednotnej korekcie volatility pre celé meny alebo krajiny môže viesť k výhodám presahujúcim zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov, najmä ak je citlivosť príslušných aktív týchto poisťovní a zaisťovní na zmeny kreditných prirážok nižšia ako citlivosť príslušného najlepšieho odhadu na zmeny úrokových mier. Aby sa zabránilo takýmto nadmerným výhodám z korekcie volatility, mala by korekcia volatility podliehať schváleniu orgánom dohľadu a pri jej výpočte by sa mali zohľadniť charakteristiky špecifické pre podniky súvisiace s citlivosťou prirážky aktív a citlivosťou úrokovej miery najlepšieho odhadu technických rezerv. Okrem toho by sa ako dodatočné ochranné opatrenie mali zaviesť minimálne podmienky používania korekcie volatility. Členské štáty, z ktorých niektoré už podriaďujú použitie korekcie volatility procesu schvaľovania orgánom dohľadu, by mali mať možnosť rozšíriť podmienky schválenia tak, aby zahŕňali posúdenie na základe východiskových predpokladov korekcie volatility. Vzhľadom na doplňujúce ochranné opatrenia by sa poisťovniam a zaisťovniam malo umožniť, aby do základnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pripočítali zvýšený podiel 85 % rizikovo upravenej prirážky odvodenej z reprezentatívnych portfólií.

(46) Ak poisťovňa alebo zaisťovňa investuje do dlhových nástrojov, ktoré majú lepšiu kreditnú kvalitu ako dlhové nástroje obsiahnuté v reprezentatívnom portfóliu na výpočet korekcie volatility, korekcia volatility by mohla nadmerne kompenzovať stratu vlastných zdrojov spôsobenú rozšírením prirážok dlhopisov a mohla by viesť k neprimeranej volatilite vlastných zdrojov. S cieľom kompenzovať umelú volatilitu spôsobenú takýmito nadmernými kompenzáciami by poisťovne a zaisťovne mali mať v týchto prípadoch možnosť požiadať o úpravu korekcie volatility, v ktorej sa zohľadnia informácie o konkrétnych investíciách podniku do dlhových nástrojov.

(47) Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje zložka korekcie volatility špecifická pre konkrétnu krajinu, ktorej cieľom je zabezpečiť zmiernenie nadmerných prirážok aktív v konkrétnej krajine. Aktivácia zložky špecifickej pre konkrétnu krajinu je však založená na absolútnej prahovej hodnote a relatívnej prahovej hodnote, pokiaľ ide o rizikovo upravenú prirážku krajiny, čo môže viesť ku kaskádovým efektom, a tým zvýšiť volatilitu vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní. S cieľom zabezpečiť účinné zmiernenie nadmerných prirážok dlhopisov v konkrétnom členskom štáte, ktorého menou je euro, by sa zložka špecifická pre konkrétnu krajinu mala nahradiť makrozložkou, ktorá by sa mala vypočítať na základe rozdielov medzi rizikovo upravenou prirážkou pre euro a rizikovo upravenou prirážkou pre danú krajinu. Aby sa zabránilo kaskádovým efektom, malo by sa pri výpočte zabrániť diskontinuite, pokiaľ ide o vstupné parametre.

(48) Na zohľadnenie vývoja investičných postupov poisťovní a zaisťovní by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť kritériá použiteľnosti aktív, ktoré sa majú zahrnúť do vyhradeného portfólia aktív, ak by povaha aktív mohla viesť k rozdielnym postupom, pokiaľ ide o kritériá použiteľnosti a výpočtu párovacej korekcie.

(49) S cieľom zabezpečiť, aby sa rovnaké zaobchádzanie uplatňovalo na všetky poisťovne a zaisťovne, ktoré počítajú korekciu volatility, alebo s cieľom zohľadniť vývoj na trhu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa bližšie určí výpočet prvkov korekcie volatility špecifických pre podniky. V prípade iných mien ako euro by sa pri výpočte prvkov korekcie volatility pre danú menu mala zohľadniť možnosť párovania peňažných tokov medzi pármi viazaných mien členských štátov pod podmienkou, že konzistentne zníži kurzové riziko.

(50) Na účel výpočtu vlastných zdrojov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 by sa inštitúciám, ktoré patria k finančným konglomerátom, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES, mohlo povoliť, aby neodpočítali svoje významné investície do poisťovní alebo zaisťovní za predpokladu splnenia určitých kritérií. Je potrebné zabezpečiť, aby prudenciálne pravidlá uplatniteľné na poisťovne alebo zaisťovne a úverové inštitúcie umožňovali primerané rovnaké podmienky pre finančné skupiny s dominantným bankovým prvkom a finančné skupiny s dominantným poisťovacím prvkom. Preto by sa aj poisťovniam alebo zaisťovniam malo za podobných podmienok povoliť, aby od svojich použiteľných vlastných zdrojov neodpočítali účasti v úverových a finančných inštitúciách. Dohľad nad skupinou v súlade so smernicou 2009/138/ES alebo doplnkový dohľad v súlade so smernicou 2002/87/ES by sa mali uplatňovať najmä na skupinu zahŕňajúcu poisťovňu alebo zaisťovňu a prepojenú inštitúciu. Okrem toho by účasť v inštitúcii mala byť pre poisťovňu alebo zaisťovňu investíciou do akcií strategickej povahy a orgány dohľadu by mali byť spokojné s úrovňou integrovaného riadenia, riadenia rizík a vnútorných kontrol, pokiaľ ide o subjekty v rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou alebo doplnkového dohľadu.

(51) Existujúcimi limitmi stanovenými na úrovni symetrickej úpravy sa obmedzuje schopnosť tejto úpravy zmierniť potenciálne procyklické účinky finančného systému a zabrániť situácii, v ktorej sú poisťovne a zaisťovne neprimerane nútené získavať dodatočný kapitál alebo predávať svoje investície v dôsledku neudržateľných nepriaznivých pohybov na finančných trhoch, ako sú napríklad pohyby vyvolané pandémiou ochorenia COVID-19. Symetrická úprava by sa preto mala zmeniť tak, aby umožňovala väčšie zmeny štandardnej kapitálovej požiadavky a ďalej zmierňovala vplyv prudkého zvýšenia alebo poklesu na akciových trhoch.

(52) S cieľom zvýšiť proporcionalitu v rámci kvantitatívnych požiadaviek by poisťovne a zaisťovne mali mať možnosť vypočítať kapitálovú požiadavku pre nevýznamné riziká podľa štandardného vzorca so zjednodušeným postupom na obdobie najviac troch rokov. Takýto zjednodušený postup by mal podnikom umožniť odhadnúť kapitálovú požiadavku pre nevýznamné riziko na základe primeranej objemovej veličiny, ktorá sa v priebehu času mení. Tento postup by mal byť založený na spoločných pravidlách a mal by podliehať spoločným kritériám identifikácie nevýznamných rizík.

(53) Poisťovne a zaisťovne, ktoré využívajú párovaciu korekciu, musia identifikovať, spravovať a riadiť vyhradené portfólio aktív a záväzkov oddelene od ostatných častí svojej činnosti, a preto nemajú povolené kryť riziká vyplývajúce z iných svojich činností prostredníctvom vyhradeného portfólia aktív. Oddelené riadenie portfólia však nevedie k zvýšeniu korelácie medzi rizikami vznikajúcimi v tomto portfóliu a rizikami vznikajúcimi pri ostatných činnostiach podniku. Poisťovne a zaisťovne, ktoré využívajú párovaciu korekciu, by preto mali mať možnosť počítať svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe predpokladu úplnej diverzifikácie medzi aktívami a záväzkami portfólia a ostatných činností podniku, pokiaľ portfóliá aktív pokrývajúce zodpovedajúci najlepší odhad poistných alebo zaistných záväzkov netvoria oddelene spravovaný fond.

(54) Potreba náležite zohľadniť mimoriadne nízke a záporné úrokové sadzby v dohľade nad poisťovníctvom vznikla v dôsledku toho, čo bolo zaznamenané na trhoch v posledných rokoch. To by sa malo dosiahnuť opätovnou kalibráciou podmodulu úrokového rizika, aby sa zohľadnila existencia záporného výnosového prostredia. Zároveň by metodika, ktorá sa má použiť, nemala viesť k nerealisticky veľkým poklesom likvidnej časti krivky, ktorým by sa dalo predísť tým, že sa stanoví explicitná spodná hranica, ktorá bude predstavovať dolnú hranicu záporných úrokových sadzieb. V súlade s dynamikou úrokových sadzieb by sa Komisia mala zamerať na zavedenie spodnej hranice, ktorá je skôr závislá od času než paušálna, a to v rozsahu, v akom dostupné údaje o trhu umožňujú spoľahlivú kalibráciu takejto časovej závislosti založenú na riziku.

(55) Komisia spojila všetky splnomocnenia stanovené v smernici 2009/138/ES v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/35. Tento prístup dobre fungoval pri vykonávaní uvedenej smernice a uľahčil dodržiavanie tohto delegovaného nariadenia. Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by preto malo zostať v platnosti a všetky potrebné zmeny v rámci existujúcich splnomocnení, ako aj vykonávanie nových splnomocnení podľa tejto smernice by sa mali vykonávať výlučne ako pozmeňujúce akty k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35. Ak sa takéto zmeny majú v budúcnosti spojiť do jedného alebo viacerých pozmeňujúcich delegovaných aktov, Komisia v súlade s odsekom 31 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva počas konzultácií v rámci prípravy takýchto delegovaných aktov takisto uvedie, ktoré splnomocnenia sa považujú za vecne prepojené, v prípade ktorých sa očakáva, že Komisia poskytne objektívne odôvodnenia založené na vecnom prepojení medzi dvoma alebo viacerými splnomocneniami.

(56) V rámci kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu je dôležité, aby orgány dohľadu mohli porovnávať informácie medzi poisťovňami a zaisťovňami, nad ktorými vykonávajú dohľad. Čiastočné a úplné vnútorné modely umožňujú lepšie zachytiť individuálne riziko podniku a smernica 2009/138/ES umožňuje poisťovniam a zaisťovniam používať ich na určenie kapitálových požiadaviek bez obmedzení vyplývajúcich zo štandardného vzorca. Orgány dohľadu by mali prospech aj z prístupu k odhadom kapitálových požiadaviek na solventnosť určeným v súlade so štandardným vzorcom s cieľom porovnávať podniky a priebežne porovnávať daný podnik. Všetky poisťovne a zaisťovne, ktoré používajú úplný alebo čiastočný vnútorný model, by preto mali svojim orgánom dohľadu pravidelne podávať správy o odhade kapitálovej požiadavky na solventnosť určenej v súlade so štandardným vzorcom. Takýto odhad by mal primerane odzrkadľovať metódy a základné predpoklady štandardného vzorca uľahčujúce riadne posúdenie orgánom dohľadu. S cieľom zabrániť nadmernému zaťaženiu podnikov pri určovaní odhadu by sa im malo umožniť využívať informácie odvodené z príslušných zjednodušení štandardného vzorca stanovených v smernici 2009/138/ES a delegovaných aktoch prijatých na základe uvedenej smernice. Ak sa takýto zjednodušený prístup použije na určenie odhadu kapitálovej požiadavky na solventnosť, základné predpoklady by sa mali jasne vysvetliť k spokojnosti orgánov dohľadu.

(57) Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje možnosť poisťovní a zaisťovní na základe schválenia orgánom dohľadu počítať svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe vnútorného modelu. Ak sa uplatňuje vnútorný model, uvedenou smernicou sa nebráni poisťovni alebo zaisťovni zohľadniť vo svojom vnútornom modeli vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility. Keďže použitie korekcie volatility môže viesť k výhodám presahujúcim zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov pri výpočte najlepšieho odhadu, takéto nadmerné výhody môžu takisto narušiť výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ak sa vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility zohľadňuje vo vnútornom modeli. Aby sa predišlo takémuto narušeniu, mala by mať kapitálová požiadavka na solventnosť v prípade, že orgány dohľadu umožňujú poisťovniam a zaisťovniam vo svojom vnútornom modeli zohľadniť vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility, stanovenú spodnú hranicu na úrovni, pod ktorou sa očakáva vznik výhod z kapitálovej požiadavky na solventnosť presahujúcich zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov.

(58) Poisťovne a zaisťovne by mali byť podnecované k tomu, aby si budovali odolnosť voči krízovým situáciám. Ak poisťovne a zaisťovne vo svojom vnútornom modeli zohľadnia vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility a zároveň zvážia aj vplyv pohybov kreditnej prirážky na makrokorekciu volatility, mohlo by to vážne oslabiť akékoľvek stimuly na budovanie odolnosti voči krízovým situáciám. Poisťovniam a zaisťovniam by sa preto malo zabrániť v tom, aby vo svojom vnútornom modeli zohľadňovali makrokorekciu volatility.

(59) Zohľadňujúc povahu, rozsah a zložitosť rizík by orgány dohľadu mali mať možnosť zhromažďovať relevantné makroprudenciálne informácie o investičnej stratégii poisťovní a zaisťovní, analyzovať ich spolu s ďalšími relevantnými informáciami, ktoré môžu byť dostupné z iných trhových zdrojov, a začleniť makroprudenciálne hľadisko do svojho dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami. Mohlo by to zahŕňať dohľad nad rizikami súvisiacimi s konkrétnymi kreditnými cyklami, hospodárskymi poklesmi a kolektívnym alebo stádovitým správaním v oblasti investícií.

(60) Je nutné účinne riešiť zhoršujúce sa finančné pozície poisťovní a zaisťovní, ako aj porušenia regulačných požiadaviek zo strany uvedených poisťovní a zaisťovní a zabrániť vyhroteniu problémov. Orgány dohľadu by preto mali mať právomoc ukladať preventívne opatrenia. Takéto preventívne právomoci by však mali byť konzistentné s odstupňovaním intervencií a právomocami dohľadu, ktoré sú už stanovené pre podobné situácie v smernici 2009/138/ES, vrátane právomocí dohľadu stanovených v kontrolnom procese vykonávanom orgánom dohľadu, ktorý je stanovený v článku 36 uvedenej smernice. Takéto preventívne právomoci by takisto nemali viesť k novému vopred stanovenému spúšťaciemu mechanizmu pre intervenciu, ktorý by mal prednosť pred kapitálovou požiadavkou na solventnosť stanovenou v hlave I kapitole VI oddiele 4 uvedenej smernice. Orgány dohľadu by mali posudzovať každú situáciu jednotlivo a rozhodovať o potrebe preventívnych opatrení na základe okolností, situácie podniku a svojho úsudku pri výkone dohľadu.

(61) V smernici 2009/138/ES sa stanovuje vzájomné uznávanie a presadzovanie rozhodnutí týkajúcich sa reorganizácie alebo likvidácie poisťovní vo všetkých členských štátoch. Uvedenou smernicou sa zabezpečuje, aby sa na všetky aktíva a záväzky podniku bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú, vzťahoval jeden proces v domovskom členskom štáte a aby sa s veriteľmi v hostiteľských členských štátoch zaobchádzalo rovnako ako s veriteľmi v domovskom členskom štáte. V záujme dosiahnutia účinného riešenia krízových situácií by sa v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií mali uplatňovať ustanovenia smernice 2009/138/ES týkajúce sa reorganizácie a likvidácie, a to tak v prípade, keď sa uvedené nástroje uplatňujú na poisťovne a zaisťovne, ako aj v prípade, keď sa uplatňujú na iné subjekty, na ktoré sa vzťahuje režim riešenia krízových situácií. Uvedené ustanovenia by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(62) Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje predĺženie lehoty na ozdravenie v prípadoch porušenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, ak orgán EIOPA vyhlásil výnimočnú nepriaznivú situáciu. Tieto vyhlásenia možno vykonať na základe žiadostí vnútroštátnych orgánov dohľadu, ktoré sú vo vhodných prípadoch pred podaním žiadosti povinné konzultovať s Európskym výborom pre systémové riziká (ďalej len ESRB) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010. Decentralizované konzultácie vnútroštátnych orgánov dohľadu s výborom ESRB sú menej účinné ako centralizované konzultácie orgánu EIOPA s výborom ESRB. S cieľom zabezpečiť účinný proces by orgán EIOPA, a nie vnútroštátne orgány dohľadu, mal konzultovať s výborom ESRB pred vyhlásením existencie výnimočných nepriaznivých situácií, ak povaha situácie takúto predchádzajúcu konzultáciu umožňuje.

(63) Smernicou 2009/138/ES sa od poisťovní a zaisťovní vyžaduje, aby bezodkladne informovali príslušný orgán dohľadu, ak spozorujú nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko jej nedodržania v nasledujúcich troch mesiacoch. Uvedenou smernicou sa však bližšie neurčuje, kedy možno pozorovať nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko jej nedodržania v nasledujúcich troch mesiacoch a podniky by mohli odložiť informovanie orgánov dohľadu na koniec príslušného štvrťroka, keď sa bude počítať minimálna kapitálová požiadavka, ktorá sa má formálne oznámiť orgánu dohľadu. S cieľom zabezpečiť, aby orgány dohľadu dostávali včasné informácie a dokázali prijať potrebné opatrenia, by sa od poisťovní a zaisťovní malo vyžadovať, aby bezodkladne informovali orgány dohľadu o nedodržaní minimálnej kapitálovej požiadavky alebo o riziku jej nedodržania, aj keď sa to zistilo na základe odhadov alebo výpočtov vykonaných medzi dvoma lehotami na oficiálny výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky v príslušnom štvrťroku.

(64) Ochrana záujmov poistených osôb je všeobecným cieľom prudenciálneho rámca, ktorý by orgány dohľadu mali uplatňovať v každej fáze kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu, a to aj v prípade porušení alebo pravdepodobných porušení požiadaviek poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré by mohli viesť k odňatiu povolenia. Tento cieľ by sa mal sledovať pred odňatím povolenia a po ňom a mali by sa zvážiť všetky právne dôsledky pre poistencov, ktoré by mohli vyplynúť z tohto odňatia.

(65) Orgány dohľadu by mali byť vybavené nástrojmi, ktoré zabránia vzniku rizík pre finančnú stabilitu na poistných trhoch, obmedzia procyklické správanie poisťovní a zaisťovní a zmiernia negatívne účinky presahovania v rámci finančného systému a do reálnej ekonomiky.

(66) Nedávne hospodárske a finančné krízy, najmä kríza vyplývajúca z pandémie ochorenia COVID-19, ukázali, že zodpovedné riadenie likvidity poisťovňami a zaisťovňami môže zabrániť rizikám pre stabilitu finančného systému. Z tohto dôvodu by sa od poisťovní a zaisťovní malo vyžadovať, aby posilnili riadenie a plánovanie likvidity, najmä v súvislosti s nepriaznivými situáciami, ktoré majú vplyv na veľkú časť trhu poistenia a zaistenia alebo na celý tento trh.

(67) Ak poisťovne a zaisťovne s obzvlášť zraniteľnými profilmi, ako sú poisťovne a zaisťovne, ktoré majú likvidné záväzky alebo držia nelikvidné aktíva, alebo poisťovne a zaisťovne so zraniteľnosťami súvisiacimi s likviditou, ktoré môžu ovplyvniť celkovú finančnú stabilitu, situáciu primerane nenapravia, mali by mať vnútroštátne orgány dohľadu možnosť zasiahnuť s cieľom posilniť úroveň likvidity uvedených poisťovní a zaisťovní.

(68) Orgány dohľadu by mali mať potrebné právomoci na zachovanie solventnosti konkrétnych poisťovní alebo zaisťovní počas výnimočných situácií, ako sú nepriaznivé hospodárske alebo trhové udalosti ovplyvňujúce veľkú časť trhu poistenia a zaistenia alebo celý tento trh s cieľom chrániť poistníkov a zachovať finančnú stabilitu. Tieto právomoci by mali zahŕňať možnosť obmedziť alebo pozastaviť rozdeľovanie výnosov akcionárom a iným podriadeným veriteľom danej poisťovne alebo zaisťovne pred skutočným porušením kapitálovej požiadavky na solventnosť. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať na individuálnom základe, mali by zohľadňovať spoločné kritériá založené na rizikách a nemali by narúšať fungovanie vnútorného trhu.

(69) Keďže obmedzenie alebo pozastavenie rozdeľovania dividend a iných bonusov by malo vplyv na práva akcionárov a iných podriadených veriteľov, hoci len dočasne, orgány dohľadu by mali pri prijímaní takýchto opatrení náležite zohľadniť zásady proporcionality a nevyhnutnosti. Orgány dohľadu by takisto mali zabezpečiť, aby žiadne z prijatých opatrení nemalo neprimeraný nepriaznivý vplyv na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v Únii ako celku. Orgány dohľadu by mali najmä obmedziť rozdeľovanie kapitálu v rámci skupiny poisťovní a zaisťovní len za výnimočných okolností a v riadne odôvodnených prípadoch s cieľom zachovať stabilitu poistného a zaistného trhu a finančného systému ako celku.

(70) Za výnimočných okolností môžu byť poisťovne vystavené významným rizikám likvidity. Orgány dohľadu by preto mali mať právomoc dočasne pozastaviť právo na vyplatenie v prípade zmlúv o životnom poistení podnikov, ktorých sa týkajú významné riziká likvidity, na krátke obdobie a len ako krajné opatrenie. Takéto výnimočné opatrenie by sa malo použiť s cieľom zachovať ochranu kolektívneho poistníka, konkrétne ochranu všetkých poistníkov vrátane tých, ktorí môžu byť nepriamo postihnutí takýmito rizikami.

(71) Nedávnymi zlyhaniami poisťovní a zaisťovní pôsobiacich cezhranične sa zdôraznila potreba lepšej informovanosti orgánov dohľadu o činnostiach vykonávaných uvedenými poisťovňami a zaisťovňami. Od poisťovní a zaisťovní by sa preto malo vyžadovať, aby informovali orgán dohľadu svojho domovského členského štátu o všetkých významných zmenách, ktoré ovplyvňujú ich rizikový profil v súvislosti s ich vykonávanými cezhraničnými poistnými činnosťami, a tieto informácie by sa mali poskytovať orgánom dohľadu dotknutých hostiteľských členských štátov.

(72) Podľa smernice 2009/138/ES má orgán EIOPA právomoc vytvoriť a koordinovať platformy spolupráce s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi dohľadu, ak poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva alebo má v úmysle vykonávať činnosti, ktoré sú založené na slobode poskytovať služby alebo na práve usadiť sa. Avšak vzhľadom na zložitosť otázok týkajúcich sa dohľadu, ktorými sa tieto platformy zaoberajú, nedospejú orgány dohľadu vo viacerých prípadoch k spoločnému názoru na to, ako riešiť otázky týkajúce sa poisťovne alebo zaisťovne, ktorá pôsobí cezhranične. V prípade, že orgány dohľadu zapojené do platforiem spolupráce nedokážu dospieť k dohode o otázkach týkajúcich sa poisťovne alebo zaisťovne, ktorá pôsobí cezhranične, mal by mať orgán EIOPA právomoc urovnať spor v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

(73) Spolupráca a výmena informácií medzi orgánom dohľadu domovského členského štátu, ktorý udelil povolenie poisťovni alebo zaisťovni, a orgánmi dohľadu členských štátov, v ktorých táto poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva činnosti zriaďovaním pobočiek alebo poskytovaním služieb, by sa mala posilniť s cieľom lepšie predchádzať potenciálnym problémom, ktoré majú vplyv na práva spotrebiteľov, a posilniť ochranu poistníkov v celej Únii. Táto posilnená spolupráca je obzvlášť dôležitá v prípade významných cezhraničných činností a mala by zvýšiť transparentnosť a pravidelnú povinnú výmenu informácií medzi dotknutými orgánmi dohľadu. Takáto výmena by mala byť dostatočne informatívna a mala by zahŕňať všetky relevantné informácie prichádzajúce od orgánu dohľadu domovského členského štátu, najmä pokiaľ ide o výsledok procesu preskúmania orgánmi dohľadu v súvislosti s cezhraničnou činnosťou a finančnou situáciou podniku. S cieľom zabezpečiť hladký prístup k dostupným údajom v oblasti dohľadu, správam o kontrolnému procesu vykonávaného orgánom dohľadu a iným relevantným informáciám v súvislosti s podnikmi vykonávajúcimi významné cezhraničné činnosti, ako aj účinnú výmenu uvedených informácií, a s prihliadnutím na potrebu obmedziť administratívne zaťaženie by sa mali používať digitálne nástroje na výmenu informácií. Takéto informácie by sa preto mohli poskytovať prostredníctvom existujúcich nástrojov digitálnej spolupráce, ktoré zaviedol orgán EIOPA.

(74) Ak má orgán dohľadu hostiteľského členského štátu vážne obavy v súvislosti so solventnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá vykonáva na jeho území významné cezhraničné činnosti, mal by mať právomoc požiadať o vykonanie spoločnej inšpekcie na mieste spolu s orgánom dohľadu domovského členského štátu, ak dôjde k nedodržaniu kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo minimálnej kapitálovej požiadavky. Orgán dohľadu domovského členského štátu by mal koordinovať spoločnú inšpekciu na mieste a mal by prizvať všetky príslušné vnútroštátne orgány dohľadu, ako aj orgán EIOPA. Všetky zapojené orgány dohľadu by sa mali dohodnúť na cieľoch inšpekcie na mieste pred jej vykonaním. Do konca inšpekcie by si mali urobiť aj spoločný názor na potrebné opatrenia dohľadu, ktoré sa majú prijať. Orgán dohľadu domovského členského štátu by mal informovať všetky dotknuté orgány dohľadu o opatreniach prijatých v nadväznosti na inšpekciu na mieste. Ak sa orgány dohľadu nevedia dohodnúť, či je potrebné vykonať spoločnú inšpekciu na mieste, mal by mať orgán EIOPA právomoc urovnať spor v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

(75) Podľa smernice 2009/138/ES sa od poisťovní alebo zaisťovní nevyžaduje, aby orgánom dohľadu hostiteľských členských štátov včas poskytovali informácie o vykonávaní svojej činnosti. Takéto informácie možno získať len tak, že sa o ne požiada orgán dohľadu domovského členského štátu. Takýmto spôsobom sa však nezaručuje prístup k informáciám v primeranej časovej lehote. Orgány dohľadu hostiteľských členských štátov by preto mali mať právomoc priamo požadovať informácie od poisťovní alebo zaisťovní, ak orgán dohľadu domovského členského štátu neposkytne informácie včas. Táto právomoc by nemala brániť poisťovniam a zaisťovniam, aby dobrovoľne zasielali informácie orgánom dohľadu hostiteľských členských štátov.

(76) Na to, aby bol materský podnik identifikovaný ako holdingová poisťovňa, musí mať ako hlavnú podnikateľskú činnosť najmä nadobúdanie a vlastnenie účastí v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske podniky výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami alebo poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny. V súčasnosti vykladajú orgány dohľadu v tejto súvislosti význam pojmu výlučne alebo hlavne rôzne. Vymedzenie pojmu holdingová poisťovňa by sa preto malo zmeniť a objasniť s prihliadnutím na podobné zmeny vymedzenia pojmu finančná holdingová spoločnosť, ako sa pre bankový sektor uvádza v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Aby bol podnik klasifikovaný ako holdingová poisťovňa, jeho hlavná činnosť by mala súvisieť najmä s nadobúdaním a držbou poisťovní alebo zaisťovní, poskytovaním pomocných služieb prepojeným poisťovniam alebo zaisťovniam alebo vykonávaním iných neregulovaných finančných činností. Orgány dohľadu by mali mať právomoc dospieť k záveru, že takéto kritérium je splnené bez ohľadu na podnikateľský účel alebo cieľ, ktorý deklaroval samotný podnik.

(77) V niektorých prípadoch v rámci skupiny podliehajúcej dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) alebo c) smernice 2009/138/ES sú účasti v dcérskych poisťovniach a zaisťovniach, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine, v držbe prostredníctvom prostredníckej neregulovanej holdingovej spoločnosti. Aj keď táto prostrednícka neregulovaná holdingová spoločnosť nemá žiadnu dcérsku poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorej ústredie sa nachádza v Únii, je dôležité, aby sa s ňou mohlo zaobchádzať podobne ako s holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a aby sa mohla zahrnúť do výpočtov skupinovej solventnosti. Preto by sa malo zaviesť vymedzenie pojmu holdingová spoločnosť poisťovní a zaisťovní z tretích krajín, aby sa skupinám umožnilo zohľadniť prepojené podniky z tretích krajín pri výpočte skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

(78) V niektorých prípadoch viaceré poisťovne a zaisťovne tvoria skupinu de facto a podľa toho sa správajú, hoci nespĺňajú vymedzenie pojmu skupiny stanovené v článku 212 smernice 2009/138/ES. Hlava III uvedenej smernice sa preto na takéto poisťovne a zaisťovne nevzťahuje. V daných prípadoch, najmä v prípade horizontálnych skupín bez kapitálového prepojenia medzi rôznymi podnikmi, by orgány dohľadu nad skupinou mali mať právomoc identifikovať existenciu skupiny. Mali by sa stanoviť aj objektívne kritériá na vykonanie takejto identifikácie. Ak nedôjde k zmenám v špecifickosti skupín, očakáva sa, že skupiny, ktoré už podliehajú dohľadu nad skupinou, budú naďalej podliehať takémuto dohľadu.

(79) Skupiny poisťovní a zaisťovní môžu slobodne rozhodovať o konkrétnych vnútorných dojednaniach, rozdelení úloh a organizačnej štruktúre v rámci skupiny tak, ako to považujú za vhodné na zabezpečenie súladu so smernicou 2009/138/ES. V niekoľkých prípadoch však takéto dojednania a organizačné štruktúry môžu ohroziť účinný dohľad nad skupinou. Orgány dohľadu nad skupinou by preto mali mať právomoc – za výnimočných okolností a po konzultácii s orgánom EIOPA a ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu – požadovať zmeny týchto dojednaní alebo organizačných štruktúr. Orgány dohľadu nad skupinou by mali riadne odôvodniť svoje rozhodnutia a vysvetliť, prečo existujúce dojednania alebo štruktúry bránia účinnému dohľadu nad skupinou a ohrozujú ho.

(80) Orgány dohľadu nad skupinou by mohli rozhodnúť o vylúčení podniku z dohľadu nad skupinou, najmä ak sa takýto podnik považuje za podnik so zanedbateľným významom z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou. Orgán EIOPA zaznamenal rozdielne výklady kritéria týkajúceho sa zanedbateľného významu a zistil, že v niektorých prípadoch takéto vylúčenia vedú k úplnému upusteniu od dohľadu nad skupinou alebo k dohľadu na úrovni prostredníckeho materského podniku. Preto je potrebné objasniť, že rozhodnutia o vylúčení, ktoré by viedli k úplnému upusteniu od dohľadu nad skupinou alebo k dohľadu na úrovni prostredníckeho materského podniku by sa mali prijať len za veľmi výnimočných okolností a že orgány dohľadu nad skupinou by pred prijatím takýchto rozhodnutí mali konzultovať s orgánom EIOPA. Mali by sa zaviesť aj kritériá na bližšie objasnenie toho, čo by sa malo považovať za zanedbateľný význam z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou.

(81) Rozhodnutia nezahrnúť podnik do rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou sa môžu zakladať na rôznych ustanoveniach smernice 2009/138/ES. Zmeny článku 214 ods. 2 uvedenej smernice zamerané na upresnenie pojmu zanedbateľný význam by preto nemali mať vplyv na existujúci možný základ prijímania rozhodnutí o vylúčení z dohľadu nad skupinou podľa písmena c) uvedeného odseku, ak členský štát transponoval článok 214 uvedenej smernice takým spôsobom, že umožňuje vylúčenie konečného materského podniku, ktorý má všetky tieto charakteristické vlastnosti: naďalej podlieha dohľadu orgánom dohľadu podľa právnych predpisov uvedeného členského štátu, nie je oprávnený vykonávať činnosť poistenia ani zaistenia, neposkytuje pomocné služby dcérskym poisťovniam alebo zaisťovniam v skupine, má interné predpisy, ktoré výslovne zakazujú podniku vykonávať centrálnu koordináciu svojich dcérskych poisťovní alebo zaisťovní v súlade s právom členského štátu, ktoré striktne obmedzujú rozsah činností podniku, a existuje prostrednícky subjekt usadený na území členského štátu aktívne riadiaci dcérske poisťovne alebo zaisťovne v skupine.

(82) Nie je dostatočne jasné, pri ktorých druhoch podnikov sa pri výpočte skupinovej solventnosti môže uplatňovať metóda 2, teda metóda odpočítania a agregácie vymedzená v smernici 2009/138/ES, čo poškodzuje rovnaké podmienky . Preto by sa malo jasne určiť, ktoré podniky môžu byť zahrnuté do výpočtu skupinovej solventnosti prostredníctvom metódy 2. Metóda 2 by sa mala uplatňovať len na poisťovne a zaisťovne, poisťovne a zaisťovne z tretej krajiny, podniky patriace do iných finančných sektorov, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, holdingové poisťovne a iné materské podniky, ktorých hlavnou podnikateľskou činnosťou je nadobúdať a vlastniť účasti v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske podniky výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami alebo poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny.

(83) V niektorých skupinách poisťovní alebo zaisťovní prostrednícky materský podnik, ktorý nie je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, nadobúda a vlastní účasti v dcérskych podnikoch, ktoré sú výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny. Podľa súčasných pravidiel platí, že ak tieto prostrednícke materské podniky nevlastnia účasť aspoň v jednej dcérskej poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má ústredie v Únii, nepovažujú sa na účely výpočtu skupinovej solventnosti za holdingové poisťovne, hoci je povaha ich rizík veľmi podobná. Pravidlá by sa preto mali zmeniť tak, aby sa s takýmito holdingovými spoločnosťami poisťovní a zaisťovní z tretej krajiny na účely výpočtu skupinovej solventnosti zaobchádzalo rovnako ako s holdingovými poisťovňami.

(84) Smernicou 2009/138/ES a delegovaným nariadením (EÚ) 2015/35 sa stanovujú štyri metódy zahrnutia podnikov patriacich do iných finančných sektorov do výpočtu skupinovej solventnosti vrátane metód 1 a 2 stanovených v prílohe I k smernici 2002/87/ES. To vedie k nekonzistentným prístupom dohľadu a nerovnakým podmienkam a zároveň to vytvára nenáležitú zložitosť. Pravidlá by sa preto mali zjednodušiť tak, aby podniky patriace do iných finančných sektorov vždy prispievali k skupinovej solventnosti, a to používaním príslušných sektorových predpisov týkajúcich sa výpočtu vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek. Tieto vlastné zdroje a kapitálové požiadavky by sa mali jednoducho agregovať s vlastnými zdrojmi a kapitálovými požiadavkami časti skupiny týkajúcej sa poistenia a zaistenia.

(85) Podľa súčasných pravidiel majú zúčastnené poisťovne a zaisťovne obmedzené možnosti používať zjednodušené výpočty na účely určenia svojej skupinovej solventnosti, ak sa použije metóda 1, teda metóda založená na účtovnej konsolidácii. To vytvára neprimerané zaťaženie, najmä ak skupiny vlastnia účasti v prepojených podnikoch, ktoré sú veľmi malé. Na základe predchádzajúceho schválenia orgánu dohľadu by sa preto zúčastneným podnikom malo umožniť použitím zjednodušených postupov integrovať prepojené podniky, ktorých veľkosť nie je významná, do vlastnej skupinovej solventnosti.

(86) Nie je jasné, ako sa pojem bremena, ktoré by sa malo zohľadniť pri klasifikácii položiek vlastných zdrojov do tried, uplatňuje na holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktorých priami klienti nie sú poistníci a príjemcovia plnení. Preto by sa mali zaviesť minimálne kritériá, ktoré by umožnili identifikáciu prípadov, keď je položka vlastných zdrojov vydaná holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou zbavená bremien.

(87) Rozsah podnikov, ktoré by sa mali zohľadniť pri výpočte spodnej hranice skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť, by mal byť v súlade s rozsahom podnikov prispievajúcich do použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sú k dispozícii na krytie konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť. Preto by sa pri výpočte spodnej hranice mali zohľadniť poisťovne a zaisťovne z tretích krajín zahrnuté prostredníctvom metódy 1.

(88) Použitím vzorca na výpočet minimálnej konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť by sa mohlo dospieť k situáciám, keď sa toto minimum blíži ku konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť alebo sa jej dokonca rovná. Ak v takýchto prípadoch skupina nespĺňa minimálnu konsolidovanú skupinovú kapitálovú požiadavku na solventnosť, ale stále spĺňa svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanú na základe konsolidovaných údajov, orgány dohľadu by mali využiť právomoci, ktoré sú k dispozícii, len ak nie je splnená skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť.

(89) Na účely výpočtu skupinovej solventnosti by sa s holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami malo zaobchádzať ako s poisťovňami alebo zaisťovňami. To znamená počítať hypotetické kapitálové požiadavky pre takéto podniky. Takéto výpočty by však nikdy nemali znamenať povinnosť holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností dodržiavať tieto hypotetické kapitálové požiadavky na individuálnej úrovni.

(90) Neexistuje žiadny právny predpis, ktorým by sa bližšie určil spôsob výpočtu skupinovej solventnosti, keď sa použije kombinácia metódy 1 a metódy 2. To vedie k nekonzistentným postupom a neistotám, najmä pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevku poisťovní a zaisťovní ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť zahrnutých prostredníctvom metódy 2. Preto by sa malo objasniť, ako sa má vypočítať skupinová solventnosť, keď sa použije kombinácia metód. Na tento účel by sa pri výpočte skupinovej solventnosti nemalo ignorovať žiadne významné riziko vyplývajúce z takýchto poisťovní a zaisťovní. S cieľom zabrániť významnému zvýšeniu kapitálových požiadaviek a zachovať rovnaké podmienky pre poisťovacie alebo zaisťovacie skupiny na globálnej úrovni, by sa však malo objasniť, že na účely výpočtu konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť sa na takéto účasti nemá uplatňovať kapitálová požiadavka na akciové riziko. Z rovnakého dôvodu by sa kapitálová požiadavka na kurzové riziko mala uplatňovať len na hodnotu tých účastí, ktoré presahujú kapitálové požiadavky na solventnosť týchto prepojených podnikov. Poisťovne alebo zaisťovne s účasťou by mali mať možnosť zohľadniť diverzifikáciu medzi kurzovým rizikom a inými rizikami, z ktorých vychádza výpočet konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

(91) Orgány dohľadu nad skupinou môžu v súčasnosti určiť prahové hodnoty, pri prekročení ktorých sa vnútroskupinové transakcie a koncentrácia rizík považujú za významné na základe kapitálových požiadaviek na solventnosť, technických rezerv alebo oboch. Na určenie prahových hodnôt by však mohli byť vhodné aj iné kvantitatívne alebo kvalitatívne kritériá založené na rizikách, napríklad použiteľné vlastné zdroje. Orgány dohľadu nad skupinou by preto mali mať väčšiu flexibilitu pri vymedzovaní významnej vnútroskupinovej transakcie alebo významnej koncentrácie rizík.

(92) Holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti môžu byť materskými podnikmi skupín poisťovní alebo zaisťovní. V danom prípade sa uplatňovanie dohľadu nad skupinou vyžaduje na základe konsolidovanej situácie takýchto holdingových spoločností. Keďže poisťovne alebo zaisťovne kontrolované takýmito holdingovými spoločnosťami nie sú vždy schopné zabezpečiť súlad s požiadavkami na dohľad nad skupinou, je potrebné zabezpečiť, aby mali orgány dohľadu nad skupinou primerané právomoci v oblasti dohľadu a právomoci v oblasti presadzovania práva s cieľom zabezpečiť, aby skupiny dodržiavali súlad so smernicou 2009/138/ES. Podobne ako v prípade zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ zavedených smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878, ktoré sa týkajú úverových a finančných inštitúcií, by mali mať orgány dohľadu nad skupinou minimálny súbor právomocí nad holdingovými spoločnosťami vrátane všeobecných právomocí dohľadu, ktoré sa vzťahujú na poisťovne a zaisťovne na účely dohľadu nad skupinou.

(93) Na účely ochrany poistníkov by sa pri uplatňovaní dohľadu nad skupinou podľa hlavy III smernice 2009/138/ES malo so všetkými poisťovacími skupinami pôsobiacimi v Únii bez ohľadu na umiestnenie ústredia ich konečného materského podniku zaobchádzať rovnako. Ak sú poisťovne a zaisťovne súčasťou skupiny, ktorej materský podnik má ústredie v tretej krajine, v ktorej sa dohľad nepovažuje za rovnocenný alebo dočasne rovnocenný v súlade s článkom 260 uvedenej smernice, je výkon dohľadu nad skupinou náročnejší. Orgány dohľadu nad skupinou by sa mohli rozhodnúť uplatňovať na takéto skupiny tzv. iné metódy v súlade s článkom 262 uvedenej smernice. Tieto metódy však nie sú jasne vymedzené a ciele, ktoré by sa týmito inými metódami mali dosiahnuť, sú neisté. Ak sa táto otázka nevyrieši, mohla by viesť k neželaným účinkom na rovnaké podmienky medzi skupinami, ktorých konečný materský podnik sa nachádza v Únii, a skupinami, ktorých konečný materský podnik sa nachádza v tretej krajine s nerovnocenným dohľadom. Preto by sa mal bližšie určiť účel takýchto iných metód vrátane minimálneho súboru opatrení, ktoré by orgány dohľadu nad skupinou mali zvážiť. Tieto metódy by mali predovšetkým zaručovať rovnakú úroveň ochrany pre všetkých poistníkov poisťovní alebo zaisťovní, ktoré majú ústredie v Únii, bez ohľadu na to, kde sa nachádza ústredie konečného materského podniku skupiny, do ktorej takéto poisťovne alebo zaisťovne patria.

(94) Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/981 sa zaviedlo preferenčné zaobchádzanie pre dlhodobé investície do akcií. Na podmodul akciového rizika založeného na durácii, ktorého cieľom je aj odzrkadľovať nižšie riziko investovania v dlhšom časovom horizonte, sa vzťahujú kritériá, ktoré sú prísnejšie ako kritériá uplatniteľné na dlhodobé investície do akcií, aj keď sa v Únii tento podmodul využíva len veľmi obmedzene. Preto sa zdá, že novou prudenciálnou kategóriou dlhodobých investícií do akcií sa odstraňuje potreba existujúceho podmodulu akciového rizika založeného na durácii. Keďže nie je potrebné zachovať dve odlišné preferenčné zaobchádzania, ktoré majú rovnaký cieľ odmeňovať dlhodobé investície, mal by sa podmodul akciového rizika založený na durácii vypustiť. S cieľom zabrániť tomu, aby malo toto vypustenie nepriaznivé účinky, by sa však mala stanoviť doložka o zachovaní predchádzajúceho stavu, pokiaľ ide o poisťovateľov, ktorí v súčasnosti uplatňujú podmodul akciového rizika založený na durácii.

(95) Dosiahnutie ambícií v oblasti životného prostredia a klímy stanovených v Európskej zelenej dohode si vyžaduje nasmerovanie veľkého objemu investícií zo súkromného sektora vrátane investícií od poisťovní a zaisťovní do udržateľných investícií. Ustanovenia smernice 2009/138/ES o kapitálových požiadavkách by nemali brániť udržateľným investíciám poisťovní a zaisťovní, ale mali by odrážať úplné riziko investovania do činností škodlivých pre životné prostredie. Je preto potrebné posúdiť, či dostupné dôkazy o rozdieloch rizík medzi investíciami, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie alebo spoločnosť, a inými investíciami, sú dostatočné na odôvodenie rozdielneho prudenciálneho zaobchádzania. S cieľom zabezpečiť primerané posúdenie príslušných dôkazov by orgán EIOPA mal monitorovať dôkazy o rizikovom profile investícií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie alebo spoločnosť, a do 1. marca 2025 o nich podať správu. V príslušných prípadoch by sa v správe orgánu EIOPA mali odporúčať zmeny smernice 2009/138/ES a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa uvedenej smernice. Orgán EIOPA by mal mať možnosť zaoberať sa tým, či by bolo vhodné zohľadniť určité environmentálne riziká, okrem rizík, ktoré nesúvisia so zmenou klímy, a spôsobom ich zohľadnenia. Ak to napríklad naznačujú dôkazy, orgán EIOPA by mohol analyzovať potrebu rozšíriť analýzy scenárov zavedené touto smernicou v spojitosti s rizikami súvisiacimi so zmenou klímy na iné environmentálne riziká.

(96) Zmena klímy ovplyvňuje frekvenciu a závažnosť prírodných katastrof, pričom frekvencia aj závažnosť sa pravdepodobne ešte zvýšia v dôsledku zhoršovania životného prostredia a jeho znečistenia. Tým by sa mohla zmeniť aj expozícia poisťovní a zaisťovní voči riziku prírodnej katastrofy a spôsobiť neplatnosť štandardných parametrov pre riziko prírodnej katastrofy stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35. S cieľom zabezpečiť, aby nepretrvával rozpor medzi štandardnými parametrami pre riziko prírodnej katastrofy a skutočnou expozíciou poisťovní a zaisťovní voči takýmto rizikám, by mal orgán EIOPA pravidelne preskúmavať rozsah modulu rizika prírodnej katastrofy a kalibrácie jeho štandardných parametrov. Na tento účel by mal orgán EIOPA zohľadniť najnovšie dostupné klimatologické dôkazy a ak zistí nezrovnalosti, mal by Komisii zodpovedajúcim spôsobom predložiť stanovisko.

(97) Požiadavky stanovené v článku 308b ods. 12 smernice 2009/138/ES by sa mali zmeniť, aby sa zabezpečila konzistentnosť s bankovým rámcom a rovnaké podmienky pri zaobchádzaní s expozíciami voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám členských štátov denominovanými a financovanými v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu. Na tento účel by sa mal pre takéto expozície zaviesť režim zachovania predchádzajúceho stavu s cieľom oslobodiť príslušné expozície od kapitálových požiadaviek na riziko prirážky a koncentrácie trhu, ak tieto expozície vznikli pred 1. januárom 2023.

(98) V niektorých prípadoch skupiny poisťovní alebo zaisťovní vo veľkej miere využívajú prechodné opatrenie týkajúce sa bezrizikových úrokových mier a prechodné opatrenie týkajúce sa technických rezerv. Toto využívanie by mohlo skresľovať skutočnú solventnosť skupiny. Od skupín poisťovní alebo zaisťovní by sa preto malo vyžadovať, aby zverejňovali vplyv predpokladu, že vlastné zdroje vyplývajúce z týchto prechodných opatrení nie sú k dispozícii na krytie skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť, na svoju solventnosť. Orgány dohľadu by takisto mali mať právomoc prijať vhodné opatrenia, aby používanie opatrení primerane odrážalo finančnú situáciu skupiny. Tieto opatrenia by však nemali mať vplyv na používanie týchto prechodných opatrení prepojenými poisťovňami alebo zaisťovňami pri výpočte ich individuálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

(99) Smernicou 2009/138/ES sa stanovujú prechodné opatrenia pre bezrizikové úrokové miery a technické rezervy, ktoré podliehajú schváleniu orgánom dohľadu a ktoré sa uplatňujú na zmluvy uzavreté pred rokom 2016, z ktorých vyplývajú poistné a zaistné záväzky. Zatiaľ čo by sa prechodnými opatreniami mali podniky nabádať, aby čo najskôr dosiahli súlad s uvedenou smernicou, uplatňovaním prechodných opatrení, ktoré boli prvýkrát schválené neskoro po roku 2016, sa pravdepodobne spomalí napredovanie k dosiahnutiu súladu s uvedenou smernicou. Takéto schválenie použitia uvedených prechodných opatrení by sa preto malo obmedziť na prípady, keď sa na poisťovňu alebo zaisťovňu po prvýkrát vzťahujú pravidlá stanovené smernicou 2009/138/ES alebo keď podnik prijal kmeň poistných alebo zaistných zmlúv a prevádzajúci podnik pred prevodom uplatnil prechodné opatrenie v súvislosti so záväzkami spojenými s týmto kmeňom.

(100) S cieľom zohľadniť vývoj na trhu a doplniť určité podrobné technické aspekty tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ), pokiaľ ide o kritériá identifikácie malých a menej zložitých podnikov a skupín, zaobchádzanie s rizikom, ktoré predstavujú kryptoaktíva v podmodule trhového rizika, objasnenia týkajúce sa dlhodobých investícií, kritériá obmedzeného predkladania informácií orgánom dohľadu kaptívnymi poisťovňami a zaisťovňami, obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu, uplatňovanie zjednodušeného prístupu na účely výpočtu skupinovej solventnosti a informácie, ktoré sa majú zahrnúť do pravidelnej správy o dohľade nad skupinou, a vo výnimočných okolnostiach predĺženie lehôt na predkladanie informácií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(101) S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie tejto smernice by orgán EIOPA mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov na bližšie určenie faktorov, ktoré majú orgány dohľadu zohľadňovať na účely určenia vzťahu medzi rôznymi podnikmi, ktoré by mohli byť súčasťou skupiny. Komisia by mala doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EIOPA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Komisia by mala byť poverená aj prijatím vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom EIOPA, pokiaľ ide o určité metodické prvky týkajúce sa obozretného deterministického oceňovania najlepšieho odhadu záväzkov vyplývajúcich zo životného poistenia prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

(102) Keďže ciele tejto smernice, a to poskytnúť stimuly pre poisťovateľov, aby prispievali k dlhodobému udržateľnému financovaniu hospodárstva, zlepšiť citlivosť na riziká, zmierniť nadmernú krátkodobú volatilitu solventnosti poisťovateľov, zvýšiť kvalitu, konzistentnosť a koordináciu dohľadu nad poistením v celej Únii a zlepšiť ochranu poistníkov a príjemcov plnení a lepšie riešiť potenciálny vznik systémového rizika v sektore poisťovníctva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(103) Spojené kráľovstvo sa 1. februára 2020 stalo treťou krajinou a 31. decembra 2020 sa právo Únie prestalo uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve. Vzhľadom na to, že smernica 2009/138/ES obsahuje niekoľko ustanovení, v ktorých sa riešia osobitosti konkrétnych členských štátov, ustanovenia týkajúce sa konkrétne Spojeného kráľovstva sa stali zastaranými, a preto by sa mali vypustiť.

(104) Kalibrácie použité pre delegované akty a vykonávacie akty prijaté Komisiou sú často založené na údajoch, ktoré sú výrazne ovplyvnené zahrnutím údajov z trhu Spojeného kráľovstva. Všetky kalibrácie, ktoré sú vstupnými údajmi pre výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky, by sa preto mali preskúmať s cieľom určiť, či neprimerane nezávisia od údajov Spojeného kráľovstva, a v príslušných prípadoch by sa mali z príslušných súborov údajov takéto údaje vylúčiť, pokiaľ nie sú k dispozícii žiadne iné údaje.

(105) Malo by sa zabezpečiť, aby prudenciálne zaobchádzanie s investíciami do sekuritizácie vrátane jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácie (ďalej len STS sekuritizácia) primerane odrážalo skutočné riziká a aby kapitálové požiadavky spojené s takýmito investíciami boli orientované na riziká. Na tento účel by Komisia mala posúdiť vhodnosť existujúcich kalibrácií pre investície do sekuritizácií, ktoré sú stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa smernice 2009/138/ES, pričom zohľadní dostupné údaje o trhu, a ich konzistentnosť s kapitálovými požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na investície do iných cenných papierov s pevným výnosom. Na základe takéhoto posúdenia a vo vhodných prípadoch by Komisia mala zvážiť zmenu delegovaného aktu, ktorým sa stanovujú kapitálové požiadavky uplatniteľné na investície do sekuritizácie. Takéto zmeny, ktoré by mali byť založené na riziku a na dôkazoch, by mohli zahŕňať zavedenie podrobnejšieho súboru rizikových faktorov v závislosti od poradia sekuritizačných tranží alebo rozlíšenie rôznych druhov sekuritizácií, ktoré nie sú STS sekuritizáciou, v závislosti od ich rizík.

(106) Smernica 2009/138/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Zmeny smernice 2009/138/ES

Smernica 2009/138/ES sa mení takto:

1. V článku 2 ods. 3 písm. a) sa bod iv) nahrádza takto:

1. iv)

typy dlhodobého nezrušiteľného zdravotného poistenia v súčasnosti existujúceho v Írsku;.

2. V článku 4 ods. 1 sa písmená a), b) a c) nahrádzajú takto:

2. a)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného podniku nepresahuje 15000000 EUR;

b)

celkové technické rezervy podniku vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76, nepresahujú 50000000 EUR;

c)

v prípade, že podnik patrí do skupiny, celkové technické rezervy skupiny vymedzené ako úhrn súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov nepresahujú 50000000 EUR;.

3. Článok 6 sa mení takto:

3. a)

V odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

a)

pomoc je poskytovaná v prípade nehody alebo poruchy cestného vozidla, ak sa nehoda alebo porucha vyskytne na území členského štátu podniku, ktorý poskytuje poistné krytie, alebo susedných krajín;.

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

2. V prípadoch, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b) bodoch i) a ii), podmienka, že k nehode alebo poruche musí dôjsť na území členského štátu podniku, ktorý poskytuje poistné krytie, neplatí, ak je príjemca plnenia členom organizácie, ktorá poskytuje poistné krytie, a oprava vozidla alebo jeho doprava sa uskutoční jednoducho po predložení členského preukazu bez platenia zvláštneho poistného prostredníctvom podobnej organizácie v príslušnom štáte na základe dohody o vzájomnosti.

c)

Odsek 3 sa vypúšťa.

4. V článku 8 sa vypúšťa bod 3.

5. Článok 13 sa mení takto:

5. a)

V bode 7 sa vypúšťa písmeno b).

b)

Vkladajú sa tieto body:

10a. malý a menej zložitý podnik je poisťovňa alebo zaisťovňa, vrátane kaptívnej poisťovne alebo kaptívnej zaisťovne, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 29a a bola klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik v súlade s článkom 29b;

10b. malá a menej zložitá skupina je skupina, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 213a a ktorú orgán dohľadu nad skupinou klasifikoval ako malú a menej zložitú podľa odseku 2 uvedeného článku;

10c. štatutárny audítor je štatutárny audítor v zmysle článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES;

10d. audítorská spoločnosť je audítorská spoločnosť v zmysle článku 2 bodu 3 smernice 2006/43/ES;

c)

Body 15 a 16 sa nahrádzajú takto:

15. materský podnik je materský podnik uvedený v článku 22 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, alebo podnik, ktorý orgány dohľadu považujú za materský podnik v súlade s článkom 212 ods. 2 alebo článkom 214 ods. 5 alebo 6 tejto smernice;

16. dcérsky podnik je dcérsky podnik uvedený v článku 22 ods. 1 a 2 smernice 2013/34/EÚ vrátane jeho dcérskych podnikov, alebo podnik, ktorý orgány dohľadu majú považovať za dcérsky podnik v súlade s článkom 212 ods. 2 alebo článkom 214 ods. 5 alebo 6 tejto smernice;

d)

V bode 18 sa slová v článku 1 smernice 83/349/EHS nahrádzajú slovami v článku 22 ods. 1 a 2 smernice 2013/34/EÚ.

e)

Bod 19 sa nahrádza takto:

19. vnútroskupinová transakcia je akákoľvek transakcia, pri ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa alebo poisťovňa alebo zaisťovňa z tretej krajiny, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť priamo alebo nepriamo využíva iné podniky tej istej skupiny alebo akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu prepojenú s podnikmi tejto skupiny úzkou väzbou na splnenie zmluvného alebo nezmluvného záväzku za odplatu alebo bezodplatne;.

f)

Bod 22 sa mení takto:

i)

v písmene a) sa slová článok 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES nahrádzajú slovami článok 4 ods. 1 bod 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ

ii)

V písmene b) bode i) sa slová smernici 2004/39/ES nahrádzajú slovami smernici 2014/65/EÚ.

g)

Bod 25 sa mení takto:

i)

V písmene a) sa slová článku 4 ods. 1, 5 a 21 smernice 2006/48/ES nahrádzajú slovami článku 4 ods. 1 bodov 1, 18 a 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013

ii)

v písmene c) sa slová smernice 2004/39/ES nahrádzajú slovami smernice 2014/65/EÚ;

h)

Bod 27 sa mení takto:

i)

V prvom pododseku písm. c) sa bod ii) nahrádza takto:

ii)

čistý obrat v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2013/34/EÚ: 13600000 EUR;.

ii)

V druhom pododseku sa slová smernice 83/349/EHS nahrádzajú slovami smernice 2013/34/EÚ.

i)

Dopĺňajú sa tieto body:

41. regulovaný podnik je regulovaný subjekt v zmysle článku 2 bodu 4 smernice 2002/87/ES alebo inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 bodu 1 smernice (EÚ) 2016/2341;

42. kryptoaktívum je kryptoaktívum v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114;

43. opatrenie v oblasti proporcionality je akékoľvek opatrenie stanovené v článku 35 ods. 5a, článku 41, článku 45 ods. 1b, článku 45 ods. 5, článku 45a ods. 5, článku 51 ods. 6, článku 51a ods. 1, článku 77 ods. 8 a článku 144a ods. 4 alebo akékoľvek opatrenie stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa tejto smernice, ktoré sa výslovne uplatňuje na malé a menej zložité podniky v súlade s článkom 29c;

44. riziko ohrozujúce udržateľnosť je environmentálna alebo sociálna udalosť či stav alebo udalosť či stav v oblasti správy a riadenia, ktoré by v prípade, že by nastali, mohli mať skutočný alebo potenciálny negatívny vplyv na hodnotu investície alebo na hodnotu záväzku;

45. faktory udržateľnosti sú faktory udržateľnosti v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088;

6. V článku 18 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

6. i)

uviedol, či bola žiadosť v inom členskom štáte o povolenie na začatie činnosti priameho poistenia alebo zaistenia alebo na začatie činnosti iného regulovaného podniku alebo distribútora poistenia zamietnutá alebo odňatá, a dôvody zamietnutia alebo odňatia.

7. V článku 23 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

7. f)

členské štáty, tretie krajiny, a ak sa povolenia na začatie a vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti udeľujú na úrovni geografických oblastí v rámci tretích krajín, príslušné geografické oblasti týchto tretích krajín, v ktorých má dotknutá poisťovňa alebo zaisťovňa v úmysle vykonávať činnosť;

8. V článku 24 ods. 2 druhom pododseku sa slová smernici 2004/39/ES nahrádzajú slovami smernici 2014/65/EÚ.

9. Článok 25 sa mení takto:

9. a)

Tretí odsek sa nahrádza takto: Rovnaké právo sa ustanoví aj pre prípady, v ktorých sa orgány dohľadu nevybavili žiadosť o povolenie počas šiestich mesiacov, alebo v prípade spoločného posúdenia podľa článku 26 ods. 4 počas ôsmich mesiacov od dátumu jej doručenia.

b)

Dopĺňa sa tento odsek: Každé neudelenie povolenia vrátane identifikácie žiadajúceho podniku a dôvodov neudelenia sa oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len EIOPA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010. Orgán EIOPA vedie aktualizovanú databázu s takýmito informáciami a poskytuje orgánom dohľadu prístup do databázy.

10. V článku 25a sa slová Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (1) nahrádzajú slovami orgánu EIOPA.

11. V článku 26 sa dopĺňa tento odsek:

11.

4. Ak je potrebné konzultovať s viacerými orgánmi dohľadu podľa odseku 1, ktorýkoľvek dotknutý orgán dohľadu môže do jedného mesiaca od dátumu doručenia požiadať orgán dohľadu domovského členského štátu podniku, ktorý žiada o povolenie, o spoločné posúdenie žiadosti o povolenie. Orgán dohľadu domovského členského štátu podniku, ktorý žiada o povolenie, zohľadní závery spoločného posúdenia pri prijímaní konečného rozhodnutia.

12. V článku 29 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

12.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky stanovené v tejto smernici uplatňovali spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä pokiaľ ide o podniky, ktoré sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky.

4. V delegovaných aktoch a regulačných a vykonávacích technických predpisoch prijatých Komisiou sa zohľadňuje zásada proporcionality, čím sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade malých a menej zložitých podnikov. Návrhom regulačných technických predpisov predloženým orgánom EIOPA v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, návrhom vykonávacích technických predpisov predloženým v súlade s článkom 15 uvedeného nariadenia a usmerneniami a odporúčaniami vydanými v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade malých a menej zložitých podnikov.

5. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní:

5. a)

kritériá stanovené v článku 29a ods. 1 vrátane prístupu k výpočtu súčtu uvedeného v jeho písmene a) bode iv), písmene b) bode v) a písmene c) bode vii);

b)

metodiku, ktorá sa má použiť pri klasifikácii podnikov ako malých a menej zložitých podnikov a

c)

podmienky udeľovania alebo odnímania schválenia orgánmi dohľadu, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti proporcionality, ktoré majú používať podniky, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky uvedené v článku 29d.

13. Vkladajú sa tieto články:

13.

Článok 29a Kritériá identifikácie malých a menej zložitých podnikov

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky v súlade s procesom stanoveným v článku 29b, ak počas dvoch po sebe nasledujúcich finančných rokov priamo pred takouto klasifikáciou uvedené podniky spĺňajú tieto kritériá: Kritériá stanovené v prvom pododseku písm. a) bodoch ii) a v), písm. b) bodoch ii) a vi) a písm. c) bodoch v) a viii) sa neuplatňujú na kaptívne poisťovne ani na kaptívne zaisťovne. Odchylne od prvého pododseku sa kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne klasifikujú aj ako malé a menej zložité podniky, ak nespĺňajú kritériá stanovené v prvom pododseku za predpokladu, že spĺňajú obe tieto kritériá:

1. a)

v prípade podnikov vykonávajúcich činnosti životného a v prípade podnikov vykonávajúcich činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76, a ktorých ročný hrubý výnos z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje menej ako 40 % celkového ročného hrubého predpísaného poistného, musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i)

podmodul rizika úrokových mier uvedený v článku 105 ods. 5 druhom pododseku písm. a) nie je vyšší ako 5 % technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76;

ii)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností upísaných v iných členských štátoch, ako je domovský členský štát, v ktorom podnik získal povolenie v súlade s článkom 14, je nižší ako ktorákoľvek z týchto prahových hodnôt:

1. 20000000 EUR;

2. 10 % jeho celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného;

iii)

technické rezervy z činností životného poistenia vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76, nie sú vyššie ako 1000000000 EUR;

iv)

súčet nasledujúcich hodnôt nie je vyšší ako 20 % celkových investícií:

1. modul trhového rizika uvedený v článku 105 ods. 5;

2. časť modulu rizika zlyhania protistrany uvedeného v článku 105 ods. 6, ktorá zodpovedá expozíciám voči sekuritizáciám, derivátom, pohľadávkam voči sprostredkovateľom a iným investičným aktívam, ktoré nie sú zahrnuté v podmodule rizika úverového rozpätia;

3. akákoľvek kapitálová požiadavka, ktorá sa uplatňuje na investície do nehmotných aktív, ktoré nie sú kryté modulmi trhového rizika ani rizika zlyhania protistrany;

v)

zaistenie akceptované podnikom nepresahuje 50 % jeho celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného;

vi)

je splnená kapitálová požiadavka solventnosti;

b)

v prípade podnikov vykonávajúcich činnosti neživotného poistenia a podnikov vykonávajúcich činnosti životného aj neživotného poistenia , ktorých ročný hrubý výnos z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného a ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú menej ako 20 % ich celkových technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76, musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i)

priemerná kombinovaná miera činností neživotného poistenia bez zaistenia za posledné tri roky je nižšia ako 100 %;

ii)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností upísaných v iných členských štátoch, ako je domovský členský štát, v ktorom podnik získal povolenie v súlade s článkom 14, je nižší ako ktorákoľvek z týchto prahových hodnôt:

1. 20000000 EUR;

2. 10 % jeho celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného;

iii)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší ako 100000000 EUR;

iv)

súčet ročného hrubého predpísaného poistného v triedach 5 až 7, 11, 12, 14 a 15 v časti A prílohy I nie je vyšší ako 30 % celkového ročného predpísaného poistného v oblasti neživotného poistenia;

v)

súčet nasledujúcich hodnôt nie je vyšší ako 20 % celkových investícií:

1. modul trhového rizika uvedený v článku 105 ods. 5;

2. časť modulu rizika zlyhania protistrany uvedeného v článku 105 ods. 6, ktorá zodpovedá expozíciám voči sekuritizáciám, derivátom, pohľadávkam voči sprostredkovateľom a iným investičným aktívam, ktoré nie sú zahrnuté v podmodule rizika úverového rozpätia;

3. akákoľvek kapitálová požiadavka, ktorá sa uplatňuje na investície do nehmotných aktív, ktoré nie sú kryté modulmi trhového rizika ani rizika zlyhania protistrany;

vi)

zaistenie akceptované podnikom nepresahuje 50 % jeho celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného;

vii)

je splnená kapitálová požiadavka solventnosti;

c)

v prípade podnikov vykonávajúcich činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú 20 % alebo viac ich celkových technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76, a ktorých ročný hrubý výnos z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného, musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i)

podmodul rizika úrokových mier uvedený v článku 105 ods. 5 druhom pododseku písm. a) nie je vyšší ako 5 % technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76;

ii)

priemerná kombinovaná miera činností neživotného poistenia bez zaistenia za posledné tri roky je nižšia ako 100 %;

iii)

technické rezervy z činností životného poistenia vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76, nie sú vyššie ako 1000000000 EUR;

iv)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší ako 100000000 EUR;

v)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností upísaných v iných členských štátoch, ako je domovský členský štát, v ktorom podnik získal povolenie v súlade s článkom 14, je nižší ako ktorákoľvek z týchto prahových hodnôt:

1. 20000000 EUR;

2. 10 % jeho celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného;

vi)

súčet ročného hrubého predpísaného poistného v triedach 5 až 7, 11, 12, 14 a 15 v časti A prílohy I nie je vyšší ako 30 % celkového ročného predpísaného poistného v oblasti neživotného poistenia;

vii)

súčet nasledujúcich hodnôt nie je vyšší ako 20 % celkových investícií:

1. modul trhového rizika uvedený v článku 105 ods. 5;

2. časť modulu rizika zlyhania protistrany uvedeného v článku 105 ods. 6, ktorá zodpovedá expozíciám voči sekuritizáciám, derivátom, pohľadávkam voči sprostredkovateľom a iným investičným aktívam, ktoré nie sú zahrnuté v podmodule rizika úverového rozpätia;

3. akákoľvek kapitálová požiadavka, ktorá sa uplatňuje na investície do nehmotných aktív, ktoré nie sú kryté modulmi trhového rizika ani rizika zlyhania protistrany;

viii)

zaistenie akceptované podnikom nepresahuje 50 % jeho celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného;

ix)

je splnená kapitálová požiadavka solventnosti.

a)

poistené osoby a príjemcovia plnení patria do ktorejkoľvek z týchto skupín:

i)

právne subjekty skupiny, ktorej súčasťou je kaptívna poisťovňa alebo kaptívna zaisťovňa,

ii)

fyzické osoby, ktoré sú oprávnené na to, aby sa na ne vzťahovali poistné zmluvy danej skupiny, pokiaľ činnosť, ktorá sa vzťahuje na tieto fyzické osoby, nepresiahne 5 % technických rezerv;

b)

poistné záväzky a poistné zmluvy, ktoré sú podkladom zaistných záväzkov kaptívnej poisťovne alebo kaptívnej zaisťovne, sa netýkajú žiadneho povinného poistenia zodpovednosti za škodu.

2. V prípade podnikov, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14 na menej než dva roky, sa súlad s kritériami stanovenými v odseku 1 tohto článku posudzuje s odkazom na posledný finančný rok pred klasifikáciou, alebo ak sa povolenie získalo v posledných 12 mesiacoch, s odkazom na plán činnosti uvedený v článku 23.

3. Tieto podniky sa nikdy neklasifikujú ako malé a menej zložité podniky:

3. a)

podniky, ktoré používajú schválený čiastočný alebo úplný vnútorný model na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade s požiadavkami na úplné a čiastočné vnútorné modely stanovenými v kapitole VI oddiele 4 pododdiele 3;

b)

podniky, ktoré sú materskými podnikmi finančného konglomerátu v zmysle článku 2 bodu 14 smernice 2002/87/ES alebo skupiny v zmysle článku 212 tejto smernice, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) alebo b) tejto smernice, pokiaľ skupina nie je klasifikovaná ako malá a menej zložitá skupina;

c)

podniky, ktoré sú materským podnikom podniku uvedeného v článku 228 ods. 1 písm. a) až e);

d)

podniky, ktoré spravujú skupinové dôchodkové fondy v zmysle článku 2 ods. 3 písm. b) bodov iii) a iv), ak hodnota aktív skupinových dôchodkových fondov presahuje 1000000000 EUR.

Článok 29b Proces klasifikácie podnikov, ktoré spĺňajú kritériá

1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 29a, mohli oznámiť orgánu dohľadu takéto splnenie s cieľom klasifikovať sa ako malé a menej zložité podniky.

2. Oznámenie uvedené v odseku 1 tohto článku predloží podnik orgánu dohľadu členského štátu, ktorý udelil predchádzajúce povolenie uvedené v článku 14. Takéto oznámenie obsahuje všetky uvedené náležitosti:

2. a)

dôkaz o splnení všetkých kritérií stanovených v článku 29a, ktoré sa vzťahujú na daný podnik;

b)

vyhlásenie, že podnik v nasledujúcich troch rokoch neplánuje žiadnu strategickú zmenu, ktorá by viedla k nesplneniu ktoréhokoľvek z kritérií stanovených v článku 29a;

c)

identifikáciu opatrení v oblasti proporcionality, ktoré podnik očakáva, že zavedie, najmä ak sa má použiť zjednodušenie najlepšieho odhadu, a skutočnosť, či podnik plánuje použiť zjednodušenú metódu na výpočet technických rezerv stanovenú v článku 77 ods. 8.

3. Orgán dohľadu môže do dvoch mesiacov od doručenia úplného oznámenia uvedeného v odseku 1 vzniesť námietku proti klasifikácii podniku ako malého a menej zložitého z dôvodov súvisiacich výlučne s ktoroukoľvek z týchto skutočností:

3. a)

nesplnenie kritérií stanovených v článku 29a;

b)

nesplnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť, posúdené bez použitia ktoréhokoľvek z prechodných opatrení uvedených v článku 77a ods. 2, článku 308c, článku 308d alebo v relevantných prípadoch v článku 111 ods. 1 druhom pododseku;

c)

podnik má viac ako 5 % podiel na trhu so životným a v príslušných prípadoch neživotným poistením a zaistením v súlade s článkom 35a ods. 1 druhým pododsekom v domovskom členskom štáte podniku.

4. V každom rozhodnutí orgánu dohľadu o nesúhlase s klasifikáciou ako malého a menej zložitého podniku sa uvedú dôvody tohto rozhodnutia a oznámi sa písomne dotknutému podniku. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme, podnik sa po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 3 klasifikuje ako malý a menej zložitý podnik. Ak orgán dohľadu pred uplynutím dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 3 vydal rozhodnutie potvrdzujúce splnenie kritérií, podnik sa k dátumu takéhoto rozhodnutia klasifikuje ako malý a menej zložitý podnik.

5. Pokiaľ ide o žiadosti doručené orgánom dohľadu v priebehu prvých šiestich mesiacov od 30. januára 2027, lehota uvedená v odseku 3 sa predlžuje na štyri mesiace.

6. Podnik je klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik dovtedy, kým takáto klasifikácia neskončí v súlade s týmto odsekom. Ak malý a menej zložitý podnik už nespĺňa žiadne z kritérií, ktoré sú stanovené v článku 29a ods. 1, bezodkladne o tom informuje orgán dohľadu. Ak tieto kritériá nebude spĺňať nepretržite počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, podnik to oznámi orgánu dohľadu a od nasledujúceho finančného roka sa prestane klasifikovať ako malý a menej zložitý podnik. Ak podnik, ktorý bol klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik, spĺňa akékoľvek z kritérií vylúčenia stanovených v článku 29a ods. 3, bezodkladne to oznámi orgánu dohľadu a od nasledujúceho finančného roka prestane byť klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik.

Článok 29c Používanie opatrení v oblasti proporcionality podnikmi, ktoré sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky

1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky mohli využívať všetky opatrenia v oblasti proporcionality.

2. Odchylne od odseku 1, ak má orgán dohľadu vážne obavy v súvislosti s rizikovým profilom malého a menej zložitého podniku, môže orgán dohľadu požiadať daný podnik, aby sa zdržal použitia jedného alebo viacerých opatrení v oblasti proporcionality za predpokladu, že žiadosť je riadne písomne odôvodnená so zreteľom na konkrétne obavy týkajúce sa rizikového profilu daného podniku. Vážne obavy sa považujú za existujúce, ak:

2. a)

sa už neplní kapitálová požiadavka na solventnosť, alebo v príslušných prípadoch existuje riziko neplnenia v troch nasledujúcich posudzovaných mesiacoch, a to bez použitia ktoréhokoľvek z prechodných opatrení uvedených v článku 77a ods. 2, článku 308c, článku 308d alebo v relevantných prípadoch v článku 111 ods. 1 druhom pododseku;

b)

systém správy a riadenia podniku nie je účinný v zmysle článku 41 alebo

c)

významné zmeny v rizikovom profile podniku by mohli viesť k významnému neplneniu ktorýchkoľvek kritérií stanovených v článku 29a ods. 1.

Článok 29d Používanie opatrení v oblasti proporcionality podnikmi, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky

1. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky, mohli použiť opatrenia v oblasti proporcionality stanovené v článku 35 ods. 5a, článku 41, článku 45 ods. 1b, článku 45 ods. 5, článku 77 ods. 8 a článku 144a ods. 4 a opatrenia v oblasti proporcionality stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa tejto smernice, ktoré sú obidve výslovne uplatniteľné na malé a menej zložité podniky v súlade s článkom 29c a identifikované na účely tohto článku, len s predchádzajúcim súhlasom orgánu dohľadu. Poisťovňa alebo zaisťovňa predloží orgánu dohľadu písomnú žiadosť na schválenie. Uvedená žiadosť obsahuje:

1. a)

zoznam opatrení v oblasti proporcionality, ktoré sa majú použiť, a dôvody, prečo je ich použitie opodstatnené vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti podniku;

b)

akékoľvek iné významné informácie týkajúce sa rizikového profilu podniku;

c)

vyhlásenie, že podnik neplánuje v nasledujúcich troch rokoch žiadnu strategickú zmenu, ktorá by mala vplyv na jeho rizikový profil.

2. Orgán dohľadu do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 1 druhom pododseku posúdi túto žiadosť a informuje podnik o jej schválení alebo zamietnutí, ako aj o prijatých opatreniach v oblasti proporcionality, ktorých použitie sa schválilo. Ak orgán dohľadu za určitých podmienok schváli používanie opatrení v oblasti proporcionality, v rozhodnutí o schválení sa uvedú dôvody týchto podmienok. Rozhodnutie orgánu dohľadu vzniesť námietku proti použitiu jedného alebo viacerých opatrení v oblasti proporcionality uvedených v žiadosti sa oznámi písomne a uvedú sa v ňom dôvody rozhodnutia orgánu dohľadu. Takéto dôvody sú spojené s rizikovým profilom podniku.

3. Orgán dohľadu môže požiadať o akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie posúdenia uvedeného v odseku 2. Lehota uvedená v uvedenom odseku sa pozastaví na obdobie odo dňa, keď orgán dohľadu prvýkrát požiadal o informácie, do doručenia odpovede daného podniku na túto žiadosť. Žiadne ďalšie žiadosti orgánu dohľadu nesmú viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie.

4. Pokiaľ ide o žiadosti doručené orgánom dohľadu pred 31. júlom 2027, lehota uvedená v odseku 2 je štyri mesiace.

5. Schválenie používania opatrení v oblasti proporcionality sa môže kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenil rizikový profil danej poisťovne alebo zaisťovne. Každé rozhodnutie orgánu dohľadu zmeniť alebo zrušiť uvedené povolenie musí byť odôvodnené a písomne sa oznámi dotknutému podniku.

Článok 29e Monitorovanie používania opatrení v oblasti proporcionality

1. Poisťovne a zaisťovne do jedného roka od ich klasifikácie ako malých a menej zložitých podnikov podávajú svojim orgánom dohľadu informácie o opatreniach v oblasti proporcionality používaných v rámci informácií poskytovaných na účely dohľadu uvedených v článku 35. Ak majú také podniky v úmysle zmeniť zoznam opatrení v oblasti proporcionality, ktoré sa majú použiť, bezodkladne to oznámia svojim orgánom dohľadu.

2. Ak sa poisťovne a zaisťovne, ktoré používajú opatrenia v oblasti proporcionality podľa článku 29d, rozhodnú prestať používať takéto opatrenia, informujú o tom svoje orgány dohľadu.

3. Poisťovne a zaisťovne uplatňujúce akékoľvek opatrenia v oblasti proporcionality, ktoré zodpovedajú existujúcim opatreniam podľa tejto smernice, do 28. januára 2025, môžu počas obdobia nepresahujúceho štyri finančné roky naďalej uplatňovať takéto opatrenia bez toho, aby spĺňali požiadavky stanovené v článkoch 29b, 29c a 29d .

14. V článku 30 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: Finančný dohľad podľa odseku 1 zahŕňa v súvislosti s celou činnosťou poisťovne a zaisťovne preskúmanie jej systému správy a riadenia, jej stavu solventnosti, vytvorenia technických rezerv, jej aktív a použiteľných vlastných zdrojov v súlade s pravidlami stanovenými alebo postupmi dodržiavanými v domovskom členskom štáte podľa opatrení prijatých na úrovni Únie.

15. Článok 35 sa mení takto:

15. a)

V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto: Členské štáty od poisťovní a zaisťovní požadujú, aby orgánom dohľadu predkladali informácie potrebné na účely dohľadu, a to s ohľadom na ciele dohľadu stanovené v článkoch 27 a 28 a všeobecné zásady dohľadu stanovené v článku 29, najmä na zásadu proporcionality.

b)

Vkladá sa tento odsek:

5a. S prihliadnutím na informácie požadované v odseku 1, 2 a 3 a zásady stanovené v odseku 4 členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali pravidelnú správu orgánom dohľadu, ktorá obsahuje informácie o činnosti a výkonnosti poisťovne a zaisťovne, systéme správy a riadenia, rizikovom profile, oceňovania na účely solventnosti a riadení kapitálu za obdobie, o ktorom sa podáva správa. Periodicita podávania pravidelnej správy orgánom dohľadu je: Na účely druhého pododseku písm. b) môže orgán dohľadu požadovať, ak to považuje za potrebné, aby podniky pod dohľadom predkladali informácie častejšie.

5a. a)

v prípade malých a menej zložitých podnikov každé tri roky, alebo, ak to povolí orgán dohľadu, najviac každých päť rokov;

b)

v prípade poisťovní a zaisťovní, ktoré nie sú malými a menej zložitými podnikmi, každé tri roky.

c)

Odseky 6, 7 a 8 sa vypúšťajú.

d)

Odsek 9 sa nahrádza takto:

9. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní:

9. a)

informácie uvedené v odsekoch 1 až 4 tohto článku;

b)

kritériá pre obmedzené predkladanie informácií orgánom dohľadu kaptívnymi poisťovňami a kaptívnymi zaisťovňami so zohľadnením povahy, rozsahu a zložitosti rizík týchto špecifických druhov podnikov s cieľom v primeranej miere zabezpečiť konvergenciu predkladania informácií orgánom dohľadu.

e)

V odseku 10 sa prvý pododsek nahrádza takto: S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o pravidelnom predkladaní informácií orgánom dohľadu, pokiaľ ide o vzory na predkladanie informácií orgánom dohľadu uvedených v odsekoch 1 a 2 vrátane prahových hodnôt založených na rizikách, po dosiahnutí ktorých sa v príslušných prípadoch začnú uplatňovať požiadavky na predkladanie informácií, alebo akéhokoľvek vyňatia konkrétnych informácií pre určité druhy podnikov, ako sú kaptívne poisťovne a zaisťovne, vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík osobitných druhov podnikov. Orgán EIOPA vypracuje riešenia v oblasti informačných technológií (ďalej len IT) vrátane vzorov na predkladanie informácií a pokynov na predkladanie informácií uvedených v odsekoch 1 a 2.

f)

Odsek 11 sa vypúšťa

g)

Dopĺňa sa tento odsek:

12. Orgán EIOPA do 29. januára 2027 predloží Komisii správu o možných opatreniach vrátane legislatívnych zmien v záujme integrovaného získavania údajov s cieľom: Orgán EIOPA uprednostňuje informácie týkajúce sa oblastí podnikov kolektívneho investovania a oznamovania derivátov, ale neobmedzuje sa len na tieto informácie. Pri príprave správy uvedenej v prvom pododseku orgán EIOPA úzko spolupracuje s ostatnými európskymi orgánmi dohľadu a Európskou centrálnou bankou (ďalej len ECB) a v relevantných prípadoch zapojí príslušné vnútroštátne orgány.

12. a)

obmedziť oblasti duplicity a nezrovnalostí medzi rámcami na predkladanie informácií v sektore poisťovníctva a v iných sektoroch finančného odvetvia;

b)

zlepšiť štandardizáciu údajov a efektívnu výmenu a využívanie údajov, ktoré boli vykázané podľa ktoréhokoľvek rámca Únie na predkladanie informácií ktorýmkoľvek dotknutým príslušným orgánom na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni, a

c)

znížiť náklady na dodržiavanie predpisov.

16. Vkladajú sa tieto články:

16.

Článok 35a Výnimky a obmedzenia týkajúce sa pravidelného kvantitatívneho predkladania informácií orgánom dohľadu udelené orgánmi dohľadu

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 129 ods. 4, ak sú vopred stanovené lehoty uvedené v článku 35 ods. 2 písm. a) bode i) kratšie ako jeden rok, príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu, ak: Obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu sa povolí len podnikom, ktoré spolu nepredstavujú viac ako 20 % trhu životného a neživotného poistenia a zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu životného poistenia a zaistenia je založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia na hrubom predpísanom poistnom. Pri určovaní oprávnenosti podnikov na tieto obmedzenia orgány dohľadu uprednostnia malé a menej zložité podniky.

1. a)

by predkladanie uvedených informácií predstavovalo prílišné zaťaženie vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti podniku;

b)

sa informácie predkladajú aspoň raz ročne.

2. Príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu alebo udeliť poisťovniam a zaisťovniam výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ak: Výnimka z predkladania informácií po jednotlivých položkách sa udelí len podnikom, ktoré spolu nepredstavujú viac ako 20 % trhu životného a neživotného poistenia a zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu životného poistenia a zaistenia je založený na technických rezervách a podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia na hrubom predpísanom poistnom. Pri určovaní oprávnenosti podnikov na tieto obmedzenia alebo výnimky orgány dohľadu uprednostnia malé a menej zložité podniky.

2. a)

by predkladanie uvedených informácií predstavovalo prílišné zaťaženie vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti podniku;

b)

predkladanie uvedených informácií nie je potrebné na účely účinného dohľadu nad podnikom;

c)

výnimka neoslabuje stabilitu dotknutých finančných systémov v Únii a

d)

podnik dokáže poskytnúť informácie na požiadanie.

3. Kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne sú oslobodené od pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu po jednotlivých položkách, ak sú vopred vymedzené obdobia uvedené v článku 35 ods. 2 písm. a) bode i) kratšie ako jeden rok, pokiaľ spĺňajú obe tieto podmienky:

3. a)

poistené osoby a príjemcovia plnení patria do ktorejkoľvek z týchto skupín:

i)

právne subjekty skupiny, ktorej súčasťou je kaptívna poisťovňa alebo kaptívna zaisťovňa;

ii)

fyzické osoby, ktoré sú oprávnené na to, aby sa na ne vzťahovali poistné zmluvy danej skupiny, pokiaľ činnosť, ktorá sa vzťahuje na tieto fyzické osoby, nepresiahne 5 % technických rezerv;

b)

poistné záväzky a poistné zmluvy, ktoré sú podkladom zaistných záväzkov kaptívnej poisťovne alebo kaptívnej zaisťovne, sa netýkajú žiadneho povinného poistenia zodpovednosti za škodu.

4. Na účely odsekov 1 a 2 tohto článku posúdia orgány dohľadu ako súčasť kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu, pokiaľ ide o podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky, či by predloženie informácií predstavovalo prílišné zaťaženie vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík podniku, pričom zohľadnia aspoň:

4. a)

trhové riziká, ktoré vyplývajú z investícií podniku;

b)

úroveň koncentrácie rizík;

c)

možné účinky riadenia aktív podniku na finančnú stabilitu;

d)

systémy a štruktúry podniku na poskytovanie informácií na účely dohľadu a písomnú koncepciu uvedenú v článku 35 ods. 5.

5. Na účely odsekov 1 a 2 posúdia orgány dohľadu ako súčasť kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu, pokiaľ ide o podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky, či by predloženie informácií predstavovalo prílišne zaťaženie vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík podniku, pričom zohľadnia aspoň parametre uvedené v odseku 4 písm. a) až d), ako aj:

5. a)

objem poistného, technických rezerv a aktív podniku;

b)

volatilitu nárokov a plnení krytých podnikom;

c)

celkový počet odvetví životného a neživotného poistenia, pre ktoré je udelené povolenie;

d)

vhodnosť systému správy a riadenia podniku;

e)

úroveň vlastných zdrojov pokrývajúcich kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;

f)

či je podnik kaptívnou poisťovňou alebo kaptívnou zaisťovňou, ktorá kryje len riziká priemyselnej alebo obchodnej skupiny, ku ktorej patrí.

6. S cieľom zabezpečiť súdržné a jednotné uplatňovanie odsekov 1 až 5 tohto článku orgán EIOPA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, ktorými sa upresnia:

6. a)

metódy na určenie trhových podielov uvedených v odseku 1 druhom pododseku a v odseku 2 druhom pododseku tohto článku;

b)

proces, ktorý majú orgány dohľadu používať na informovanie poisťovní a zaisťovní o akomkoľvek obmedzení alebo výnimke uvedených v tomto článku.

Článok 35b Lehoty na predkladanie informácií

1. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali orgánom dohľadu informácie uvedené v článku 35 ods. 1 až 4 každoročne alebo menej často do 16 týždňov od konca finančného roka daného podniku.

2. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali orgánom dohľadu informácie uvedené v článku 35 ods. 1 až 4 štvrťročne do piatich týždňov od konca každého štvrťroka.

3. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali orgánom dohľadu pravidelnú správu orgánom dohľadu uvedenú v článku 35 ods. 5a do 18 týždňov od konca finančného roka daného podniku.

17. V článku 36 ods. 2 sa písm. a) nahrádza takto:

17. a)

systémom správy a riadenia vrátane požiadaviek na vhodnosť a odbornosť, ako sa stanovuje v článku 42, a vlastného posúdenia rizika a solventnosti, ako sa stanovuje v kapitole IV oddiele 2;.

18. Článok 37 sa mení takto:

18. a)

V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

e)

poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje jedno z prechodných opatrení uvedených v článkoch 308c a 308d a sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

podnik by bez uplatnenia prechodného opatrenia nespĺňal kapitálovú požiadavku na solventnosť;

ii)

podnik nepredložil orgánu dohľadu buď počiatočný plán postupného zavádzania v požadovanej lehote, ako sa stanovuje v článku 308e druhom odseku, alebo požadovanú výročnú správu, ako sa stanovuje v treťom odseku uvedeného článku.

b)

V odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto: V prípadoch stanovených v odseku 1 písm. d) a e) je navýšenie kapitálu primerané významným rizikám vyplývajúcim z odchýlky a nedodržiavania uvedeného v daných písmenách.

19. V článku 40 sa dopĺňajú tieto odseky: Členovia správnych a riadiacich orgánov poisťovne alebo zaisťovne alebo orgánov dohľadu poisťovne alebo zaisťovne musia mať nepretržite dobrú povesť a spoločne dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na výkon svojich povinností. Členovia správnych a riadiacich orgánov a orgánov dohľadu nesmú byť odsúdení za žiadny závažný trestný čin alebo opakované trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo iné trestné činy, ktoré by spochybnili ich bezúhonnosť aspoň počas desiatich rokov predchádzajúcich roku, v ktorom vykonávajú alebo by vykonávali svoje povinnosti v podniku.

20. Článok 41 sa mení takto:

20. a)

V odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto: Systém správy a riadenia podlieha pravidelným vnútorným kontrolám. Takáto vnútorná kontrola zahŕňa posúdenie primeranosti zloženia, účinnosti a vnútornej správy a riadenia správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, pričom sa zohľadní povaha, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti podniku. Poisťovne a zaisťovne zavedú politiku podporujúcu rozmanitosť v správnom orgáne, riadiacom orgáne alebo v kontrolnom orgáne vrátane stanovenia individuálnych kvantitatívnych cieľov súvisiacich s rodovou rovnováhou. Orgán EIOPA vydá usmernenia k pojmu rozmanitosti, ktorý sa má zohľadniť pri výbere členov správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

b)

Vkladá sa tento odsek:

2a. Členské štáty požadujú, aby poisťovne a zaisťovne vymenovali rôzne osoby na vykonávanie kľúčových funkcií riadenia rizík, poistno-matematickej funkcie, funkcie dodržiavania súladu s predpismi a funkcie vnútorného auditu, a aby sa každá takáto funkcia vykonávala nezávisle od iných funkcií s cieľom zabrániť konfliktu záujmov. Ak bol podnik klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik podľa článku 29b, alebo ak podnik získal predchádzajúce schválenie orgánom dohľadu podľa článku 29d, osoby zodpovedné za kľúčové funkcie riadenia rizík, poistno-matematickú funkciu a funkciu dodržiavania súladu s predpismi, môžu vykonávať aj akúkoľvek inú kľúčovú funkciu, ktorá nie je funkciou vnútorného auditu, akúkoľvek inú funkciu alebo môžu byť členom správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

2a. a)

možné konflikty záujmov sú náležite riadené;

b)

kombinácia funkcií alebo kombinácia funkcie s podmienkou členstva v správnom orgáne, riadiacom orgáne alebo kontrolnom orgáne neohrozuje schopnosť osoby vykonávať svoje povinnosti.

c)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

3. Poisťovne a zaisťovne disponujú písomnou koncepciou aspoň o riadení rizík, vnútornej kontrole, vnútornom audite, odmeňovaní a v relevantných prípadoch o zverení výkonu činností (outsourcingu). Poisťovne a zaisťovne zabezpečia plnenie týchto koncepcií. Tieto písomné koncepcie sa kontrolujú minimálne raz za rok. Podliehajú predchádzajúcemu schváleniu správnym orgánom, riadiacim orgánom alebo kontrolným orgánom a upravujú sa vzhľadom na každú podstatnú zmenu v systéme alebo v príslušnej oblasti. Malé a menej zložité podniky môžu vykonávať kontrolu menej často, a to aspoň každých päť rokov, pokiaľ orgán dohľadu na základe osobitných okolností tohto podniku nedospeje k záveru, že je potrebná častejšia kontrola.

21. V článku 42 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

21.

2. Poisťovne a zaisťovne oznámia orgánu dohľadu akékoľvek zmeny súvisiace s totožnosťou osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, spolu s odôvodnením týchto zmien a so všetkými informáciami potrebnými na účely posúdenia, či akékoľvek nové osoby poverené riadením podniku spĺňajú požiadavky na vhodnosť a odbornosť.

3. Poisťovne a zaisťovne informujú svoje orgány dohľadu, ak ktorákoľvek z osôb uvedených v odseku 1 prestala spĺňať požiadavky uvedené v odseku 1 alebo ak bola z tohto dôvodu nahradená.

4. Ak osoba, ktorá skutočne riadi podnik alebo má iné kľúčové funkcie, nespĺňa požiadavky stanovené v odseku 1, majú orgány dohľadu právomoc požadovať, aby poisťovňa a zaisťovňa odvolala túto osobu z tejto pozície.

22. Článok 44 sa mení takto:

22. a)

Odsek 2 sa mení takto:

i)

písmeno e) sa nahrádza takto:

e)

riadenie operačného rizika vrátane kybernetickej bezpečnosti v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881;

ii)

Dopĺňajú sa tieto pododseky: Ak poisťovne alebo zaisťovne uplatňujú korekciu volatility uvedenú v článku 77d, v ich plánoch likvidity sa zohľadňuje použitie korekcie volatility a posudzuje sa, či môžu vzniknúť obmedzenia likvidity, ktoré nie sú konzistentné s použitím korekcie volatility. Poisťovne a zaisťovne pri posudzovaní rizík ohrozujúcich udržateľnosť zohľadňujú krátkodobý, strednodobý a dlhodobý horizont. Na účely posúdenia uvedeného v piatom pododseku orgány dohľadu zabezpečia, aby podniky v rámci svojho riadenia rizík mali stratégie, koncepcie, procesy a systémy na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizík ohrozujúcich udržateľnosť v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte.

b)

Odsek 2a sa mení takto:

i)

Prvý pododsek sa mení takto:

1. písmeno b) sa mení takto:

bod i) sa nahrádza takto: ,

1.

pt_1 i)

citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov na predpoklady, na ktorých sa zakladá výpočet párovacej korekcie vrátane výpočtu fundamentálnej prirážky uvedenej v článku 77c ods. 1 písm. b);

bod iii) sa vypúšťa;

2. písmeno c) sa nahrádza takto:

2. c)

ak sa uplatňuje korekcia volatility uvedená v článku 77d, citlivosť ich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov na zmeny hospodárskych podmienok, ktoré by ovplyvnili rizikovo upravenú prirážku uvedenú v článku 77d ods. 3.

ii)

Tretí pododsek sa nahrádza takto: Ak sa uplatňuje korekcia volatility uvedená v článku 77d, v písomnej koncepcii riadenia rizík uvedenej v článku 41 ods. 3 sa zohľadní korekcia volatility.

c)

Vkladajú sa tieto odseky:

2b. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne vypracovali a monitorovali vykonávanie osobitných plánov, ktoré zahŕňajú kvantifikovateľné ciele a postupy na monitorovanie a riešenie finančných rizík, ktoré v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte vyplývajú z faktorov udržateľnosti, vrátane tých, ktoré vyplývajú z procesu prispôsobenia sa a z transformačných trendov v kontexte príslušných regulačných cieľov a právnych aktov Únie a členských štátov, pokiaľ ide o faktory udržateľnosti, najmä tých, ktoré sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119. V kvantifikovaných cieľoch a postupoch na riešenie rizík udržateľnosti zahrnutých do plánov uvedených v prvom pododseku tohto odseku sa zohľadňujú najnovšie správy a opatrenia predpísané Európskou vedeckou poradnou radou pre zmenu klímy, najmä v súvislosti s dosahovaním cieľov Únie v oblasti klímy. Ak podnik zverejňuje informácie o otázkach udržateľnosti v súlade so smernicou 2013/34/EÚ, plány uvedené v prvom pododseku tohto odseku musia byť v súlade s plánmi uvedenými v článku 19a alebo článku 29a uvedenej smernice. Zahŕňajú najmä opatrenia týkajúce sa obchodného modelu a stratégie podniku, ktoré sú konzistentné v oboch plánoch. V relevantných prípadoch musia byť metodiky a predpoklady, ktorými sa riadia ciele, záväzky a strategické rozhodnutia, ktoré podniky zverejňujú, v súlade s metodikami a predpokladmi zahrnutými do plánov uvedených v prvom pododseku tohto odseku. Ciele, postupy a opatrenia na riešenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť zahrnutých do plánov uvedených v prvom pododseku tohto odseku musia byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík ohrozujúcich udržateľnosť obchodného modelu poisťovní a zaisťovní v súlade s článkom 29 ods. 3.

2c. Orgán EIOPA s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa upresnia: Orgán EIOPA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

2c. a)

minimálne normy a referenčné metodiky na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizík udržateľnosti;

b)

prvky, na ktoré sa majú vzťahovať plány, ktoré sa majú vypracovať v súlade s odsekmi 2b a 2e tohto článku, ktoré zahŕňajú konkrétne harmonogramy a priebežné kvantifikovateľné ciele a čiastkové ciele s cieľom monitorovať a riešiť finančné riziká vyplývajúce z faktorov udržateľnosti, ako aj prepojenia s požiadavkami stanovenými v článkoch 45 a 45a;

c)

prístupy dohľadu v súvislosti s plánmi, kvantifikovateľnými cieľmi a procesmi uvedenými v odsekoch 2b a 2e;

d)

prvky plánov uvedených v odsekoch 2b a 2e tohto článku, ktoré sa majú zverejniť, vrátane príslušných kvantifikovateľných cieľov v súlade s článkom 51.

2d. Podnik každoročne zverejňuje kvantifikovateľné ciele zahrnuté do plánov uvedených v odsekoch 2b a 2e.

2e. Ak sa od zúčastnenej poisťovne alebo zaisťovne, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, vyžaduje, aby vypracovala plán v súlade s odsekom 2b tohto článku na úrovni skupiny, členské štáty zabezpečia, aby dcérske poisťovne a dcérske zaisťovne, na ktoré sa tento plán vzťahuje a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b), boli oslobodené od vypracovania plánu na individuálnej úrovni v súlade s odsekom 2b tohto článku.

23. Článok 45 sa mení takto:

23. a)

V odseku 1 druhom pododseku sa vkladajú tieto písmená:

d)

zváženie a analýzu makroekonomickej situácie a možného makroekonomického vývoja a vývoja na finančných trhoch;

e)

na žiadosť orgánu dohľadu zváženie a analýzu:

i)

makroprudenciálnych aspektov, ktoré môžu ovplyvniť osobitný rizikový profil, schválené limity tolerancie rizika, obchodnú stratégiu, činnosti upisovania alebo investičné rozhodnutia a celkové potreby solventnosti podniku uvedené v písmene a);

ii)

činností podniku, ktoré môžu ovplyvniť makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch a ktoré majú potenciál zmeniť sa na zdroje systémového rizika;

f)

celkovú schopnosť podniku vyrovnať svoje finančné záväzky voči poistníkom a iným protistranám v čase ich splatnosti, a to aj za stresových podmienok.

b)

Vkladajú sa tieto odseky:

1a. Na účely odseku 1 písm. d) a e) zahŕňa makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch aspoň: Na účely odseku 1 písm. e) bodu i) zahŕňajú makroprudenciálne aspekty aspoň predpokladané nepriaznivé budúce scenáre a riziká súvisiace s kreditným cyklom a hospodárskym poklesom, stádovité správanie v oblasti investícií alebo koncentrácie nadmerných expozícií na odvetvovej úrovni.

1a. a)

úroveň úrokových mier a prirážok;

b)

úroveň indexov finančného trhu;

c)

infláciu;

d)

prepojenosť s inými účastníkmi finančného trhu;

e)

zmenu klímy, pandémie, iné masové udalosti a iné katastrofy, ktoré môžu mať vplyv na poisťovne a zaisťovne.

1b. Členské štáty zabezpečia, aby analýza požadovaná podľa odseku 1 písm. d) tohto článku zodpovedala povahe rizík, ako aj rozsahu a zložitosti činností podniku. Členské štáty zabezpečia, aby malé a menej zložité podniky a podniky, ktoré získali predchádzajúci súhlas orgánu dohľadu podľa článku 29d, neboli povinné vykonávať analýzu uvedenú v odseku 1 písm. e) tohto článku.

c)

Odsek 2a sa nahrádza takto:

2a. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b, korekciu volatility uvedenú v článku 77d alebo prechodné opatrenia uvedené v článku 77a ods. 2, článkoch 308c a 308d alebo v relevantných prípadoch v článku 111 ods. 1 druhom pododseku a v článku 111 ods. 2a, vykoná posúdenie súladu s kapitálovými požiadavkami uvedenými v odseku 1 písm. b) tohto článku pri zohľadnení týchto korekcií a prechodných opatrení, ako aj bez ich zohľadnenia. Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa však požiadavka na posúdenie týkajúca sa mechanizmu postupného zavádzania uvedeného v článku 77a nevzťahuje na menu, na ktorú sa uplatňuje hociktoré z uvedeného:

2a. a)

podiel budúcich peňažných tokov spojených s poistnými alebo zaistnými záväzkami v danej mene na všetkých budúcich peňažných tokoch spojených s poistnými alebo zaistnými záväzkami nepresahuje 5 %;

b)

v súvislosti s budúcimi peňažnými tokmi spojenými s poistnými alebo zaistnými záväzkami v danej mene podiel budúcich peňažných tokov týkajúcich sa splatností, pri ktorých sa príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery extrapoluje, na všetkých budúcich peňažných tokoch spojených s poistnými alebo zaistnými záväzkami nepresahuje 10 %.

2b. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje korekciu volatility uvedenú v článku 77d, posúdenie uvedené v odseku 1 tohto odseku okrem toho zahŕňa mieru, do akej sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza korekcia volatility.

d)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

5. Poisťovne a zaisťovne vykonávajú posúdenie uvedené v odseku 1 každoročne a bezodkladne po každej podstatnej zmene vo svojom rizikovom profile. Odchylne od prvého pododseku tohto odseku môžu poisťovne a zaisťovne vykonať posúdenie uvedené v odseku 1 aspoň každé dva roky a bezodkladne po každej významnej zmene svojho rizikového profilu, pokiaľ orgán dohľadu na základe osobitných okolností daného podniku nedospeje k záveru, že je potrebné častejšie posúdenie, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok: Vyňatie z povinnosti vykonávať ročné posúdenie nebráni podniku v tom, aby priebežne identifikoval, meral, riadil, monitoroval a oznamoval riziká.

5. a)

podnik je klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik;

b)

podnik je kaptívna poisťovňa alebo kaptívna zaisťovňa, ktorá spĺňa všetky tieto kritériá:

i)

poistené osoby a príjemcovia plnení sú právnymi subjektmi skupiny, do ktorej kaptívna poisťovňa alebo kaptívna zaisťovňa patrí, alebo fyzickými osobami oprávnenými na to, aby sa na ne vzťahovali poistné zmluvy danej skupiny, a činnosť vzťahujúca sa na fyzické osoby oprávnené na to, aby sa na ne vzťahovali kolektívne poistné zmluvy, nepresiahne 5 % technických rezerv;

ii)

poistné záväzky a poistné zmluvy, ktoré sú podkladom zaistných záväzkov kaptívnej poisťovne alebo kaptívnej zaisťovne, sa netýkajú žiadneho povinného poistenia zodpovednosti za škodu.

e)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

8. Na účely odseku 1 písm. d) a e) zabezpečia členské štáty v prípade, že makroprudenciálnym mandátom sú poverené iné orgány ako orgány dohľadu, aby orgány dohľadu poskytovali zistenia zo svojich makroprudenciálnych posúdení vlastného posúdenia rizika a solventnosti poisťovní a zaisťovní, ako sa uvádza v tomto článku, príslušným vnútroštátnym inštitúciám a orgánom s makroprudenciálnym mandátom. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu spolupracovali s akýmikoľvek vnútroštátnymi inštitúciami a orgánmi s makroprudenciálnym mandátom s cieľom analyzovať výsledky a v príslušných prípadoch identifikovať akékoľvek makroprudenciálne aspekty týkajúce sa toho, ako môže činnosť podniku ovplyvniť makroekonomický vývoj na finančných trhoch. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu oznámili dotknutému podniku akékoľvek makroprudenciálne aspekty a vstupné parametre relevantné pre posúdenie.

9. Pri rozhodovaní o tom, či požiadať poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je dcérskym podnikom zahrnutým do rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b), o niektorú z analýz uvedených v odseku 1 písm. e) tohto článku, orgán dohľadu zváži, či ktorúkoľvek z uvedených analýz vykonáva na úrovni skupiny zúčastnená poisťovňa alebo zaisťovňa, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, a či pokrýva osobitosti tohto dcérskeho podniku. Vnútroštátne orgány dohľadu každoročne oznamujú orgánu EIOPA aj Európskemu výboru pre systémové riziká (ďalej len ESRB) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 zoznam poisťovní a zaisťovní a zoznam skupín, pre ktoré žiadajú dodatočné makroprudenciálne opatrenia.

24. Vkladá sa tento článok:

24.

Článok 45a Analýza scenára klimatických zmien

1. Na účely identifikácie a posúdenia rizík uvedených v článku 45 ods. 2 dotknutý podnik posúdi aj to, či má nejaké významné expozície voči rizikám spojeným so zmenou klímy. Podnik preukáže významnosť svojej expozície voči rizikám spojeným so zmenou klímy v posúdení uvedenom v článku 45 ods. 1.

2. Ak má dotknutý podnik významnú expozíciu voči rizikám spojeným so zmenou klímy, bližšie určí aspoň dva dlhodobé scenáre klimatických zmien vrátane:

2. a)

dlhodobého scenára klimatických zmien, pri ktorom je nárast globálnej teploty nižší ako dva stupne Celzia;

b)

dlhodobého scenára klimatických zmien, pri ktorom je nárast globálnej teploty výrazne vyšší ako dva stupne Celzia.

3. Posúdenie uvedené v článku 45 ods. 1 obsahuje v pravidelných intervaloch analýzu vplyvu dlhodobých scenárov klimatických zmien určených podľa odseku 2 tohto článku na činnosť podniku. Tieto intervaly musia byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík spojených so zmenou klímy, ktoré sú obsiahnuté v činnosti podniku, nesmú však byť dlhšie ako tri roky.

4. Dlhodobé scenáre klimatických zmien uvedené v odseku 2 sa preskúmajú aspoň každé tri roky a v prípade potreby sa aktualizujú. Poisťovne a zaisťovne pri preskúmaní dlhodobých scenárov klimatických zmien zohľadňujú výkonnosť nástrojov a zásad použitých v predchádzajúcich scenároch klimatických zmien, aby sa zvýšila ich účinnosť.

5. Odchylne od odsekov 2, 3 a 4 sa od malých a menej zložitých podnikov nevyžaduje, aby bližšie určili scenáre klimatických zmien alebo posúdili ich vplyv na činnosť daného podniku.

25. Článok 51 sa nahrádza takto:

25.

Článok 51 Správa o solventnosti a finančnom stave: obsah

1. Členské štáty so zreteľom na informácie požadované v článku 35 ods. 3 a so zreteľom na zásady stanovené v odseku 4 uvedeného článku požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby každoročne uverejnili správu o svojej solventnosti a finančnom stave. Správa o solventnosti a finančnom stave pozostáva z dvoch častí jasne identifikovaných a zverejnených spoločne. Prvá časť sa skladá z informácií osobitne zameraných na poistníkov a príjemcov plnení a druhá časť sa skladá z informácií zameraných na odborníkov na trhu.

1a. Časť správy o solventnosti a finančnom stave pozostávajúca z informácií zameraných na poistníkov a príjemcom plnení, obsahuje tieto informácie:

1a. a)

stručný opis obchodnej činnosti a výkonnosti podniku;

b)

stručný opis riadenia kapitálu a rizikového profilu podniku, a to aj v súvislosti s rizikami ohrozujúcimi udržateľnosť, a

c)

vyhlásenie o tom, či podnik zverejňuje plány uvedené v článku 19a alebo článku 29a smernice 2013/34/EÚ.

1b. Časť správy o solventnosti a finančnom stave pozostávajúca z informácií zameraných na odborníkov na trhu obsahuje tieto informácie, a to buď v plnom rozsahu alebo prostredníctvom odkazu na rovnocenné informácie z hľadiska povahy a rozsahu uverejnené na základe iných právnych alebo regulačných požiadaviek:

1b. a)

opis obchodnej činnosti a výkonnosti podniku;

b)

opis systému správy a riadenia;

c)

opis, a to samostatne pre aktíva, technické rezervy a iné záväzky, podkladov a metód použitých na ich ocenenie;

d)

opis riadenia kapitálu a rizikového profilu vrátane aspoň:

i)

štruktúry a výšky vlastných zdrojov a ich kvality;

ii)

výšky kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky;

iii)

informácií o citlivosti na riziko, a to pre poisťovne a zaisťovne dôležité pre stabilitu finančných systémov v Únii;

iv)

možnosti stanovenej v článku 304 použitej na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť;

v)

informácií umožňujúcich jasné pochopenie hlavných rozdielov medzi základnými predpokladmi štandardného vzorca a predpokladmi akéhokoľvek vnútorného modelu použitého podnikom na výpočet jeho kapitálovej požiadavky na solventnosť;

vi)

výšky akéhokoľvek nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky alebo akéhokoľvek významného nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť počas obdobia, o ktorom sa podáva správa, aj keď následne dôjde k náprave, s vysvetlením pôvodu a následkov, ako aj akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení;

e)

údaj o tom, či má podnik nejakú významnú expozíciu voči rizikám spojeným so zmenou klímy na základe posúdenia významnosti uvedeného v článku 45a ods. 1, a v relevantných prípadoch, či podnik zaviedol nejaké opatrenia;

f)

vyhlásenie o tom, či podnik zverejňuje plány uvedené v článku 19a alebo článku 29a smernice 2013/34/EÚ;

g)

prvky uvedené v článku 44 ods. 2c písm. d).

1c. Ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b, opisom uvedeným v odseku 1b písm. c) a odseku 1b písm. d) bodoch i) a ii) tohto článku sa opisuje aj párovacia korekcia a portfólio záväzkov a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikácia vplyvu zníženia párovacej korekcie na nulu na finančnú pozíciu podniku. Opis uvedený v odseku 1b písm. c) a písm. d) bodoch i) a ii) tohto článku obsahuje aj výrok o tom, či podnik používa korekciu volatility uvedenú v článku 77d, a ak ju používa, zverejní tieto informácie:

1c. a)

kvantifikáciu vplyvu zníženia korekcie volatility na nulu na finančnú pozíciu podniku;

b)

pre každú príslušnú menu alebo podľa príslušného prípadu krajinu korekciu volatility vypočítanú v súlade s článkom 77d a príslušné najlepšie odhady poistných alebo zaistných záväzkov.

2. Opis uvedený v odseku 1b písm. d) bode i) zahŕňa analýzu každej podstatnej zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podávania správ a vysvetlenie každého väčšieho rozdielu v súvislosti s hodnotou takýchto prvkov v účtovných závierkach, ako aj krátky opis prevoditeľnosti kapitálu. V uverejnení kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 1b písm. d) bode ii) tohto článku sa oddelene uvedú suma vypočítaná v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielmi 2 a 3 a každé navýšenie kapitálu uložené v súlade s článkom 37 alebo vplyv špecifických parametrov, ktoré musí poisťovňa alebo zaisťovňa používať v súlade s článkom 110, spolu so stručnou informáciou o jeho zdôvodnení príslušným orgánom dohľadu. Uverejnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť je v príslušných prípadoch doplnené o informáciu, že jej konečná výška je ešte stále predmetom posudzovania orgánom dohľadu.

3. Kaptívne poisťovne nemusia zverejniť časť zameranú na poistníkov a príjemcov plnení a vyžaduje sa od nich len to, aby do časti zameranej na odborníkov na trhu zahrnuli kvantitatívne údaje požadované vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 56, pokiaľ takéto podniky spĺňajú tieto podmienky:

3. a)

poistené osoby a príjemcovia plnení sú právnymi subjektmi skupiny, do ktorej kaptívna poisťovňa patrí, alebo fyzickými osobami oprávnenými na to, aby sa na ne vzťahovali poistné zmluvy danej skupiny, a činnosť vzťahujúca sa na fyzické osoby oprávnené na to, aby sa na ne vzťahovali kolektívne poistné zmluvy, nepresiahne 5 % technických rezerv;

b)

poistné záväzky kaptívnej poisťovne neobsahujú žiadne povinné poistenie zodpovednosti za škodu.

4. Kaptívne poisťovne nemusia zverejniť časť zameranú na poistníkov a príjemcov plnení a vyžaduje sa od nich len to, aby do časti zameranej na odborníkov na trhu zahrnuli kvantitatívne údaje požadované vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 56, pokiaľ takéto poisťovne spĺňajú tieto podmienky:

4. a)

poistené osoby a príjemcovia plnení sú právnymi subjektmi skupiny, do ktorej kaptívna zaisťovňa patrí, alebo fyzickými osobami oprávnenými na to, aby sa na ne vzťahovali poistné zmluvy danej skupiny, a činnosť vzťahujúca sa na fyzické osoby oprávnené na to, aby sa na ne vzťahovali kolektívne poistné zmluvy, nepresiahne 5 % technických rezerv;

b)

poistné zmluvy, ktoré sú podkladom zaistných záväzkov kaptívnej zaisťovne, sa netýkajú žiadneho povinného poistenia zodpovednosti za škodu;

c)

úvery od materského podniku alebo akéhokoľvek podniku zo skupiny vrátane spoločných fondov peňažných prostriedkov skupiny neprevyšujú 20 % celkového majetku danej kaptívnej zaisťovne, a

d)

maximálnu stratu vyplývajúcu z hrubých technických rezerv možno deterministicky posúdiť bez použitia stochastických metód.

5. Odchylne od odseku 1 sa zaisťovne môžu rozhodnúť, že nezverejnia časť správy o solventnosti a finančnom stave zameranú na poistníkov a príjemcov plnení.

6. Odchylne od odseku 1b tohto článku môžu malé a menej zložité podniky v časti správy o solventnosti a finančnom stave, ktorá obsahuje informácie zamerané na iných odborníkov na trhu, zverejniť len kvantitatívne údaje požadované vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 56, pokiaľ každé tri roky zverejnia celú správu so všetkými informáciami požadovanými podľa tohto článku.

7. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne uverejnili a predkladali orgánu dohľadu informácie uvedené v tomto článku každoročne alebo menej často, a to do 18 týždňov po skončení finančného roka daného podniku.

8. V správe uvedenej v odseku 1 tohto článku sa od poisťovní a zaisťovní namiesto príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery vyžaduje, aby zverejnili vplyv používania časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery určenej bez uplatnenia prechodného mechanizmu na extrapoláciu, ako je uvedené v článku 77e ods. 1 písm. aa), na účely stanovenia technických rezerv podľa článku 77. Odchylne od prvého pododseku sa však požiadavka na zverejnenie nevzťahuje na menu, na ktorú sa vzťahuje ktorékoľvek z uvedeného:

8. a)

podiel budúcich peňažných tokov spojených s poistnými alebo zaistnými záväzkami v danej mene na všetkých budúcich peňažných tokoch spojených s poistnými alebo zaistnými záväzkami nepresahuje 5 %;

b)

v súvislosti s budúcimi peňažnými tokmi spojenými s poistnými alebo zaistnými záväzkami v danej mene podiel budúcich peňažných tokov týkajúcich sa splatností, pri ktorých sa príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery extrapoluje, na všetkých budúcich peňažných tokoch spojených s poistnými alebo zaistnými záväzkami nepresahuje 10 %.

26. Vkladá sa tento článok:

26.

Článok 51a Správa o solventnosti a finančnom stave: požiadavky na audit

1. Pre iné poisťovne a zaisťovne ako malé a menej zložité podniky a kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne je súvaha zverejnená ako súčasť správy o solventnosti a finančnom stave v súlade s článkom 51 ods. 1 alebo súvaha zverejnená ako súčasť jednotnej správy o solventnosti a finančnom stave v súlade s článkom 256 ods. 2 písm. b), predmetom auditu.

2. Odchylne od článku 29c môžu členské štáty rozšíriť požiadavku stanovenú v odseku 1 tohto článku na podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky, kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne.

3. Členské štáty môžu rozšíriť rozsah požiadavky na audit uvedený v odseku 1 na ďalšie prvky správy o solventnosti a finančnom stave.

4. Audit vykonáva štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť v súlade s audítorskými štandardmi uplatniteľnými podľa článku 26 smernice 2006/43/ES. Pri plnení tejto úlohy budú štatutárni audítori a audítorské spoločnosti plniť povinnosti audítorov stanovené v článku 72 tejto smernice.

5. V členských štátoch, v ktorých sú k 28. januáru 2025 registrovaní aktuári podľa vnútroštátneho práva oprávnení vykonávať audit technických rezerv, súm nárokovateľných od zaisťovateľa a súvisiacich položiek, títo registrovaní aktuári môžu naďalej vykonávať takéto audity za predpokladu, že konajú v súlade so záväznými normami, ktoré zabezpečujú vysokokvalitný audit a vzťahujú sa aspoň na oblasť audítorskej praxe, nezávislosti a vnútorných kontrol kvality pri vykonávaní takýchto auditov a v súlade s povinnosťami uvedenými v článku 72.

6. Spolu so správou o solventnosti a finančnom stave predložia poisťovne a zaisťovne orgánu dohľadu samostatnú správu vrátane opisu povahy a výsledkov auditu, ktorú vypracoval štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť.

27. Článok 52 sa mení takto:

27. a)

V odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

e)

celkový počet poisťovní a zaisťovní členený podľa malých a menej zložitých podnikov a iných podnikov, a to pomocou zjednodušení alebo opatrení v oblasti proporcionality, a počtu podnikov používajúcich osobitné opatrenia v oblasti proporcionality;

f)

počet skupín členený podľa počtu malých a menej zložitých skupín a iných skupín, a to pomocou zjednodušení alebo opatrení v oblasti proporcionality a počtu skupín používajúcich osobitné opatrenia v oblasti proporcionality.

b)

V odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

f)

pre každý členský štát, počet poisťovní a zaisťovní a počet skupín členený podľa malých a menej zložitých podnikov alebo skupín, a iných podnikov a skupín, a to pomocou zjednodušení alebo opatrení v oblasti proporcionality, a počtu podnikov alebo skupín používajúcich osobitné zjednodušenia a iné opatrenia v oblasti proporcionality.

c)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

3. Orgán EIOPA poskytne informácie uvedené v odseku 2 Európskemu parlamentu, Rade a Komisii spolu so správou uvádzajúcou stupeň konvergencie dohľadu medzi orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o používanie navýšenia kapitálu a používanie opatrení v oblasti proporcionality.

4. Orgán EIOPA posúdi účinky uplatňovania kritérií stanovených v článku 29a ods. 1 na identifikáciu malých a menej zložitých podnikov a kritérií stanovených v článku 213a ods. 1 na identifikáciu malých a menej zložitých skupín, a to aspoň so zreteľom na ciele ochrany poistníkov, finančnej stability a rovnakých podmienok. Orgán EIOPA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 31. januára 2030. Vo vhodných prípadoch sa v správe zváži možnosť zmeniť tieto kritériá.

28. V článku 53 sa odsek 4 nahrádza takto:

28.

4. Odseky 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú na informácie uvedené v článku 51 ods. 1a písm. b) a v článku 51 ods. 1b písm. d) a e).

29. V článku 56 sa dopĺňa tento odsek: Orgán EIOPA vyvíja IT riešenia pre postupy, formáty a vzory uvedené v druhom odseku vrátane pokynov.

30. V článku 58 ods. 3 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

30. a)

sídli alebo sa riadi právnymi predpismi mimo Únie alebo

b)

je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nepodlieha dohľadu na základe tejto smernice, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ.

31. V článku 60 ods. 1 písm. a) sa slová článku 1a bodu 2 smernice 85/611/EHS nahrádzajú slovami článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES.

32. V článku 62 prvom odseku sa prvá veta nahrádza takto: Členské štáty v prípadoch, ak vplyv uplatňovaný osobami uvedenými v článku 57 je pravdepodobne v neprospech zodpovedného a obozretného riadenia poisťovne alebo zaisťovne, budú vyžadovať, aby orgán dohľadu domovského členského štátu toho podniku, v ktorom sa kvalifikovaná účasť drží, zamýšľa alebo sa navyšuje, vykonal vhodné opatrenia na ukončenie tejto situácie.

33. V druhom odseku článku 63 sa slová smernici 2004/39/ES nahrádzajú slovami smernici 2014/65/EÚ

34. V článku 64 sa dopĺňa tento odsek: Prvý, druhý a tretí odsek tohto článku nebránia orgánom dohľadu v tom, aby uverejňovali výsledky stresových testov vykonaných v súlade s článkom 34 ods. 4 tejto smernice alebo článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 alebo aby ich poskytovali orgánu EIOPA na účel uverejňovania výsledkov stresových testov z celej Únie.

35. V článku 68 ods. 1 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek: Článok 64 prvý odsek a článok 67 nebránia výmene informácií medzi orgánmi dohľadu a daňovými orgánmi v tom istom členskom štáte, pokiaľ takúto výmenu umožňuje vnútroštátne právo. Ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, mali by sa vymieňať len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého tieto informácie pochádzajú.

36. V článku 70 sa odsek 1 mení takto:

36. a)

V písmene a) sa slová Európskej centrálnej banky (ECB) nahrádzajú slovami ECB.

b)

V písmene c) sa slová Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010(1) nahrádzajú slovom ESRB.

37. V článku 72 ods. 1 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

37.

1. Členské štáty prinajmenšom stanovia, že osoby oprávnené v zmysle smernice 2006/43/ES, ktoré vykonávajú v poisťovni alebo zaisťovni zákonný audit uvedený v článku 34 alebo 35 smernice 2013/34/EÚ alebo článku 73 smernice 2009/65/ES alebo akúkoľvek inú zákonom uloženú úlohu, sú povinné okamžite oznámiť orgánom dohľadu akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tejto poisťovne alebo zaisťovne, o ktorých sa dozvedeli pri výkone tejto úlohy a ktoré by mohli spôsobiť ktorúkoľvek z týchto situácii:.

38. Článok 77 sa mení takto:

38. a)

V odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto: Pokiaľ poisťovne a zaisťovne ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne, riziková marža sa vypočíta prostredníctvom určenia nákladov na obstaranie použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sa rovnajú časovo upravenej kapitálovej požiadavke na solventnosť nevyhnutnej na podporu poistných a zaistných záväzkov po dobu ich trvania. Úprava kapitálovej požiadavky na solventnosť pozostáva z exponenciálneho a časovo závislého prvku.

b)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

6. Predpokladá sa, že miera nákladov na kapitál uvedená v odseku 5 sa rovná 4,75 % od 30. januára 2027. Pravidelné preskúmanie uvedené v odseku 5 druhom pododseku vykoná Komisia najskôr 31. januára 2032.

7. Ak poistné a zaistné zmluvy zahŕňajú finančné opcie a záruky, metódy používané na výpočet najlepšieho odhadu primerane odrážajú skutočnosť, že súčasná hodnota peňažných tokov vyplývajúcich z týchto zmlúv môže závisieť od očakávaného výsledku budúcich udalostí a vývoja a od potenciálnych odchýlok skutočného výsledku od očakávaného výsledku za istých okolností.

8. Bez ohľadu na odsek 7 môžu poisťovne a zaisťovne, ktoré sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky a podniky ktoré získali predchádzajúce schválenie orgánu dohľadu, používať obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu v prípade životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné.

39. Článok 77a sa nahrádza takto:

39.

Článok 77a Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery

1. Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedené v článku 77 ods. 2 využíva informácie odvodené z relevantných finančných nástrojov a je s nimi konzistentné. Pri tomto určení sa zohľadňujú relevantné finančné nástroje tých splatností, pri ktorých sú trhy s týmito finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné. V prípade splatnosti po prvom vyrovnávacom bode sa príslušná bezriziková úroková miera extrapoluje v súlade s tretím pododsekom. Prvým vyrovnávacím bodom pre menu bude najdlhšia splatnosť, pri ktorej sú splnené všetky tieto podmienky: Extrapolovaná časť príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery je založená na forwardových sadzbách, ktoré sa plynule približujú z príslušnej forwardovej sadzby pri prvom vyrovnávacom bode ku konečnej forwardovej sadzbe (ďalej len UFR – ultimate forward rate). Extrapolovaná forwardová sadzba sa rovná váženému priemeru likvidnej forwardovej sadzby a UFR. Likvidná forwardová sadzba je založená na jednej forwardovej sadzbe alebo súbore forwardových sadzieb vo vzťahu k najdlhším splatnostiam, v prípade ktorých možno relevantné finančné nástroje pozorovať na efektívnom, likvidnom a transparentnom trhu. Pri splatnostiach najmenej 40 rokov po prvom vyrovnávacom bode je váha UFR najmenej 77,5 %. Extrapolovaná časť príslušných bezrizikových úrokových mier zohľadňuje informácie z iných finančných nástrojov než dlhopisy, pri ktorých sú trhy pre tieto finančné nástroje efektívne, likvidné a transparentné.

1. a)

trhy pre finančné nástroje danej splatnosti sú efektívne, likvidné a transparentné;

b)

percentuálny podiel nesplatených dlhopisov s touto alebo dlhšou splatnosťou zo všetkých nesplatených dlhopisov denominovaných v danej mene je dostatočne vysoký.

2. Poisťovne a zaisťovne môžu na základe predchádzajúceho súhlasu svojho orgánu dohľadu uplatňovať mechanizmus postupného zavádzania stanovený v druhom pododseku. Mechanizmus postupného zavádzania uvedený v prvom pododseku pozostáva z týchto postupov: Mechanizmus postupného zavádzania uvedený v prvom pododseku tohto odseku neovplyvní určenie efektívnosti, likvidity a transparentnosti finančných trhov a prvého vyrovnávacieho bodu uvedeného v odseku 1. Poisťovne a zaisťovne, ktoré uplatňujú prvý a druhý pododsek tohto odseku, v časti svojej správy o svojom finančnom stave solventnosti, ktorá pozostáva z informácií zameraných na odborníkov na trhu uvedených v článku 51 ods. 1b, zverejňujú:

2. a)

30. januára 2027 by sa parametre určujúce rýchlosť konvergencie forwardových sadzieb smerom ku konečnej forwardovej sadzbe extrapolácie stanovili tak, aby bola časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery v daný deň dostatočne podobná časovej štruktúre bezrizikovej úrokovej miery určenej podľa pravidiel extrapolácie platných 29. januára 2027;

b)

parametre určujúce rýchlosť konvergencie forwardových sadzieb smerom ku konečnej forwardovej sadzbe extrapolácie sa lineárne znížia na začiatku každého kalendárneho roka tak, aby sa konečné parametre extrapolácie uplatňovali od 1. januára 2032.

a)

skutočnosť, že uplatňujú mechanizmus postupného zavádzania extrapolácie a

b)

kvantifikáciu vplyvu neuplatnenia mechanizmu postupného zavádzania na ich finančnú situáciu.

3. Bez ohľadu na odsek 1, 28. januára 2025 bude mať prvý vyrovnávací bod pre euro splatnosť 20 rokov.

40. V článku 77b ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: Na účely prvého pododseku písm. i) sa skupinová zmluva životného cyklu považuje za jednu zmluvu.

41. Článok 77d sa mení takto:

41. a)

Odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:

1. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovňa alebo zaisťovňa mohla s predchádzajúcim súhlasom orgánov dohľadu pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2 použiť korekciu volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, ak sú splnené aspoň tieto podmienky:

1. a)

korekcia volatility pre menu sa použije pri výpočte najlepšieho odhadu všetkých poistných a zaistných záväzkov podniku denominovaných v danej mene, pričom príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery použitá na výpočet najlepšieho odhadu pre dané záväzky nezahŕňa párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b;

b)

podnik k spokojnosti orgánu dohľadu preukáže, že má zavedené primerané procesy na výpočet korekcie volatility podľa odsekov 3 a 4 tohto článku.

1a. Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu poisťovne a zaisťovne, ktoré pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2 použili korekciu volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pred 29. januárom 2026, bez prechádzajúceho súhlasu orgánu dohľadu naďalej používať korekciu volatility za predpokladu, že k 30. januáru 2027 spĺňajú podmienky na predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 tohto článku.

1b. Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc požiadať poisťovňu alebo zaisťovňu o skončenie používania korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2, ak daná poisťovňa alebo zaisťovňa už nespĺňa podmienky na predchádzajúci súhlas stanovené vo vnútroštátnom práve v súlade s odsekom 1 tohto článku. Ak bude poisťovňa alebo zaisťovňa opäť spĺňať tieto podmienky, môže orgány dohľadu požiadať o predchádzajúci súhlas s používaním korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v odseku 1 tohto článku.

1c. Poisťovne a zaisťovne môžu s predchádzajúcim súhlasom orgánu dohľadu uplatniť na túto rizikovo upravenú prirážku meny uvedenú v odseku 3 korekciu špecifickú pre podnik, ak: Táto korekcia zodpovedá buď 105 % alebo pomeru rizikovo upravenej prirážky vypočítanej na základe portfólia investícií podniku do dlhových nástrojov a rizikovo upravenej prirážky vypočítanej na základe referenčného portfólia pre príslušnú menu, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Rizikovo upravená prirážka založená na portfóliu investícií podniku do dlhových nástrojov sa vypočíta rovnakým spôsobom ako rizikovo upravená prirážka založená na referenčnom portfóliu pre príslušnú menu, ale s použitím údajov špecifických pre podnik o váhach a priemernej durácii príslušných podtried v rámci portfólia investícií podniku do dlhových nástrojov pre príslušnú menu. V prípade uplatnenia korekcie sa korekcia volatility nezvyšuje o makrokorekciu volatility, ako sa uvádza v odseku 4. Poisťovne a zaisťovne bezodkladne zastavia uplatňovanie korekcie, ak sa ňou zvýši rizikovo upravená prirážka meny uvedená v odseku 3 počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťročných období vykazovania.

1c. a)

rizikovo upravená prirážka presiahla rizikovo upravenú prirážku vypočítanú na základe portfólia investícií podniku do dlhových nástrojov za štyri štvrťročné obdobia vykazovania pred dátumom vykazovania a

b)

informácie, ktoré sú vlastné príslušným aktívam podniku a ktoré podnik predkladá v súlade s článkom 35 ods. 1 až 4, sú dostatočne kvalitné na to, aby umožnili spoľahlivý a dôveryhodný výpočet uvedenej korekcie.

2. Pre každú príslušnú menu je stanovenie korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery založené na rozpätí medzi úrokovou mierou, ktorú možno získať z referenčného portfólia investícií do dlhových nástrojov pre danú menu, a sadzbami príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pre danú menu. Referenčné portfólio investícií do dlhových nástrojov pre menu je reprezentatívne pre aktíva, ktoré sú denominované v danej mene a do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom pokryť najlepší odhad poistných a zaistných záväzkov denominovaných v danej mene.

3. Výška korekcie volatility bezrizikových úrokových mier pre menu sa vypočíta takto: VAcu= 85 % · CSSRcu · RCScu kde: VAcu sa uplatňuje na príslušné bezrizikové úrokové miery časovej štruktúry, ktoré nie sú odvodené prostredníctvom extrapolácie v súlade s článkom 77a. Ak extrapolovaná časť príslušných bezrizikových úrokových mier zohľadňuje informácie z iných finančných nástrojov než dlhopisov podľa článku 77a ods. 1, VAcu sa použije aj pri bezrizikových úrokových mierach odvodených od týchto finančných nástrojov. Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery je založená na uvedených upravených bezrizikových úrokových mierach. CSSRcu nesmie mať zápornú hodnotu a nesmie byť vyššia než jeden. Musí mať hodnoty nižšie než jeden, pričom citlivosť aktív poisťovne alebo zaisťovne v istej mene na zmeny kreditných prirážok je nižšia než citlivosť technických rezerv tejto poisťovne alebo zaisťovne v danej mene na zmeny úrokových mier. RSCcu sa vypočíta ako rozdiel medzi prirážkou uvedenou v odseku 2 a časťou uvedenej prirážky, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát alebo neočakávanému kreditnému či inému riziku týchto aktív. Časť prirážky, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát, neočakávaného kreditného rizika alebo akéhokoľvek iného rizika, sa vypočíta ako percentuálny podiel prirážky. Uvedený percentuálny podiel sa so zvýšením prirážky zníži a rozlišujú sa v ňom aspoň tieto tri prípady: Korekcia rizika nikdy nepresiahne primeraný percentuálny podiel dlhodobých priemerných prirážok. Odchylne od prvého pododseku sa poisťovniam a zaisťovniam s ústredím v členskom štáte s menou viazanou na euro, ktorá spĺňa podrobné kritériá úpravy mien viazaných na euro na účely uľahčenia výpočtu podmodulu kurzového rizika, ako sa stanovuje v článku 111 ods. 1 písm. p), pri výpočte korekcie volatility bezrizikových úrokových sadzieb pre viazanú menu a korekcie volatility bezrizikových úrokových sadzieb pre euro povoľuje vypočítať jednotný CSSRcu pre ich miestnu menu aj pre euro, a to spoločným zohľadnením aktív a pasív denominovaných v eurách a ich miestnej mene.

3. a)

VAcu je korekcia volatility pre menu cu;

b)

CSSRcu je miera citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre menu cu;

c)

RCScu je rizikovo upravená prirážka pre menu cu.

a)

ak prirážky nepresahujú svoj dlhodobý priemer;

b)

ak prirážky presahujú svoj dlhodobý priemer, ale nepresahujú dvojnásobok svojho dlhodobého priemeru;

c)

ak prirážky presahujú dvojnásobne svoj dlhodobý priemer.

4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1c, sa korekcia volatility pre euro zvýši o makrokorekciu volatility. Makrokorekcia volatility sa vypočíta takto: VAEuro,macro= 85 %·CSSREuro·max(RCSco-1.3·RCSEuro;0)·ωco kde: CSSREuro sa vypočíta ako miera citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre euro v súlade s odsekom 3. RCSco sa vypočíta rovnako ako rizikovo upravená prirážka pre euro podľa odseku 3, no na základe referenčného portfólia zastupujúceho aktíva, do ktorých poisťovne a zaisťovne investujú s cieľom pokryť najlepší odhad pre poistné a zaistné záväzky produktov predávaných na poistnom trhu danej krajiny a denominovaných v mene euro. RCSEuro sa vypočíta ako rizikovo upravená prirážka pre euro v súlade s odsekom 3. Faktor korekcie krajiny uvedený v prvom pododseku písm. e) sa vypočíta takto: ωco= max(min(((RCSco*-0.6 %)/0.3 %);1);0) Pričom RSCco* je rizikovo upravená prirážka pre krajinu co, ako je uvedené v prvom pododseku písm. c), vynásobená percentuálnym podielom investícií do dlhových nástrojov na celkovom majetku, ktorý držia poisťovne a zaisťovne povolené v krajine co.

4. a)

VAEuro,macro je makrokorekcia volatility pre krajinu co;

b)

CSSREuro je miera citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre euro;

c)

RCSco je rizikovo upravená prirážka pre krajinu co;

d)

RCSEuro je rizikovo upravená prirážka pre euro;

e)

ωco je korekčný faktor pre krajinu co.

4a. Na účely výpočtu prirážky, z ktorej vychádza korekcia volatility, pre každú menu a každú krajinu sa prirážka uvedená v odsekoch 2 a 4 rovná váženému súčtu priemernej prirážky meny pri štátnych dlhopisoch a priemernej prirážky meny pri iných ako štátnych dlhopisoch, úveroch a sekuritizáciách. Na účely tohto výpočtu sú príslušnými váhami pomer hodnoty štátnych dlhopisov zahrnutých do referenčného portfólia aktív pre danú menu alebo krajinu a hodnoty všetkých aktív zahrnutých do uvedeného referenčného portfólia a pomer hodnoty iných dlhopisov, než sú štátne dlhopisy, úvery a sekuritizácie zahrnuté v referenčnom portfóliu aktív pre danú menu alebo krajinu, a hodnoty všetkých aktív zahrnutých v tomto referenčnom portfóliu.

42. Článok 77e sa mení takto:

42. a)

Odsek 1 sa mení takto:

i)

Vkladajú sa tieto písmená:

aa)

na účely zverejnení podľa článku 51 ods. 8 príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery bez akejkoľvek párovacej korekcie alebo korekcie volatility a určenú bez použitia mechanizmu postupného zavádzania pre extrapoláciu, ako je stanovené v článku 77a ods. 2;

ab)

súbor scenárov, ktoré sa majú použiť na obozretné deterministické ocenenie najlepšieho odhadu záväzkov podľa článku 77 ods. 8;.

ii)

Písmeno c) sa nahrádza takto:

c)

pre každú príslušnú menu a vnútroštátny poistný trh rizikovo upravenú prirážku uvedenú v článku 77d ods. 3 a 4;.

iii)

Vkladá sa toto písmeno:

d)

pre každý príslušný členský štát percentuálny podiel investícií do dlhových nástrojov z celkového majetku, ktorý držia poisťovne a zaisťovne povolené v krajine, ako je uvedené v článku 77d ods. 4.

b)

Vkladá sa tento odsek:

1a. Orgán EIOPA najmenej raz za rok stanoví a zverejní pre každú príslušnú menu a každú splatnosť, pri ktorej sú trhy pre príslušné finančné nástroje alebo dlhopisy s danou splatnosťou efektívne, likvidné a transparentné, percentuálny podiel dlhopisov s danou alebo dlhšou splatnosťou zo všetkých dlhopisov denominovaných v danej mene, ako je uvedené v článku 77a ods. 1.

c)

V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky výpočtu technických rezerv a základných vlastných zdrojov môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých pre každú príslušnú menu stanoví technické informácie uvedené v odseku 1 tohto článku a prvý vyrovnávací bod podľa článku 77a ods. 1. V uvedených vykonávacích aktoch sa môžu využiť informácie uverejnené orgánom EIOPA podľa odseku 1 tohto článku.

d)

V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto: Pokiaľ ide o meny, pri ktorých sa rizikovo upravená prirážka uvedená v odseku 1 písm. c) nestanovuje vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 2, nepoužije sa na výpočet najlepšieho odhadu žiadna korekcia volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery. Pokiaľ ide o členské štáty, ktorých menou je euro a pri ktorých rizikovo upravená prirážka uvedená v odseku 1 písm. c) a percentuálny podiel uvedený v odseku 1 písm. d) nie sú stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 2, nepridáva sa ku korekcii volatility žiadna makrokorekcia volatility.

e)

Dopĺňa sa tento odsek:

4. Na účely odseku 2 tohto článku sa prvý vyrovnávací bod pre menu stanovený vo vykonávacom akte nezmení, ak z posúdenia percentuálnych podielov dlhopisov so splatnosťou, ktorá je dlhšia alebo rovnaká ako daná splatnosť, zo všetkých dlhopisov denominovaných v danej mene aspoň dva po sebe idúce roky vyplynie iný prvý vyrovnávací bod podľa článku 77a ods. 1 a percentuálny podiel stanovený v delegovaných aktoch uvedených v článku 86 ods. 1 písm. b) bod iii).

43. Článok 86 sa mení takto:

43. a)

Odsek 1 sa mení takto:

i)

Vkladá sa toto písmeno:

aa)

obozretné deterministické oceňovanie uvedené v článku 77 ods. 8, ako aj podmienky, za ktorých sa toto oceňovanie môže použiť na ocenenie najlepšieho odhadu technických rezerv s opciami a zárukami.

ii)

Písmeno b) nahrádza takto:

b)

metodiky, zásady a techniky na stanovenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa má použiť na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2, najmä:

i)

vzorec pre extrapoláciu uvedený v článku 77a ods. 1 vrátane parametrov, ktorými sa určuje konvergenčná rýchlosť extrapolácie;

ii)

metódu na určenie efektívnosti, likvidity a transparentnosti trhov s finančnými nástrojmi, ako je uvedené v článku 77a ods. 1;

iii)

menovú percentuálnu hranicu, pod ktorú sa podiel dlhopisov so splatnosťami, ktoré sú dlhšie alebo rovnaké ako daná splatnosť, zo všetkých dlhopisov bude na účely článku 77a ods. 1 považovať za nízky;

iv)

mechanizmus postupného zavádzania uvedený v článku 77a ods. 2;.

iii)

Písmeno i) sa nahrádza takto: Korekcia rizika nikdy nepresiahne primeraný percentuálny podiel dlhodobých priemerných prirážok.

i)

metódy a predpoklady výpočtu korekcie volatility uvedenej v článku 77d vrátane:

vzorca pre výpočet miery citlivosti kreditnej prirážky uvedenej v článku 77d ods. 3 a 4;

ii)

pre každú príslušnú triedu aktív, percentuálneho podielu prirážky, ktorá predstavuje časť prirážky, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát, neočakávanému kreditnému či inému riziku, ktoré sa vypočíta v zmysle článku 77d ods. 3: takýto percentuálny podiel sa s nárastom prirážok znižuje, pričom sa zohľadňujú aspoň tieto tri prípady:

1. ak prirážky nepresahujú svoj dlhodobý priemer;

2. ak prirážky presahujú svoj dlhodobý priemer, ale nepresahujú dvojnásobok svojho dlhodobého priemeru;

3. ak prirážky presahujú dvojnásobne svoj dlhodobý priemer.

b)

Vkladajú sa tieto odseky:

1a. Komisia môže doplniť túto smernicu prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 301a, v ktorých stanoví kritériá, po splnení ktorých môžu byť aktíva zahrnuté do portfólia aktív uvedeného v článku 77b ods. 1 písm. a).

1b. Ak sa na základe pravidelného preskúmania miery nákladov na kapitál uvedeného v článku 77 ods. 6 dospeje k záveru, že predpokladaná hodnota už nie je vhodná, Komisia môže prijať delegovaný akt, ktorým sa zmení predpokladaná hodnota miery nákladov na kapitál stanovená v článku 77 ods. 6. Komisia môže stanoviť predpokladanú hodnotu miery nákladov na kapitál len na úrovni, ktorá nie je nižšia ako 4 % a vyššia ako 5 %.

c)

Vkladá sa tento odsek:

2a. Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania článku 77 ods. 8 vypracuje orgán EIOPA návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa upresní metodika na stanovenie súboru scenárov, ktoré sa majú použiť na obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu pre záväzky vyplývajúce zo životného poistenia uvedené v danom odseku. Orgán EIOPA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

44. V článku 92 sa odseky 1a a 2 nahrádzajú takto:

44.

1a. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní posudzovanie účastí vo finančných a úverových inštitúciách v zmysle článku 212 ods. 2 tretieho pododseku pri určovaní vlastných zdrojov vrátane prístupov k odpočtom významných účastí vo finančných a úverových inštitúciách od základných vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne. Bez ohľadu na odpočty účastí z vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako je bližšie určené v delegovanom akte prijatom podľa prvého pododseku tohto odseku, na určenie základných vlastných zdrojov, ako je uvedené v článku 88, môžu orgány dohľadu poisťovni alebo zaisťovni povoliť, aby neodpočítala hodnotu svojej účasti vo finančnej alebo úverovej inštitúcii, pokiaľ budú splnené všetky tieto podmienky:

1a. a)

poisťovňa alebo zaisťovňa je v jednej z týchto situácií:

i)

úverová alebo finančná inštitúcia a poisťovňa alebo zaisťovňa patria do tej istej skupiny v zmysle vymedzenia v článku 212, na ktorú sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c), a na prepojenú úverovú alebo finančnú inštitúciu sa nevzťahuje odpočet uvedený v článku 228 ods. 5, alebo

ii)

orgány dohľadu od poisťovní alebo zaisťovní vyžadujú alebo im povoľujú, aby uplatňovali technické metódy výpočtu v súlade s časťou II prílohy I k smernici 2002/87/ES, a úverová alebo finančná inštitúcia je zahrnutá do rovnakého doplnkového dohľadu podľa uvedenej smernice ako daná poisťovňa alebo zaisťovňa;

b)

orgány dohľadu sú spokojné s úrovňou integrovaného riadenia, riadenia rizík a vnútornej kontroly, pokiaľ ide o podniky, v rozsahu dohľadu nad skupinou uvedenom v písmene a) bode i) alebo v rozsahu doplnkového dohľadu uvedeného v písmene a) bode ii);

c)

účasť v úverovej alebo finančnej inštitúcii je investíciou do akcií osobitnej povahy, ako je bližšie určené v delegovanom akte prijatom podľa článku 111 ods. 1 písm. m).

2. Účasti vo finančných a úverových inštitúciách uvedené v odseku 1a zahŕňajú:

2. a)

účasti, ktoré majú poisťovne a zaisťovne:

i)

v úverových inštitúciách a finančných inštitúciách v zmysle článku 4 ods. 1 bodov 1 a 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

v investičných spoločnostiach v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/65/EÚ;

b)

nástroje dodatočného kapitálu triedy 1 uvedené v článku 52 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nástroje kapitálu triedy 2 uvedené v článku 63 daného nariadenia, ako aj nástroje dodatočného kapitálu triedy 1 a nástroje kapitálu triedy 2 v zmysle článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033, ktoré majú poisťovne a zaisťovne voči subjektom uvedeným v písmene a) tohto odseku, v ktorých majú účasť.

45. V článku 95 sa druhý pododsek nahrádza takto: Poisťovne a zaisťovne v príslušných prípadoch použijú na tento účel zoznam položiek vlastných zdrojov uvedený v článku 97 ods. 1.

46. V článku 96 sa prvý odsek nahrádza takto: Bez toho, aby bol dotknutý článok 95 a článok 97 ods. 1 sa na účely tejto smernice uplatnia tieto zaradenia do tried:

46.

1. prebytočné zdroje podliehajúce ustanoveniam článku 91 ods. 2 sa zaradia do triedy 1;

2. akreditívy a záruky, ktoré sú v záujme veriteľov poisťovne zverené nezávislému správcovi a ktoré poskytujú úverové inštitúcie povolené v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, sa zaradia do triedy 2;

3. akékoľvek budúce nároky, ktoré by vzájomné poisťovacie spolky alebo podobné spolky vlastníkov lodí s premenlivými príspevkami poisťujúce výhradne riziká uvedené v odvetviach 6, 12 a 17 v časti A prílohy I mohli mať voči svojim členom prostredníctvom žiadosti o dodatočný príspevok v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov, sa zaradia do triedy 2.

47. V článku 105 sa dopĺňa tento odsek:

47.

7. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 301a delegované akty, ktorými sa dopĺňa táto smernica, s cieľom zohľadniť riziko, ktoré predstavujú kryptoaktíva, v module trhového rizika uvedenom v odseku 5 tohto článku a v module rizika zlyhania protistrany uvedenom v odseku 6 tohto článku.

48. Vkladá sa tento článok:

48.

Článok 105a Dlhodobé investície do akcií

1. Odchylne od článku 101 ods. 3 a ako súčasť podmodulu akciového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5 druhom pododseku písm. b) členské štáty umožnia poisťovniam a zaisťovniam, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v druhom pododseku tohto odseku, aby na konkrétnu podskupinu investícií do akcií držaných s dlhodobou perspektívou uplatňovali kapitálovú požiadavku v súlade s odsekom 4 tohto článku. Na účely prvého pododseku sa môže s podsúborom investícií do akcií zaobchádzať ako s dlhodobými investíciami do akcií, ak poisťovňa alebo zaisťovňa k spokojnosti orgánu dohľadu preukáže, že sú splnené všetky tieto podmienky:

1. a)

podskupina investícií do akcií je jasne identifikovaná a spravovaná oddelene od ostatných činností podniku;

b)

pre každé dlhodobé akciové portfólio je stanovená politika dlhodobého riadenia investícií a odráža záväzok podniku držať celkovú expozíciu voči akciám v podsúbore investícií do akcií počas obdobia, ktoré v priemere presahuje päť rokov. Správna rada, riadiaca rada alebo dozorná rada podniku výslovne schváli tieto politiky riadenia investícií a tieto politiky sa často prehodnocujú vo svetle skutočného riadenia portfólií a vykazujú sa vo vlastnom posúdení rizika a solventnosti podniku podľa článku 45;

c)

podsúbor investícií do akcií sa skladá iba z akcií, ktoré sú kótované v krajinách, ktoré sú členmi EHP alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len OECD), alebo z nekótovaných akcií spoločností, ktoré majú svoje ústredie v krajinách, ktoré sú členmi EHP alebo OECD;

d)

poisťovňa alebo zaisťovňa je priebežne a za stresových podmienok schopná vyhnúť sa nútenému predaju akciových investícií v rámci tejto podskupiny počas piatich rokov;

e)

riadenie rizík, riadenie aktív a pasív a investičné politiky poisťovne alebo zaisťovne odrážajú zámer podniku držať podsúbor investícií do akcií počas obdobia, ktoré je v súlade s požiadavkou stanovenou v písmene b), a schopnosťou podniku splniť požiadavku stanovenú v písmene d);

f)

podsúbor investícií do akcií je primerane diverzifikovaný tak, aby sa zabránilo nadmernej závislosti od akéhokoľvek konkrétneho emitenta alebo skupiny podnikov a nadmernej akumulácii rizika v portfóliu dlhodobých investícií do akcií ako celku s rovnakým rizikovým profilom;

g)

podsúbor investícií do akcií nezahŕňa účasti.

2. Ak sú akcie držané v európskych dlhodobých investičných fondoch alebo v určitých typoch podnikov kolektívneho investovania vrátane alternatívnych investičných fondov, ktoré sú v delegovaných aktoch prijatých podľa tejto smernice označené ako podniky s nižším rizikovým profilom, podmienky stanovené v odseku 1 sa môžu posúdiť na úrovni fondov, a nie na úrovni podkladových aktív držaných v týchto fondoch.

3. Poisťovne alebo zaisťovne, ktoré zaobchádzajú s podsúborom investícií do akcií ako s dlhodobými investíciami do akcií v súlade s odsekom 1, sa nevracajú späť k prístupu, ktorý nezahŕňa dlhodobé investície do akcií. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá zaobchádza s podsúborom investícií do akcií ako s dlhodobými investíciami do akcií, už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 1, bezodkladne informuje orgán dohľadu a podnikne opatrenia potrebné na to, aby opäť spĺňala podmienky. Do jedného mesiaca odo dňa prvého zistenia neplnenia podmienok stanovených v odseku 1 poisťovňa alebo zaisťovňa poskytne orgánu dohľadu potrebné informácie a opatrenia, ktoré má podnik prijať, aby do šiestich mesiacov odo dňa prvého zistenia neplnenia týchto podmienok dosiahol opätovné plnenie týchto podmienok. Ak podnik nie je schopný obnoviť plnenie do šiestich mesiacov odo dňa prvého zistenia neplnenia, prestane klasifikovať akúkoľvek investíciu do akcií ako dlhodobú investíciu do akcií v súlade s týmto článkom počas obdobia dva a pol roka alebo dovtedy, kým sa neobnoví súlad s podmienkami stanovenými v odseku 1, podľa toho, ktoré obdobie je dlhšie.

4. Kapitálová požiadavka pre dlhodobé investície do akcií sa rovná strate základných vlastných zdrojov, ktorá by vyplynula z okamžitého zníženia rovnajúceho sa 22 % hodnoty investícií, ktoré sa považujú za dlhodobé investície do akcií.

5. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a s cieľom doplniť túto smernicu tým, že upresní:

5. a)

podmienky stanovené v odseku 1 druhom pododseku tohto článku;

b)

druhy podnikov kolektívneho investovania uvedené v odseku 2 tohto článku;

c)

informácie, ktoré sa majú zahrnúť do správy o solventnosti a finančnom stave uvedenej v článku 51 ods. 1 a do pravidelnej správy orgánom dohľadu uvedenej v článku 35 ods. 5a.

49. V článku 106 sa odsek 3 nahrádza takto:

49.

3. Symetrická úprava štandardnej kapitálovej požiadavky pokrývajúcej riziká vyplývajúce z úrovne cien akcií nesmie mať za následok uplatňovanie kapitálovej požiadavky zmenenej o viac ako 13 percentuálnych bodov oproti štandardnej kapitálovej požiadavke.

50. Článok 109 sa nahrádza takto:

50.

Článok 109 Zjednodušenie štandardného vzorca

1. Poisťovne a zaisťovne môžu použiť zjednodušený výpočet pre špecifický rizikový modul alebo rizikový podmodul, ak sú splnené všetky tieto podmienky: Bez ohľadu na prvý pododsek môžu malé a menej zložité podniky použiť zjednodušený výpočet pre špecifický rizikový modul alebo rizikový podmodul, ak môžu k spokojnosti orgánu dohľadu a aspoň každých päť rokov preukázať, že sú splnené tieto podmienky: Na účely tohto odseku sa zjednodušené výpočty kalibrujú v súlade s článkom 101 ods. 3.

1. a)

povaha, rozsah a zložitosť rizík, ktorým čelia, odôvodňujú použitie zjednodušeného výpočtu;

b)

bolo by neprimerané požadovať od poisťovne alebo zaisťovne, aby uplatňovali štandardizovaný výpočet;

c)

chyba v porovnaní so štandardizovaným výpočtom nevedie k významnej nesprávnosti kapitálovej požiadavky na solventnosť, s výnimkou prípadov, keď zjednodušený výpočet vedie ku kapitálovej požiadavke na solventnosť, ktorá presahuje kapitálovú požiadavku na solventnosť vyplývajúcu zo štandardizovaného výpočtu.

a)

každý jednotlivý rizikový modul alebo rizikový podmodul, pre ktoré sa má použiť zjednodušený výpočet, predstavuje bez uplatnenia zjednodušenia menej ako 2 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť;

b)

súčet všetkých rizikových modulov alebo rizikových podmodulov, pre ktoré sa má použiť zjednodušený výpočet, predstavuje bez uplatnenia zjednodušenia menej ako 10 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

2. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1 tohto článku a článok 102 ods. 1, ak poisťovňa alebo zaisťovňa vypočíta kapitálovú požiadavku na solventnosť a rizikový modul alebo rizikový podmodul nepredstavuje podiel vyšší než 5 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 103 písm. a), môže poisťovňa alebo zaisťovňa používať pre daný rizikový modul alebo rizikový podmodul zjednodušený výpočet, a to najviac tri roky od daného výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť.

3. Na účely odseku 2 nesmie súčet podielov v pomere k základnej kapitálovej požiadavke na solventnosť pri žiadnom rizikovom module alebo rizikovom podmodule, v ktorom sa používa zjednodušený výpočet podľa uvedeného odseku, prekročiť 10 %. Podiel rizikového modulu alebo rizikového podmodulu v pomere k základnej kapitálovej požiadavke na solventnosť uvedenej v prvom pododseku tohto odseku bude rovnaký ako tento podiel vypočítaný poslednýkrát, keď sa daný rizikový modul alebo rizikový podmodul počítal bez zjednodušeného výpočtu podľa odseku 2.

51. Článok 111 sa mení takto:

51. a)

Odsek 1 sa mení takto:

i)

Písmená l) a m) sa nahrádzajú takto:

l)

zjednodušené výpočty určené pre špecifické rizikové moduly a rizikové podmoduly uvedené v článku 109 ods. 1 a pre moduly a podmoduly s nevýznamným rizikom uvedené v článku 109 ods. 2, ako aj kritériá, ktorých splnenie sa požaduje od poisťovní a zaisťovní vrátane kaptívnych poisťovní a kaptívnych zaisťovní, aby boli oprávnené použiť zjednodušenia, ako sa stanovuje v článku 109 ods. 1;

m)

prístup, ktorý sa použije v súvislosti s kvalifikovanými účasťami v zmysle článku 13 bodu 21 pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť, najmä pri výpočte podmodulu akciového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, zohľadňujúc pravdepodobné zníženie volatility hodnoty týchto kvalifikovaných účastí vyplývajúcej zo strategickej povahy týchto investícií a vplyv, ktorý má poisťovňa alebo zaisťovňa na tieto spoločnosti, do ktorých investuje;.

ii)

Dopĺňajú sa tieto pododseky: Na účely prvého pododseku písm. c) tohto odseku metódy, predpoklady a štandardné parametre podmodulu úrokového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5 druhom pododseku písm. a) odrážajú riziko, že úrokové sadzby môžu ďalej klesať, aj keď sú nízke alebo záporné, a výpočet podmodulu úrokového rizika musí byť plne v súlade s extrapoláciou úrokových sadzieb v súlade s článkom 77a. Bez ohľadu na prvú vetu tohto pododseku sa pri výpočte podmodulu úrokového rizika nevyžaduje, aby sa zohľadnilo riziko poklesu úrokových sadzieb na úrovne pod zápornou spodnou hranicou, ak je stanovená záporná spodná hranica tak, aby pravdepodobnosť toho, že úrokové sadzby v príslušných menách a splatnostiach nie sú vždy nad zápornou spodnou hranicou, bola dostatočne nízka. Na účely prvého pododseku písm. h) tohto odseku sa metódy a úpravy, prostredníctvom ktorých sa zohľadní znížený rozsah diverzifikácie rizík poisťovní a zaisťovní v súvislosti s oddelene spravovanými fondmi (ring-fenced funds), nepoužijú pri portfóliách aktív, ktoré nie sú oddelene spravovanými fondmi a ktoré sú vyhradené na pokrytie príslušného najlepšieho odhadu poistných alebo zaistných záväzkov, ako je uvedené v článku 77b ods. 1 písm. a).

b)

Vkladá sa tento odsek:

2a. Ak Komisia podľa odseku 1 prvého pododseku písm. c) tohto článku prijme delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu tým, že sa upresnia metódy, predpoklady a štandardné parametre, ktoré sa majú použiť na výpočet podmodulu rizika úrokových mier uvedeného v článku 105 ods. 5 druhom pododseku písm. a) s cieľom zlepšiť citlivosť kapitálových požiadaviek v súlade s vývojom úrokových mier, zmeny podmodulu rizika úrokových mier sa môžu postupne zavádzať počas prechodného obdobia najviac piatich rokov. Takéto postupné zavádzanie je povinné a vzťahuje sa na všetky poisťovne alebo zaisťovne.

c)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

3. Orgán EIOPA posúdi do 29. januára 2030 a potom každých päť rokov vhodnosť metód, predpokladov a štandardných parametrov použitých pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť na základe štandardného vzorca. Zohľadní pritom najmä výkon všetkých tried aktív a finančných nástrojov, správanie investorov, ktorí investovali do týchto tried aktív a finančných nástrojov, ako aj vývoj, pokiaľ ide o stanovenie medzinárodných noriem v oblasti finančných služieb. Preskúmanie niektorých rizík a niektorých tried aktív možno uprednostniť. Na základe posúdenia orgánom EIOPA predloží Komisia vo vhodných prípadoch návrhy na zmenu tejto smernice alebo delegovaných či vykonávacích aktov prijatých na jej základe. Poisťovne a zaisťovne, ktoré uplatňujú postupné zavádzanie uvedené v odseku 2a tohto článku, v časti svojej správy o svojom finančnom stave solventnosti, ktorá pozostáva z informácií zameraných na odborníkov na trhu uvedených v článku 51 ods. 1b, zverejňujú:

3. i)

skutočnosť, že uplatňujú postupné zavádzanie uvedené v odseku 2a tohto článku, a

ii)

vyčíslenie vplyvu neuplatnenia postupného zavádzania uvedeného v odseku 2a tohto článku na ich finančnú situáciu.

52. V článku 112 sa odsek 7 nahrádza takto:

52.

7. Poisťovne a zaisťovne po tom, ako im orgány dohľadu schválili použitie vnútorného modelu, poskytujú orgánom dohľadu každé dva roky odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovenej v súlade so štandardným vzorcom, ako sa stanovuje v pododdiele 2. Orgány dohľadu môžu prostredníctvom rozhodnutia s uvedením dôvodov požiadať poisťovňu alebo zaisťovňu o častejšie podávanie správ.

53. V článku 122 sa dopĺňa tento odsek:

53.

5. Členské štáty môžu poisťovniam a zaisťovniam povoliť, aby vo svojom vnútornom modeli zohľadňovali vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility vypočítanú v súlade s článkom 77d, iba ak: Na účely prvého pododseku písm. b) sa reprezentatívne portfólio pre danú menu určuje na základe aktív podniku, ktoré sú denominované v danej mene a používajú sa na pokrytie najlepšieho odhadu poistných a zaistných záväzkov denominovaných v danej mene.

5. a)

metódou, ktorou sa zohľadní vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility pre danú menu, sa nezohľadňuje korekcia rizikovo upraveného rozpätia podľa článku 77d ods. 1c) špecifická pre daný podnik, ani, v prípade eura, možné zvýšenie korekcie volatility o makrokorekciu volatility podľa článku 77d ods. 4;

b)

kapitálová požiadavka na solventnosť nie je nižšia ako čokoľvek z uvedeného:

i)

hypotetická kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná ako kapitálová požiadavka na solventnosť okrem prípadu, keď sa vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility zohľadňuje v súlade s metodikou, ktorú používa orgán EIOPA na účely zverejňovania technických informácií podľa článku 77e ods. 1 písm. c);

ii)

hypotetická kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná v súlade s bodom i) tohto písmena okrem prípadu, keď sa reprezentatívne portfólio pre menu uvedené v článku 77d ods. 2 druhom pododseku určuje na základe aktív, do ktorých poisťovňa alebo zaisťovňa investuje, namiesto aktív všetkých poisťovní alebo zaisťovní s poistnými alebo zaistnými záväzkami denominovanými v danej mene.

54. Článok 132 sa mení takto:

54. a)

V odseku 3 druhom pododseku sa slová smernici 85/611/EHS nahrádzajú slovami smernici 2009/65/ES.

b)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

5. Poisťovne a zaisťovne pri rozhodovaní o svojej investičnej stratégii zohľadňujú možný makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch. Poisťovne a zaisťovne pri rozhodovaní o svojej investičnej stratégii zohľadňujú aj vplyv rizík ohrozujúcich udržateľnosť na svoje investície a potenciálny dlhodobý vplyv svojich investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti.

6. Poisťovne a zaisťovne pri rozhodovaní o svojej investičnej stratégii na žiadosť orgánu dohľadu zohľadňujú makroprudenciálne aspekty a posudzujú mieru, do akej môže ich investičná stratégia ovplyvniť makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch a má potenciál zmeniť sa na zdroje systémového rizika, a tieto aspekty zahrnú do tvorby svojich investičných rozhodnutí.

7. Na účely odsekov 5 a 6 tohto článku majú pojmy makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch, ako aj makroprudenciálne aspekty rovnaký význam ako v článku 45.

8. Pri rozhodovaní o tom, či predložiť poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskym podnikom zahrnutým do rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b), žiadosť uvedenú v odseku 6 tohto článku, orgán dohľadu zváži, či posúdenie uvedené v odseku 6 tohto článku vykonáva na úrovni skupiny poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, a či pokrýva osobitosti tohto dcérskeho podniku.

55. V článku 133 ods. 3 sa slová smernici 85/611/EHS nahrádzajú slovami smernici 2009/65/ES.

56. Vkladá sa tento článok:

56.

Článok 136a Zhoršenie solventnosti

1. Po oznámení podľa článku 136 alebo po zistení zhoršujúcich sa finančných podmienok podľa článku 36 ods. 3, ak sa solventnosť podniku zhorší, orgány dohľadu majú právomoc prijať potrebné opatrenia na nápravu tohto zhoršenia.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť primerané riziku a úmerné závažnosti zhoršujúcich sa podmienok. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc prijímať aspoň tieto opatrenia:

2. a)

požiadavku, aby správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán podniku aktualizoval preventívny plán ozdravenia vypracovaný v súlade s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/1, ak sa okolnosti líšia od predpokladov stanovených v uvedenom pláne;

b)

požiadavku, aby správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán podniku prijal opatrenia stanovené v preventívnom pláne ozdravenia vypracovanom v súlade s článkom 5 smernice (EÚ) 2025/1; ak sa plán aktualizuje podľa písmena a) tohto odseku, prijaté opatrenia musia obsahovať akékoľvek aktualizované opatrenia;

c)

požiadavku, aby správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán podniku, ktorý nemá zavedený preventívny plán ozdravenia uvedený v článku 5 smernice (EÚ) 2025/1, identifikoval príčiny nesúladu alebo pravdepodobného nesúladu s regulačnými požiadavkami a identifikoval vhodné opatrenia a časový rámec na implementáciu týchto regulačných požiadaviek;

d)

požiadavku, aby správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán podniku pozastavil alebo obmedzil pohyblivú zložku odmeňovania a prémie, rozdeľovanie výnosov z nástrojov vlastných zdrojov alebo splatenie či spätné odkúpenie položiek vlastných zdrojov.

57. Článok 138 ods. 4 sa mení takto:

57. a)

Prvý pododsek sa nahrádza takto: V prípade výnimočných nepriaznivých situácií, ktoré majú vplyv na poisťovne a zaisťovne so značným podielom na trhu alebo na dotknutých skupinách činnosti a ak orgán EIOPA vyhlási, že k takýmto situáciám došlo, orgán dohľadu môže pre dotknuté poisťovne a zaisťovne predĺžiť lehotu stanovenú v odseku 3 druhom pododseku najviac o obdobie siedmich rokov, zohľadňujúc všetky relevantné faktory vrátane priemerného trvania technických rezerv.

b)

V druhom pododseku sa prvá veta nahrádza takto: Bez toho, aby boli dotknuté právomoci orgánu EIOPA podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán EIOPA vyhlási na účely tohto odseku, na žiadosť príslušného orgánu dohľadu a v príslušných prípadoch po konzultácii s výborom ESRB, že nastala výnimočne nepriaznivá situácia.

58. Článok 139 sa nahrádza takto:

58.

Článok 139 Nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky

1. Poisťovne a zaisťovne bezodkladne informujú orgán dohľadu, hneď ako zistia, že prestali spĺňať minimálnu kapitálovú požiadavku, alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch. Na účely prvého pododseku tohto odseku je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná informovať orgán dohľadu bez ohľadu na to, či zistí nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko nesplnenia počas výpočtu minimálnej kapitálovej požiadavky podľa článku 129 ods. 4 alebo počas výpočtu minimálnej kapitálovej požiadavky medzi dvoma lehotami, kedy sa takýto výpočet oznamuje orgánu dohľadu podľa článku 129 ods. 4.

2. Do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku, alebo od zistenia rizika jej nesplnenia predložia príslušné poisťovne alebo zaisťovne orgánu dohľadu na schválenie realistickú krátkodobú finančnú schému s cieľom obnoviť v lehote troch mesiacov od tohto zistenia použiteľné základné vlastné zdroje najmenej na úroveň minimálnej kapitálovej požiadavky, alebo znížiť svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie minimálnej kapitálovej požiadavky.

3. Ak sa do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 1 nezačne likvidácia, orgán dohľadu domovského členského štátu zváži obmedzenie alebo zákaz voľného nakladania s aktívami danej poisťovne alebo zaisťovne. Informuje o tom orgány dohľadu hostiteľských členských štátov. Na žiadosť orgánu dohľadu domovského členského štátu tieto orgány prijmú rovnaké opatrenia. Orgán dohľadu domovského členského štátu určí, na ktoré aktíva sa tieto opatrenia budú vzťahovať.

4. Orgán EIOPA môže vypracovať usmernenia s opatreniami, ktoré by orgány dohľadu mali prijať, keď zistia nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko jej nesplnenia, ako je uvedené v odseku 1.

59. Článok 141 sa nahrádza takto:

59.

Článok 141 Právomoci dohľadu v prípade zhoršujúceho sa finančného stavu

1. Ak orgány dohľadu považujú ktorékoľvek z opatrení uvedených v článkoch 136a, 138 a 139 za neúčinné alebo nedostatočné na riešenie zhoršenia solventnosti podniku, orgány dohľadu majú právomoc prijať všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu záujmov poistníkov v prípade poistných zmlúv alebo záväzkov vyplývajúcich zo zaistných zmlúv.

2. Tieto opatrenia sú primerané, a teda zohľadňujú úroveň a trvanie zhoršenia solventnosti príslušných poisťovní alebo zaisťovní.

60. V článku 144 sa dopĺňa tento odsek:

60.

4. V prípade odňatia povolenia členské štáty zabezpečia, aby sa na poisťovne a zaisťovne aspoň do začatia akéhokoľvek likvidačného konania naďalej vzťahovali všeobecné pravidlá a ciele dohľadu nad poisťovníctvom stanovené v hlave I kapitole III.

61. V hlave I sa vkladá táto kapitola:

61. KAPITOLA VIIa Makroprudenciálne nástroje

Článok 144a Riadenie rizika likvidity

1. Členské štáty zabezpečia, aby si poisťovne a zaisťovne riadením rizika likvidity uvedeného v článku 44 ods. 2 druhý pododsek písm. d) zabezpečili udržanie primeranej likvidity na vyrovnanie svojich finančných záväzkov voči poistníkom a iným protistranám v čase ich splatnosti, a to aj za stresových podmienok.

2. Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne vypracovali a priebežne aktualizovali plán riadenia rizika likvidity zahŕňajúci analýzu likvidity v krátkodobom horizonte, s projekciou prichádzajúcich a odchádzajúcich peňažných tokov vo vzťahu k svojim aktívam a pasívam. Na žiadosť orgánov dohľadu poisťovne a zaisťovne rozšíria plán riadenia rizika likvidity tak, aby zahŕňal aj analýzu likvidity v strednodobom a dlhodobom horizonte. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne vytvorili a priebežne aktualizovali súbor ukazovateľov rizika likvidity na identifikovanie, monitorovanie a riešenie potenciálneho nedostatku likvidity.

3. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne v rámci informácií uvedených v článku 35 ods. 1 predkladali plán riadenia rizika likvidity orgánom dohľadu.

4. Členské štáty zabezpečia, aby malé a menej zložité podniky a podniky, ktoré získali predchádzajúci súhlas od orgánu dohľadu podľa článku 29d, neboli povinné vypracovať plán riadenia rizika likvidity, ako je uvedené v odseku 2 tohto článku.

5. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré používajú párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b alebo korekciu volatility uvedenú v článku 77d, mohli kombinovať plán riadenia rizika likvidity uvedený v odseku 2 tohto článku s plánom požadovaným v súlade s článkom 44 ods. 2 štvrtým pododsekom.

Článok 144b Právomoci dohľadu na nápravu zraniteľností súvisiacich s likviditou za výnimočných okolností

1. V rámci procesu pravidelného preskúmania orgánmi dohľadu tieto orgány monitorujú likviditu poisťovní a zaisťovní. Ak zistia významné riziká likvidity, informujú o tom príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu. Poisťovňa alebo zaisťovňa vysvetlí, ako plánuje tieto riziká likvidity riešiť.

2. Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu potrebné právomoci, ktoré im umožnia od podnikov žiadať posilnenie ich likvidity, keď sa zistia významné riziká alebo nedostatky likvidity. Takéto právomoci sa budú vykonávať vtedy, keď budú existovať dostatočné dôkazy o existencii významných rizík likvidity a o neexistencii účinných nápravných opatrení prijatých poisťovňou alebo zaisťovňou. Opatrenia prijaté orgánom dohľadu na základe tohto odseku tento orgán aspoň každých šesť mesiacov prehodnotí a odstránia sa, ak podnik prijal účinné nápravné opatrenia. V relevantných prípadoch orgán dohľadu zdieľa dôkazy o zraniteľnostiach, pokiaľ ide o riziká likvidity, s orgánom EIOPA.

3. Členské štáty zabezpečia, aby vo vzťahu k jednotlivým podnikom, ktoré čelia významným rizikám likvidity, ktoré môžu spôsobiť bezprostredné ohrozenie ochrany poistníkov alebo stability finančného systému, mali orgány dohľadu právomoc dočasne: Právomoc pozastaviť práva na vyplatenie sa vykonáva len za výnimočných okolností, ktoré ovplyvňujú podnik, ako krajné opatrenie a ak je to v kolektívnom záujme poistníkov a príjemcov plnenia podniku. Pred vykonaním uvedenej právomoci orgán dohľadu zohľadní potenciálne nežiaduce účinky na finančné trhy a na práva poistníkov a príjemcov plnenia podnikov, a to aj v cezhraničnom kontexte. Orgány dohľadu zverejnia odôvodnenie uplatňovania uvedenej právomoci. Uplatnenie akéhokoľvek opatrenia uvedeného v prvom pododseku sa bude vykonávať najviac tri mesiace. Členské štáty zabezpečia, aby sa dalo opatrenie obnoviť, ak pretrvávajú dôvody, na základe ktorých bolo odôvodnené, a aby sa dalo zrušiť, keď takéto dôvody pominú. Bez toho, aby bol dotknutý článok 144c ods. 6, členské štáty zabezpečia, aby až do zrušenia pozastavenia práv na vyplatenie orgánmi dohľadu príslušné poisťovne a zaisťovne: Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu potrebné právomoci na presadzovanie požiadaviek uvedených vo štvrtom pododseku. Členské štáty zabezpečia, aby boli inštitúcie a orgány s makroprudenciálnymi právomocami, ktoré nie sú orgánmi dohľadu, riadne a včas informované o úmysle orgánov dohľadu využiť právomoc uvedenú v tomto odseku a aby boli zapojené do posudzovania potenciálnych nežiaducich účinkov uvedených v druhom pododseku. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu s cieľom riešiť riziko ohrozenia stability finančného systému oznámili každé vykonávanie právomocí uvedených v tomto odseku orgánu EIOPA a výboru ESRB.

3. a)

obmedziť alebo pozastaviť rozdeľovanie dividend akcionárom a iným podriadeným veriteľom;

b)

obmedziť alebo pozastaviť iné platby akcionárom a iným podriadeným veriteľom;

c)

obmedziť alebo pozastaviť spätný výkup a splatenie alebo vyplatenie položiek vlastných zdrojov;

d)

obmedziť alebo pozastaviť prémie alebo iné pohyblivé zložky odmeňovania;

e)

pozastaviť práva poistníkov životnej poistky na vyplatenie (ďalej len práva na vyplatenie).

a)

nerozdeľovali žiadne výnosy ani nevykonávali iné platby akcionárom alebo iným podriadeným veriteľom;

b)

nepristúpili k spätnému výkupu ani splateniu alebo vyplateniu žiadnych položiek vlastných zdrojov alebo

c)

nevyplácali prémie alebo iné pohyblivé zložky odmeňovania členom správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu, osobám zastávajúcim kľúčové funkcie alebo vrcholovému manažmentu.

4. Pri výkone právomoci uvedenej v odseku 3 tohto článku orgány dohľadu náležite zohľadnia kritériá proporcionality uvedené v článku 29 ods. 3. Ak sa orgán EIOPA po porade s výborom ESRB domnieva, že výkon právomocí uvedených v odseku 3 príslušným orgánom je neprimeraný, vydá stanovisko dotknutému orgánu dohľadu, aby svoje rozhodnutie preskúmal. Uvedené stanovisko sa nezverejňuje.

5. Pri výkone právomoci uvedenej v odseku 3 tohto článku orgány dohľadu zohľadnia dôkazy vyplývajúce z kontrolného procesu vykonávaného orgánmi dohľadu a výhľadové posúdenie solventnosti a finančnej situácie dotknutých podnikov v súlade s posúdením uvedeným v článku 45 ods. 1 druhom pododseku písm. a) a b).

6. Právomoci uvedené v odseku 3 možno vykonávať v súvislosti s dotknutými podnikmi pôsobiacimi v členskom štáte, kde výnimočné okolnosti uvedené v odseku 3 ovplyvňujú celý poistný trh alebo jeho významnú časť. Členské štáty vymenujú orgán na vykonávanie právomocí uvedených v prvom pododseku. Ak vymenovaný orgán nie je orgánom dohľadu, členský štát zabezpečí riadnu koordináciu a výmenu informácií medzi rôznymi orgánmi. Od všetkých orgánov sa predovšetkým vyžaduje, aby úzko spolupracovali a vymieňali si všetky informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané plnenie povinností uložených orgánu vymenovanému podľa tohto odseku.

7. Členské štáty zabezpečia, aby orgán uvedený v odseku 6 druhom pododseku včas informoval orgán EIOPA, a ak sa prijalo opatrenie na riešenie rizika ohrozenia stability finančného systému, aj výbor ESRB o použití právomocí uvedených v odseku 6. Táto informácia obsahuje opis uplatneného opatrenia, jeho trvanie a dôvody, ktoré viedli k použitiu danej právomoci, vrátane dôvodov, prečo sa opatrenie považovalo za účinné a primerané v súvislosti s jeho negatívnym vplyvom na poistníkov.

8. V záujme zaistenia jednotného uplatňovania tohto článku orgán EIOPA po konzultácii s výborom ESRB vypracuje usmernenia s cieľom ďalej upresniť:

8. a)

opatrenia na riešenie nedostatkov v riadení rizika likvidity a k forme, aktivácii a kalibrácii právomocí, ktoré môžu orgány dohľadu vykonávať na posilnenie likvidity podnikov, keď sa identifikujú riziká likvidity, ktoré tieto podniky náležite neodstránia;

b)

existenciu výnimočných okolností, ktoré odôvodňujú dočasné pozastavenie práv na vyplatenie;

c)

podmienky zabezpečenia jednotného uplatňovania dočasného pozastavenia práv na vyplatenie ako krajného opatrenia v celej Únii a aspekty, ktoré je potrebné zvážiť v záujme rovnakej a primeranej ochrany poistníkov vo všetkých domovských a hostiteľských jurisdikciách.

Článok 144c Opatrenia dohľadu na zachovanie finančnej situácie podnikov počas výnimočných celosektorových otrasov

1. Bez toho, aby sa to dotklo článku 141, členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc vykonávať opatrenia na zachovanie finančnej situácie jednotlivých poisťovní alebo zaisťovní počas období výnimočných celosektorových otrasov, ktoré majú potenciál ohroziť finančnú situáciu dotknutej poisťovne alebo zaisťovne či stabilitu finančného systému.

2. Počas období výnimočných celosektorových otrasov majú orgány dohľadu právomoc požiadať podniky s mimoriadne zraniteľným rizikovým profilom o prijatie aspoň týchto opatrení: Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné vnútroštátne inštitúcie a orgány s makroprudenciálnou právomocou riadne informované o úmysle vnútroštátneho orgánu dohľadu využiť právomoci stanovené v tomto článku, a aby boli riadne zapojené do posudzovania výnimočných celosektorových otrasov v súlade s týmto odsekom.

2. a)

obmedziť alebo pozastaviť rozdeľovanie dividend akcionárom a iným podriadeným veriteľom;

b)

obmedziť alebo pozastaviť iné platby akcionárom a iným podriadeným veriteľom;

c)

obmedziť alebo pozastaviť spätný výkup a splatenie alebo vyplatenie položiek vlastných zdrojov;

d)

obmedziť alebo pozastaviť prémie alebo iné pohyblivé zložky odmeňovania.

3. Pri výkone právomoci uvedenej v odseku 2 tohto článku orgány dohľadu náležite zohľadnia kritériá proporcionality uvedené v článku 29 ods. 3 a existenciu limitov tolerancie rizika, ktoré schválil podnik, a hraničných hodnôt v jeho systéme riadenia rizika.

4. Pri výkone právomoci uvedenej v odseku 2 tohto článku orgány dohľadu zohľadnia dôkazy vyplývajúce z procesu preskúmania orgánmi dohľadu a výhľadové posúdenie solventnosti a finančnej situácie dotknutých podnikov v súlade s posúdením uvedeným v článku 45 ods. 1 druhom pododseku písm. a) a b).

5. Opatrenia uvedené v odseku 2 sa budú uplatňovať tak dlho, pokiaľ budú existovať dôvody na ich uplatnenie. Tieto opatrenia sa prehodnotia aspoň každé tri mesiace a odstránia sa ihneď ako pominú podmienky, ktoré boli dôvodom ich uplatnenia.

6. Na účely tohto článku sa významná vnútroskupinová transakcia uvedená v článku 245 ods. 2 vrátane vnútroskupinovej distribúcie dividend pozastaví alebo obmedzí len vtedy, keď ohrozuje solventnosť alebo likviditu skupiny alebo aspoň jedného z podnikov v rámci skupiny. Pozastavenie alebo obmedzenie transakcií so zvyškom skupiny orgány dohľadu prepojených podnikov vopred prekonzultujú s orgánom dohľadu nad skupinou.

7. S cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie tohto článku orgán EIOPA po konzultácii s výborom ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa upresnia kritériá na identifikáciu výnimočných celosektorových otrasov. Orgán EIOPA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Článok 144d Uplatňovanie dodatočných makroprudenciálnych nástrojov

1. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie makroprudenciálnych nástrojov uvedených v článku 45 ods. 1 písm. e), článku 132 ods. 6 a článku 144a ods. 2 orgán EIOPA vypracuje návrh regulačných technických predpisov týkajúci sa kritérií, ktoré majú zohľadniť orgány dohľadu pri vymedzovaní poisťovní alebo zaisťovní a skupín, od ktorých sa vyžaduje, aby: Orgán EIOPA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

1. a)

vykonávali dodatočné makroprudenciálne analýzy uvedené v článku 45 ods. 1 písm. e) s prihliadnutím na okolnosti uvedené v odseku 9 uvedeného článku;

b)

začlenili makroprudenciálne aspekty ako súčasť zásady obozretnej osoby uvedenej v článku 132 ods. 6 s prihliadnutím na okolnosti uvedené v odseku 8 uvedeného článku;

c)

vypracovali a udržiavali plán riadenia rizika likvidity zahŕňajúci analýzu likvidity v strednodobom a dlhodobom horizonte v súlade s článkom 144a ods. 2.

2. S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie makroprudenciálnych nástrojov uvedených v článku 144a ods. 2 orgán EIOPA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví obsah a frekvencia aktualizácie plánov riadenia rizika likvidity, pričom sa zohľadní možná kombinácia plánov uvedených v odseku 5 uvedeného článku. Orgán EIOPA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3. Na účely odseku 1 písm. a) a b) musia byť kritériá, ktoré sa majú zohľadniť, primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, a najmä úrovni prepojenosti s finančnými trhmi, cezhraničnej povahe poisťovacích a zaisťovacích činností a investíciám poisťovní a zaisťovní.

4. Na účely odseku 1 písm. c) musia byť kritériá, ktoré sa majú zohľadniť, primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, a najmä zloženiu portfólií aktív a pasív, povahe a variabilite poistných a zaistných záväzkov a expozícii očakávaných peňažných tokov aktív voči výkyvom na trhu.

62. V článku 145 sa odsek 2 mení takto:

62. a)

Písmeno c) sa nahrádza takto:

c)

meno osoby, ktorá má dostatočné právomoci zaväzovať poisťovňu vo vzťahu k tretím osobám;.

b)

Druhý pododsek sa vypúšťa.

63. Článok 149 sa nahrádza takto: ;

63.

Článok 149 Zmeny povahy rizík alebo záväzkov

1. Postup stanovený v článkoch 147 a 148 sa vzťahuje na akúkoľvek zmenu, ktorú poisťovňa mieni urobiť v informáciách uvedených v článku 147.

2. Ak poisťovňa v rámci slobody poskytovať služby vykonala takú zmenu činnosti, ktorá významne zasahuje do jej rizikového profilu alebo významne ovplyvňuje poistné činnosti v jednom hostiteľskom členskom štáte alebo vo viacerých hostiteľských členských štátoch, bezodkladne informuje orgán dohľadu domovského členského štátu. Orgán dohľadu domovského členského štátu bezodkladne informuje o prijatých opatreniach orgány dohľadu dotknutých hostiteľských členských štátov.

64. Oznamovanie, významné cezhraničné činnosti a platformy spolupráce.

Názov kapitoly VIII, oddielu 2A sa nahrádza takto:

65. V článku 152a sa odsek 2 nahrádza takto:

65.

2. Orgán dohľadu domovského členského štátu oznámi orgánu EIOPA a orgánu dohľadu príslušného hostiteľského členského štátu, ak zistí zhoršujúci sa finančný stav alebo iné vznikajúce riziká vrátane rizík týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov, ktoré predstavuje poisťovňa alebo zaisťovňa vykonávajúca činnosti, ktoré sú založené na slobode poskytovať služby alebo práve usadiť sa a ktoré môžu mať cezhraničný účinok. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže takisto oznámiť orgánu EIOPA a orgánu dohľadu príslušného domáceho členského štátu, že má vážne a odôvodnené obavy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Orgány dohľadu môžu túto záležitosť postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc, ak nie je možné nájsť bilaterálne riešenie.

66. Vkladajú sa tieto články:

66.

Článok 152aa Významné cezhraničné činnosti

1. Na účely tohto oddielu sú významné cezhraničné činnosti poisťovacie a zaisťovacie činnosti vykonávané v danom hostiteľskom členskom štáte na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik a ktorá spĺňa ktorúkoľvek z týchto požiadaviek:

1. a)

celkové ročné hrubé predpísané poistné zodpovedajúce činnostiam vykonávaným podnikom v danom hostiteľskom členskom štáte na základe práva usadiť sa a slobody poskytovať služby presahuje 15000000 EUR;

b)

činnosti vykonávané na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby považuje orgán dohľadu hostiteľského členského štátu za relevantné z hľadiska trhu hostiteľského členského štátu.

2. Na účely odseku 1 písm. b) tohto článku orgán EIOPA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť podmienky a kritériá, ktoré sa majú použiť pri určovaní, ktoré poisťovne alebo zaisťovne sú relevantné, pokiaľ ide o trh hostiteľského členského štátu. Orgán EIOPA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3. Na účely odseku 1 písm. b), ak sa orgán dohľadu hostiteľského členského štátu domnieva, že činnosti vykonávané na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby sú relevantné, pokiaľ ide o trh hostiteľského členského štátu, oznámi to orgánu dohľadu domovského členského štátu, pričom uvedie súvisiace dôvody.

4. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu nesúhlasí s relevantnosťou činností vykonávaných na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby, oznámi to do jedného mesiaca orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu, pričom uvedie súvisiace dôvody. V prípade nezhody týkajúcej sa relevantnosti činností vykonávaných na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby môžu orgány dohľadu postúpiť vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takom prípade môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

Článok 152ab Posilnená spolupráca v oblasti dohľadu a výmena informácií medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi dohľadu v súvislosti s významnými cezhraničnými činnosťami

1. V prípade významných cezhraničných činností orgán dohľadu domovského členského štátu spolupracuje s orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu s cieľom posúdiť, či podnik jasne chápe riziká, ktorým čelí alebo môže čeliť v hostiteľskom členskom štáte a či ich zodpovedne riadi. Spolupráca musí byť úmerná rizikám, ktoré predstavujú významné cezhraničné činnosti, a musí zahŕňať aspoň tieto aspekty:

1. a)

systém správy a riadenia vrátane schopnosti správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu pochopiť špecifiká cezhraničného trhu, nástroje riadenia rizík, zavedené vnútorné kontroly a postupy dodržiavania predpisov pre cezhraničné činnosti;

b)

zverenie výkonu činností (outsourcing) a distribučné partnerstvá;

c)

obchodná stratégia a vybavovanie nárokov;

d)

ochrana spotrebiteľa.

2. Orgán dohľadu domovského členského štátu včas informuje orgán dohľadu hostiteľského členského štátu o výsledku svojho procesu preskúmania orgánom dohľadu v súvislosti s významnými cezhraničnými činnosťami, ak sa zistili potenciálne problémy týkajúce sa dodržiavania právnych a správnych ustanovení uplatniteľných v hostiteľskom alebo domovskom členskom štáte alebo významné otázky týkajúce sa aspektov uvedených v ods. 1 druhom pododseku, a takéto otázky majú alebo môžu mať vplyv na výkon činností v hostiteľskom členskom štáte. Orgán dohľadu domovského členského štátu poskytne orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu, v ktorom podnik vykonáva významné cezhraničné činnosti, aspoň raz ročne alebo častejšie v prípade žiadosti orgánu dohľadu dotknutého hostiteľského členského štátu tieto informácie: Orgán dohľadu domovského členského štátu bezodkladne informuje orgán dohľadu hostiteľského členského štátu, v ktorom podnik vykonáva významné cezhraničné činnosti, ak zistí zhoršujúce sa finančné podmienky alebo riziko nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo minimálnej kapitálovej požiadavky v priebehu nasledujúcich troch mesiacov. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu, v ktorom poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva významné cezhraničné činnosti, môže adresovať riadne odôvodnenú žiadosť orgánu dohľadu domovského členského štátu tejto poisťovne alebo zaisťovne o získanie iných informácií, než sú informácie uvedené v prvom, druhom a treťom pododseku, za predpokladu, že sa týkajú solventnosti, systému správy a riadenia alebo obchodného modelu tejto poisťovne alebo zaisťovne. Orgán dohľadu domovského členského štátu poskytne takéto informácie včas.

2. a)

kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku, ako ich vykázala poisťovňa alebo zaisťovňa;

b)

sumy oprávnených vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky, ako ich vykázala poisťovňa alebo zaisťovňa;

c)

uvedenie potenciálnych obáv orgánu dohľadu domovského členského štátu v súvislosti s výpočtom technických rezerv poisťovňou alebo zaisťovňou, ako aj v súvislosti s položkami uvedenými v písmenách a) a b).

3. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu neposkytne včas informácie uvedené v odseku 2 tohto článku, orgán dohľadu dotknutého hostiteľského členského štátu môže vec postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

4. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá vykonáva významné cezhraničné činnosti, počas nasledujúcich troch mesiacov nedodrží alebo pravdepodobne nedodrží kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo minimálnu kapitálovú požiadavku, môže orgán dohľadu hostiteľského členského štátu, v ktorom má daná poisťovňa alebo zaisťovňa významné cezhraničné činnosti, požiadať orgán dohľadu domovského členského štátu o vykonanie spoločnej inšpekcie na mieste danej poisťovne alebo zaisťovne a vysvetlí dôvody takejto žiadosti. Orgán dohľadu domovského členského štátu akceptuje alebo zamietne žiadosť uvedenú v prvom pododseku do jedného mesiaca od jej prijatia.

5. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu súhlasí s vykonaním spoločnej inšpekcie na mieste, vyzve orgán EIOPA, aby sa na tejto inšpekcii zúčastnil. Po ukončení spoločnej inšpekcie na mieste dospejú dotknuté orgány dohľadu do dvoch mesiacov k spoločným záverom vrátane najvhodnejších opatrení v oblasti dohľadu. Orgán dohľadu domovského členského štátu zohľadní uvedené spoločné závery pri rozhodovaní o primeraných opatreniach v oblasti dohľadu. Ak orgány dohľadu nedokážu dospieť k spoločnému záveru týkajúcemu sa spoločnej inšpekcie na mieste, môže ktorýkoľvek z nich do dvoch mesiacov od skončenia lehoty uvedenej v druhom pododseku tohto odseku a bez toho, aby sa to dotklo činností a právomocí dohľadu, ktoré má vykonať orgán dohľadu domovského členského štátu na riešenie nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo nedodržania či pravdepodobného nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky, postúpiť danú vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Vec sa orgánu EIOPA nepostúpi po skončení dvojmesačnej lehoty uvedenej v tomto pododseku, ani ak sa orgány dohľadu dohodli na spoločných záveroch v súlade s druhým pododsekom tohto odseku. Ak počas dvojmesačnej lehoty uvedenej v treťom pododseku tohto odseku ktorýkoľvek príslušný orgán dohľadu postúpil vec orgánu EIOPA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgány dohľadu domovského členského štátu odložia prijatie konečných záverov o spoločnej inšpekcii na mieste a počkajú na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú závery v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Všetky dotknuté orgány dohľadu budú tieto závery považovať za určujúce.

6. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu odmietne vykonať spoločnú inšpekciu na mieste, orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu písomne vysvetlí dôvody takéhoto odmietnutia. Ak orgány dohľadu nesúhlasia s dôvodmi odmietnutia, môžu sa v lehote jeden mesiac po oznámení tohto rozhodnutia orgánom dohľadu domovského členského štátu s touto vecou obrátiť na orgán EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

67. Článok 152b sa mení takto:

67. a)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 35 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, relevantné orgány dohľadu poskytnú na žiadosť orgánu EIOPA alebo akéhokoľvek orgánu dohľadu včas všetky potrebné informácie, aby umožnili riadne fungovanie platformy spolupráce.

b)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

5. Požiadavky na posilnenú spoluprácu v oblasti dohľadu a výmenu informácií medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi dohľadu v súlade s článkom 152ab sa uplatňujú aj na orgány dohľadu, ktoré sa zúčastňujú na platforme spolupráce, od zriadenia takejto platformy spolupráce podľa odseku 1 alebo 2 tohto článku a bez ohľadu na to, či poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva významné cezhraničné činnosti. Takéto informácie sa vymieňajú aj s orgánom EIOPA, keď sa zriadia platformy spolupráce podľa odseku 1 tohto článku.

6. Ak dva alebo viaceré relevantné orgány platformy spolupráce nesúhlasia s postupom alebo obsahom opatrenia, ktoré sa má prijať, alebo s nečinnosťou v súvislosti s poisťovňou alebo zaisťovňou, a ak existujú vážne obavy v súvislosti s negatívnymi účinkami na poistníkov, môže orgán EIOPA na žiadosť akéhokoľvek príslušného orgánu pomôcť daným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Ak existujú vážne obavy v súvislosti s negatívnymi účinkami na poistníkov v iných členských štátoch, než je domovský členský štát, a náznaky vážnych nedostatkov v poisťovni alebo zaisťovni, v súvislosti s ktorou príslušný orgán dohľadu neprijal žiadne alebo len nedostatočné nápravné opatrenia, orgán EIOPA môže vyzvať orgán dohľadu domovského členského štátu, aby vykonal kontrolu na mieste v poisťovni alebo zaisťovni. Orgán dohľadu domovského členského štátu bezodkladne začne kontrolu na mieste a vyzve orgán EIOPA a ostatné dotknuté orgány dohľadu, aby sa na nej zúčastnili. Uplatňuje sa článok 152ab ods. 5 druhý, tretí a štvrtý pododsek.

7. Ak sa dva alebo viaceré relevantné orgány platformy spolupráce nezhodnú ohľadom výmeny informácií podľa odseku 4 alebo 5 tohto článku, orgán EIOPA im môže pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 na žiadosť ktoréhokoľvek relevantného orgánu.

8. Ak to orgán EIOPA považuje za vhodné vzhľadom na záujem o ochranu poistníkov alebo na účely finančnej stability, môže uverejniť informácie o zisteniach, odporúčaniach alebo opatreniach vyplývajúcich z práce v oblasti dohľadu v kontexte platformy spolupráce. Ak má orgán EIOPA v úmysle uverejniť názov dotknutej poisťovne alebo zaisťovne, bezodkladne oznámi tomuto podniku svoj zámer uverejniť a poskytne tomuto podniku dostatočný čas na predloženie písomných pripomienok a na predloženie akýchkoľvek relevantných informácií alebo argumentov orgánu EIOPA a iným orgánom dohľadu platformy spolupráce. Orgán EIOPA náležite posúdi pozíciu dotknutého podniku a náležite ju zohľadní pri rozhodovaní o uverejnení názvu podniku. Orgán EIOPA neuverejní názov dotknutého podniku, ak by takéto uverejnenie ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie alebo by mu spôsobilo neprimeranú škodu, pokiaľ ju možno vyčísliť.

68. Článok 153 sa nahrádza takto:

68.

Článok 153 Časový rámec a jazyk žiadostí o informácie

1. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže od orgánu dohľadu domovského členského štátu daného podniku požadovať informácie, ktoré je oprávnený požadovať v súvislosti s činnosťou poisťovne alebo zaisťovne pôsobiacej na území daného členského štátu . Tieto informácie sa poskytnú do 20 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, a to v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľského členského štátu alebo v inom jazyku, ktorý orgán dohľadu hostiteľského členského štátu akceptuje. Odchylne od prvého pododseku sa v riadne odôvodnených prípadoch, keď požadované informácie nie sú ľahko dostupné orgánu dohľadu domovského členského štátu a ich získanie je zložité, lehotu uvedenú v uvedenom pododseku možno predĺžiť o 20 pracovných dní.

2. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu neposkytne informácie v príslušnej lehote uvedenej v odseku 1, orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže adresovať žiadosť priamo poisťovni alebo zaisťovni. V takom prípade orgán dohľadu hostiteľského členského štátu informuje orgán dohľadu domovského členského štátu o žiadosti o informácie pred tým, ako žiadosť zašle podniku. Od poisťovne alebo zaisťovne sa vyžaduje, aby tieto informácie poskytli bezodkladne.

69. Článok 212 sa mení takto:

69. a)

Odsek 1 sa mení takto:

i)

V písmene a) sa slová v článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS nahrádzajú slovami v článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ.

ii)

V písmene b) sa slová v článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS nahrádzajú slovami v článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ.

iii)

Písmeno c) sa nahrádza takto:

c)

skupina znamená skupina podnikov, ktorá:

i)

pozostáva z podniku s účasťou, jeho dcérskych podnikov, subjektov, v ktorých podnik s účasťou alebo jeho dcérske podniky majú účasť, a podnikov, ktoré riadi podnik s účasťou alebo jeho dcérske podniky spoločne s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré nie sú súčasťou skupiny, ako aj podnikov, medzi ktorými existujú vzájomné vzťahy, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ, a ich prepojených podnikov;

ii)

je založená na zmluvnom alebo inom zriadení pevných a udržateľných finančných vzťahov medzi týmito podnikmi, a ktorá môže zahŕňať vzájomné poisťovne alebo združenia na vzájomnom základe, za predpokladu, že: ak podnik, ktorý vykonáva centralizovanú koordináciu sa považuje za materský podnik, a ostatné podniky sa považujú za dcérske podniky; alebo

jeden z týchto podnikov účinne vykonáva prostredníctvom centrálnej koordinácie dominantný vplyv na rozhodnutia vrátane finančných rozhodnutí ostatných podnikov, ktoré sú súčasťou skupiny, a

vytvorenie a zrušenie takýchto vzťahov na účely tejto hlavy podliehajú predchádzajúcemu schváleniu (súhlasu) orgánom dohľadu nad skupinou;

iii)

pozostáva z kombinácie bodov i) a ii);.

iv)

Písmeno f) sa nahrádza takto:

f)

holdingová poisťovňa je podnik, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

i)

podnik je materským podnikom;

ii)

podnik nie je úverovou inštitúciou, poisťovňou, zaisťovňou, investičnou spoločnosťou ani inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

iii)

podnik nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou ani finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle článku 4 bodu 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iv)

aspoň jeden dcérsky podnik tohto podniku je poisťovňou alebo zaisťovňou;

v)

napriek ním deklarovanému podnikovému účelu je hlavnou činnosťou podniku ktorákoľvek z týchto činností:

1. nadobúdať a vlastniť účasti v poisťovniach alebo zaisťovniach;

2. poskytovať doplnkové služby k hlavnej činnosti jednej alebo viacerých prepojených poisťovní alebo zaisťovní;

3. vykonávať jednu alebo viacero činností uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ alebo vykonávať jednu alebo viacero služieb alebo činností uvedených v oddiele B prílohy I k smernici 2014/65/EÚ v súvislosti s finančnými nástrojmi uvedenými v oddiele C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ.

vi)

viac ako 50 % aspoň jedného z týchto ukazovateľov sa sústavne spája s dcérskymi podnikmi, ktoré sú poisťovňami alebo zaisťovňami, poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny, holdingovými poisťovňami alebo zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, holdingovými spoločnosťami poisťovní a zaisťovní z tretej krajiny alebo podnikmi, ktoré poskytujú služby, ktoré sú doplnkové k hlavnej činnosti jednej alebo viacerých poisťovní alebo zaisťovní danej skupiny, ako aj s činnosťami vykonávanými samotným podnikom, ktoré nesúvisia s nadobudnutím alebo vlastníctvom účastí v dcérskych podnikoch, ktoré sú poisťovňami alebo zaisťovňami, alebo poisťovňami alebo zaisťovňami tretej krajiny, ak sú tieto činnosti rovnakej povahy ako tie, ktoré vykonávajú poisťovne alebo zaisťovne:

1. vlastné imanie podniku na základe jeho konsolidovanej pozície;

2. aktíva podniku na základe jeho konsolidovanej pozície;

3. príjmy podniku na základe jeho konsolidovanej pozície;

4. zamestnanci podniku na základe jeho konsolidovanej pozície;

5. akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý považuje vnútroštátny orgán dohľadu za relevantný;.

v)

Vkladá sa toto písmeno:

fa)

holdingová spoločnosť poisťovní a zaisťovní z tretej krajiny je materský podnik, ktorý nie je holdingovou poisťovňou ani zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle článku 2 bodu 15 smernice 2002/87/ES, ktorej hlavnou činnosťou je nadobúdať a vlastniť účasti v dcérskych podnikoch, pričom takéto dcérske podniky sú výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny.

b)

V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: Na účely tejto hlavy považujú orgány dohľadu za materský podnik aj akýkoľvek podnik, ktorý má podľa orgánov dohľadu účinný dominantný vplyv na iný podnik, a to aj keď sa tento vplyv vykonáva prostredníctvom centralizovanej koordinácie a prevláda nad rozhodnutiami druhého podniku.

c)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

3. Na účely tejto hlavy považujú orgány dohľadu za skupinu v zmysle odseku 1 písm. c) aj dva alebo viaceré podniky, ak sú podľa názoru orgánov dohľadu riadené jednotne. Ak nie všetky podniky uvedené v prvom pododseku tohto odseku majú svoje ústredie v tom istom členskom štáte, členské štáty zabezpečia, aby len orgán dohľadu konajúci ako orgán dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247 mohol po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu dospieť k záveru, že takéto podniky tvoria skupinu, ak je toho názoru, že tieto podniky sú riadené jednotne.

4. Pri identifikovaní vzťahu medzi aspoň dvoma podnikmi uvedenými v odsekoch 2 a 3 zvážia orgány dohľadu všetky tieto faktory:

4. a)

kontrolu alebo schopnosť fyzickej osoby alebo podniku ovplyvňovať rozhodnutia vrátane finančných rozhodnutí podniku, najmä na základe držby kapitálu alebo hlasovacích práv, zastúpenia v správnom orgáne, riadiacom orgáne alebo kontrolnom orgáne alebo prítomnosti medzi osobami, ktoré skutočne riadia podnik alebo ktoré majú iné kľúčové, kritické alebo dôležité funkcie;

b)

silné naviazanie sa podniku na iný podnik alebo právnickú či fyzickú osobu z dôvodu existencie významných finančných alebo nefinančných transakcií alebo operácií vrátane zverenie výkonu činností (outsourcingu) a spoločného využívania zamestnancov podnikmi;

c)

dôkazy o koordinácii finančných alebo investičných rozhodnutí, vrátane spoločných investícií do prepojených podnikov, medzi dvoma alebo viacerými podnikmi;

d)

dôkazy o koordinovaných a konzistentných stratégiách, operáciách alebo procesoch medzi dvoma alebo viacerými podnikmi, a to aj v súvislosti s distribučnými kanálmi poistenia, poistnými produktmi alebo značkami, komunikáciou alebo marketingom.

5. Ak je skupina identifikovaná na základe odseku 2 alebo 3 tohto článku, orgán dohľadu konajúci ako orgán dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247 poskytne podniku určenému za materský podnik v súlade s článkom 214 ods. 5 alebo 6 a dotknutým orgánom dohľadu podrobné vysvetlenie faktorov, na základe ktorých sa takáto identifikácia uskutočňuje. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku orgán EIOPA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na doplnenie alebo ďalšie upresnenie faktorov, ktoré majú orgány dohľadu zvážiť pri identifikácii vzťahu medzi najmenej dvoma podnikmi uvedenými v odsekoch 2 a 3. Orgán EIOPA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v druhom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

70. Článok 213 sa mení takto:

70. a)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa uplatnil dohľad nad skupinou v prípade, ak skupina zahŕňa čokoľvek z uvedeného:

2. a)

poisťovne alebo zaisťovne, ktoré sú podnikmi s účasťou minimálne v jednej poisťovni, zaisťovni, poisťovni tretej krajiny alebo zaisťovni tretej krajiny, v súlade s článkami 218 až 258;

b)

poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, v súlade s článkami 218 až 258;

c)

poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v tretej krajine, alebo poisťovňa alebo zaisťovňa tretej krajiny, v súlade s článkami 260 až 263;

d)

poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je zmiešaná holdingová poisťovňa, v súlade s článkom 265.

b)

V odseku 5 sa slová smernici 2006/48/ES nahrádzajú slovami smernici 2013/36/EÚ.

71. Vkladajú sa tieto články:

71.

Článok 213a Používanie opatrení v oblasti proporcionality na úrovni skupiny

1. Skupiny v zmysle článku 212, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b), klasifikuje ich orgán dohľadu nad skupinou ako malé a menej zložité skupiny podľa postupu stanoveného v odseku 2 tohto článku, ak za posledné dva finančné roky priamo predchádzajúce takejto klasifikácii spĺňajú všetky tieto kritériá na úrovni skupiny: Kritériá stanovené v písmene a) bode i) a v písmene e) prvého pododseku sa neuplatňujú na skupiny, v ktorých sa používa len metóda 2.

1. a)

ak aspoň jedna poisťovňa alebo zaisťovňa zo skupiny nie je neživotnou poisťovňou alebo zaisťovňou, musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i)

podmodul rizika úrokových mier uvedený v článku 105 ods. 5 druhom pododseku písm. a) vypočítaný na základe konsolidovaných údajov nie je vyšší než 5 % konsolidovaných technických rezerv skupiny vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76, s výnimkou podnikov, na ktoré sa uplatňuje metóda 2 stanovená v článku 233;

ii)

celkové konsolidované technické rezervy vyplývajúce z činností skupiny v oblasti životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov nepresahujú 1000000000 EUR;

b)

ak aspoň jedna poisťovňa alebo zaisťovňa zo skupiny nie je životnou poisťovňou alebo zaisťovňou, musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i)

priemerná kombinovaná miera v prípade činností neživotného poistenia bez zaistenia za posledné tri finančné roky je nižšia ako 100 %;

ii)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného skupiny nie je vyšší ako 100000000 EUR;

iii)

súčet ročného hrubého predpísaného poistného v triedach 5 až 7, 11, 12, 14 a 15 v časti A prílohy I nie je vyšší ako 30 % celkového ročného predpísaného poistného z činností skupiny v oblasti neživotného poistenia;

c)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z upisovacej činnosti poisťovní a zaisťovní zo skupiny, ktoré majú ústredie v iných členských štátoch, než je členský štát orgánu dohľadu nad skupinou, je nižší ako ktorákoľvek z týchto prahových hodnôt:

i)

20000000 EUR;

ii)

10 % jeho celkového ročného hrubého výnosu skupiny z predpísaného poistného;

d)

ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z upisovacej činnosti skupiny v iných členských štátoch, než je členský štát orgánu dohľadu nad skupinou, je nižší ako ktorákoľvek z týchto prahových hodnôt:

i)

20000000 EUR;

ii)

10 % jeho celkového ročného hrubého výnosu skupiny z predpísaného poistného;

e)

súčet nasledujúcich hodnôt nie je vyšší ako 20 % celkových investícií vypočítaných na základe konsolidovaných údajov:

i)

modul trhového rizika uvedený v článku 105 ods. 5;

ii)

časť modulu rizika zlyhania protistrany uvedeného v článku 105 ods. 6, ktorá zodpovedá expozíciám voči sekuritizáciám, derivátom, pohľadávkam voči sprostredkovateľom a iným investičným aktívam, ktoré nie sú zahrnuté v podmodule rizika úverového rozpätia;

iii)

akákoľvek kapitálová požiadavka, ktorá sa uplatňuje na investície do nehmotných aktív, ktoré nie sú kryté modulmi trhového rizika ani rizika zlyhania protistrany;

f)

zaistenie akceptované podnikmi skupiny nepresahuje 50 % jeho celkového ročného hrubého výnosu skupiny z predpísaného poistného;

g)

rozdiel uvedený v článku 230 ods. 1, ak sa používa metóda 1, v článku 233 ods. 1, ak sa používa metóda 2, alebo v článku 233a ods. 1, ak sa používa kombinácia metód, je kladný;

h)

ak sa používa metóda 2 alebo kombinácia metód 1 a 2, každý podnik, na ktorý sa uplatňuje metóda 2, je malý a menej zložitý podnik.

2. Článok 29b sa uplatňuje mutatis mutandis na úrovni konečnej materskej poisťovne alebo zaisťovne, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

3. Keď budú skupiny, na ktoré sa dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b) vzťahuje kratšie než dva roky, posudzovať, či spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1 tohto článku, zohľadnia len posledný finančný rok.

4. Tieto skupiny sa nikdy neklasifikujú ako malé a menej zložité skupiny:

4. a)

skupiny, ktoré sú finančnými konglomerátmi v zmysle článku 2 bodu 14 smernice 2002/87/ES;

b)

skupiny, v ktorých je aspoň jeden dcérsky podnik podnikom uvedeným v článku 228 ods. 1;

c)

skupiny, ktoré používajú schválený čiastočný alebo úplný vnútorný model na výpočet svojej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

5. Články 29c, 29d a 29e sa uplatňujú mutatis mutandis.

6. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní:

6. a)

kritériá stanovené v odseku 1 vrátane prístupu k výpočtu súčtu uvedeného v prvom pododseku písm. e) uvedeného odseku;

b)

metodiku, ktorá sa má použiť pri klasifikácii podnikov ako malých a menej zložitých podnikov, a

c)

podmienky udeľovania alebo odnímania schválenia orgánmi dohľadu, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti proporcionality, ktoré majú používať skupiny, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité skupiny.

Článok 213b Prekážky brániace dohľadu nad skupinou

1. V prípadoch uvedených v článku 213 ods. 2 písm. b) holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zabezpečí, že:

1. a)

vnútorné dohody a rozdelenie úloh v rámci skupiny sú primerané na účel dodržiavania súladu s touto hlavou a najmä nimi možno účinne zabezpečiť:

i)

koordináciu všetkých dcérskych podnikov holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, v prípade potreby aj prostredníctvom primeraného rozdelenia úloh medzi týmito podnikmi;

ii)

zabránenie alebo riešenie konfliktov vnútri skupiny a

iii)

posilňovanie politík v rámci celej skupiny stanovených holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

b)

štrukturálna organizácia skupiny, do ktorej holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť patrí, nezabraňuje ani inak nezamedzuje účinnému dohľadu nad skupinou a jej dcérskymi poisťovňami a zaisťovňami, a to pri zohľadnení najmä:

i)

pozície holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti vo viacúrovňovej skupine;

ii)

štruktúry akcionárov a

iii)

úlohy holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny.

2. Ak podmienky stanovené v odseku 1 písm. a) nie sú splnené, má orgán dohľadu nad skupinou právomoc požiadať holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť o zmenu vnútorných dohôd a rozdelenia úloh v skupine. Ak podmienky stanovené v odseku 1 písm. b) tohto článku nie sú splnené, uloží orgán dohľadu nad skupinou holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerané opatrenia dohľadu s cieľom zabezpečiť alebo v príslušnom prípade obnoviť kontinuitu a integritu dohľadu nad skupinou a splnenie požiadaviek stanovených v tejto hlave. Členské štáty najmä zabezpečia, aby orgány dohľadu, ak konajú ako orgány dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247, mali právomoc požiadať holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť o také štruktúrovanie skupiny, ktoré umožňuje príslušnému orgánu dohľadu účinne vykonávať dohľad nad skupinou. Orgány dohľadu vykonávajú túto právomoc len za výnimočných okolností a po konzultácii s orgánom EIOPA a v príslušných prípadoch s inými dotknutými orgánmi dohľadu a poskytnú holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti odôvodnenie.

3. V prípadoch uvedených v článku 213 ods. 2 písm. a) a b) tejto smernice, keď štrukturálna organizácia skupiny, ktorá sa skladá z podnikov vzájomne prepojených vzťahmi stanovenými v článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ a ich prepojených podnikov, alebo ktorá je identifikovaná na základe článku 212 ods. 3 tejto smernice, zabraňuje alebo zamedzuje účinnému dohľadu nad danou skupinou alebo bráni skupine dodržať súlad s touto hlavou, uložia sa skupine primerané opatrenia dohľadu s cieľom zabezpečiť alebo v príslušnom prípade obnoviť kontinuitu a integritu dohľadu nad skupinou a dodržanie súladu s touto hlavou. Členské štáty najmä zabezpečia, aby orgány dohľadu, ak konajú ako orgány dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247 tejto smernice, mali právomoc žiadať o zriadenie holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, alebo zriadenie podniku v Únii, ktorý bude prostredníctvom centralizovanej koordinácie skutočne uplatňovať dominantný vplyv prevládajúci nad rozhodnutiami vrátane finančných rozhodnutí poisťovní alebo zaisťovní, ktoré do tejto skupiny patria. V takomto prípade má daná holdingová poisťovňa, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo podnik, ktorý účinne vykonáva centralizovanú koordináciu, zodpovednosť za dodržiavanie súladu s touto hlavou.

72. Článok 214 sa mení takto:

72. a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

1. Výkon dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 neznamená, že sa od orgánov dohľadu vyžaduje, aby plnili úlohu dohľadu jednotlivo vo vzťahu k poisťovni z tretej krajiny, zaisťovni z tretej krajiny alebo zmiešanej holdingovej poisťovni. Výhradne na účely zabezpečenia súladu s touto hlavou môže výkon dohľadu nad skupinou zahŕňať priamy dohľad a výkon právomocí dohľadu nad holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami orgánmi dohľadu.

b)

V odseku 2 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek: Pri posudzovaní toho, či má podnik v súvislosti s cieľmi dohľadu nad skupinou podľa prvého pododseku písm. b) zanedbateľný význam, orgán dohľadu nad skupinou zabezpečí splnenie týchto podmienok:

a)

veľkosť podniku, pokiaľ ide o celkový majetok a technické rezervy, je malá v porovnaní s veľkosťou iných podnikov danej skupiny a skupiny ako celku;

b)

vylúčenie podniku z dohľadu nad skupinou by nemalo na skupinovú solventnosť nijaký významný vplyv;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne riziká vrátane rizík vyplývajúcich z transakcií v rámci skupiny, ktoré podnik predstavuje alebo môže predstavovať pre celú skupinu, sú nevýznamné.

c)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

3. Ak by vylúčenie jedného alebo viacerých podnikov z dohľadu nad skupinou v súlade s odsekom 2 tohto článku neviedlo k začatiu uplatňovania dohľadu nad skupinou podľa článku 213 ods. 2 písm. a), b) a c), bude orgán dohľadu nad skupinou pred rozhodnutím o vylúčení konzultovať s orgánom EIOPA a v príslušných prípadoch inými dotknutými orgánmi dohľadu. Takéto rozhodnutie sa prijme len za výnimočných okolností a riadne sa zdôvodní orgánu EIOPA a v príslušných prípadoch iným dotknutým orgánom dohľadu. Orgán dohľadu nad skupinou aspoň raz za rok prehodnotí, či je jeho rozhodnutie stále primerané. Ak tomu tak už nie je, orgán dohľadu nad skupinou oznámi orgánu EIOPA a v príslušných prípadoch iným dotknutým orgánom dohľadu, že začne vykonávať dohľad nad skupinou. Pred vylúčením konečného materského podniku z dohľadu nad skupinou podľa odseku 2 prvého pododseku písm. b) orgán dohľadu nad skupinou konzultuje s orgánom EIOPA a v príslušných prípadoch s inými dotknutými orgánmi dohľadu a posúdi vplyv vykonávania dohľadu nad skupinou na úrovni prostredníckeho podniku s účasťou na solventnosť skupiny. Takéto vylúčenie nie je možné najmä vtedy, keby viedlo k významnému zlepšeniu solventnosti skupiny. S cieľom zabezpečiť jednotné a konzistentné uplatňovanie tohto odseku vydá orgán EIOPA usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, aby upresnil výnimočné okolnosti uvedené v prvom pododseku tohto odseku alebo prípady, keď môže byť odôvodnené vylúčiť konečný materský podnik vrátane holdingových poisťovní z rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou.

4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3 tohto článku, rozsah skupiny, na ktorú sa uplatňuje dohľad nad skupinou podľa článku 213 ods. 2, sa identifikuje v súlade s článkom 212. ;Ak je skupina, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou podľa článku 213 ods. 2 písm. a), b) a c), identifikovaná v súlade s článkom 212 ods. 2 a 3 a ak je materský podnik alebo dcérsky podnik z tejto skupiny zároveň konečným podnikom s účasťou v inej skupine v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), táto iná skupina sa považuje za súčasť skupiny identifikovanej v súlade s článkom 212 ods. 2 a 3. Orgány dohľadu môžu uplatniť článok 212 ods. 2 a 3 na rozšírenie rozsahu skupiny v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c).

5. Ak skupina identifikovaná v súlade s článkom 212 ods. 3 podlieha dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c), určí jeden z podnikov, ktoré sú riadené jednotne, za materský podnik, ktorý bude zodpovedať za dodržiavanie súladu s touto hlavou. Ostatné podniky uvedené v článku 212 ods. 3 prvom pododseku sa považujú za dcérske podniky.

6. Ak by určenie materského podniku v súlade s odsekom 5 tohto článku znamenalo značné prekážky výkonu dohľadu nad skupinou, najmä v prípadoch, keď sa ústredie podniku nenachádza na území členského štátu orgánu dohľadu konajúceho ako orgán dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247, alebo ak by určenie malo za následok neschopnosť skupiny účinne dodržiavať ustanovenia tejto hlavy, členské štáty zabezpečia, aby mal orgán dohľadu konajúci ako orgán dohľadu nad skupinou právomoc požadovať po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu určenie iného materského podniku. Rozhodnutie určiť iný materský podnik musí orgán dohľadu konajúci ako orgán dohľadu nad skupinou riadne odôvodniť skupine a ostatným dotknutým orgánom dohľadu. Ak skupina identifikovaná v súlade s článkom 212 ods. 3, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c), neurčí materský podnik v súlade s odsekom 5 tohto článku, orgán dohľadu konajúci ako orgán dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247 určí po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu materský podnik, ktorý bude zodpovedný za dodržiavanie tejto hlavy. Ostatné podniky v takejto skupine sa považujú za dcérske podniky. Pri určovaní materského podniku v súlade s prvým alebo druhým pododsekom tohto odseku orgán dohľadu konajúci ako orgán dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247 zohľadní tieto faktory: Orgány dohľadu aspoň raz za rok posúdia, či je určenie stále primerané. Ak to tak nie je, orgán dohľadu konajúci ako orgán dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247 po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu určí iný materský podnik. Tento iný materský podnik bude zodpovedný za dodržiavanie súladu s touto hlavou.

6. a)

výšku technických rezerv každého podniku;

b)

ročné hrubé predpísané poistné každého podniku;

c)

počet prepojených poisťovní alebo zaisťovní každého podniku.

73. Článok 220 sa mení takto:

73. a)

V odseku 1 sa slová stanovených v článkoch 221 až 233 nahrádzajú slovami stanovených v článkoch 221 až 233a.

b)

V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto: Členské štáty však povoľujú svojim orgánom dohľadu, ak vykonávajú úlohu orgánu dohľadu nad skupinou v súvislosti s konkrétnou skupinou, aby sa rozhodli po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou uplatňovať na túto skupinu metódu 2 v súlade s článkami 233 a 234 alebo kombináciu metód 1 a 2 v súlade s článkami 233a a 234, ak by výlučné uplatňovanie metódy 1 nebolo primerané.

c)

Dopĺňa sa tento odsek:

3. Bez toho, aby bolo dotknuté zaobchádzanie s podnikmi uvedenými v článku 228 ods. 1, môžu orgány dohľadu rozhodnúť o uplatnení metódy 2 podľa odseku 2 druhého pododseku tohto článku len na poisťovne a zaisťovne, poisťovne alebo zaisťovne z tretej krajiny, holdingové poisťovne, zmiešané finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti poisťovní alebo zaisťovní z tretej krajiny.

74. Článok 221 sa mení takto:

74. a)

Vkladá sa tento odsek:

1a. Odchylne od odseku 1 tohto článku znamená výhradne na účel článku 228 bez ohľadu na to, či sa použije metóda 1 alebo 2, pomerná účasť pomer upísaného kapitálu, ktorý je v priamej alebo nepriamej držbe podniku s účasťou v prepojenom podniku.

b)

V odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

d)

ak orgán dohľadu určil, že dve alebo viaceré poisťovne alebo zaisťovne tvoria skupinu podľa článku 212 ods. 3, keďže sú riadené jednotne.

75. Článok 222 sa mení takto:

75. a)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

4. Súčet vlastných zdrojov uvedených v odsekoch 2 a 3 nesmie presiahnuť príspevok prepojenej poisťovne alebo zaisťovne ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť.

b)

Dopĺňa sa tento odsek:

6. Na účely článku 230 ods. 1, článku 233 ods. 2 a článku 233a ods. 1 písm. a) položka vlastných zdrojov, ktorú vydal podnik s účasťou, sa nepovažuje za položku zbavenú bremien v zmysle článku 93 ods. 2 druhého pododseku písm. c), ak sa splatenie tejto položky jej držiteľovi nemôže pri likvidácii prepojenej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je dcérskym podnikom, zamietnuť.

76. Článok 226 sa mení takto:

76. a) Prostrednícke holdingové spoločnosti.

Názov sa nahrádza takto:

b)

Dopĺňa sa tento odsek:

3. Na účely odsekov 1 a 2 sa holdingové spoločnosti poisťovní alebo zaisťovní z tretej krajiny takisto považujú za poisťovne alebo zaisťovne.

77. V článku 227 ods. 1 prvý pododsek sa po slovách s článkom 233 vkladajú slová a článkom 233a.

78. Článok 228 sa nahrádza takto:

78.

Článok 228 Zaobchádzanie s osobitnými prepojenými podnikmi z iných finančných sektorov

1. Bez ohľadu na metódu použitú v súlade s článkom 220 tejto smernice poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou na účel výpočtu skupinovej solventnosti zohľadní príspevok k použiteľným vlastným zdrojom skupiny a ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť týchto podnikov:

1. a)

úverové inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo investičné spoločnosti v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 2 uvedeného nariadenia;

b)

správcovské spoločnosti PKIPCP v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES a investičné spoločnosti, ktoré získali povolenie podľa článku 27 uvedenej smernice, za predpokladu, že tieto spoločnosti neurčili správcovskú spoločnosť podľa uvedenej smernice;

c)

správcovia alternatívnych investičných fondov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ;

d)

iné podniky než regulované podniky, ktoré vykonávajú jednu alebo viaceré z činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ, ak tieto činnosti tvoria významnú časť ich celkovej činnosti;

e)

inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 bodu 1 smernice (EÚ) 2016/2341.

2. Príspevok podnikov uvedených v odseku 1 tohto článku k použiteľným vlastným zdrojom skupiny sa vypočíta ako súčet pomerného podielu vlastných zdrojov každého podniku, pričom tieto vlastné zdroje sa vypočítajú takto: Na účely prvého pododseku tohto odseku sa nezohľadňuje výška vlastných zdrojov každého prepojeného podniku, ktorá zodpovedá nerozdeliteľným rezervám, a iných položiek, ktoré orgán dohľadu nad skupinou identifikoval ako položky so zníženou kapacitou na absorpciu strát, ako aj prioritných akcií, podriadených účtov členov vzájomného poisťovacieho spolku, podriadených záväzkov a odložených daňových pohľadávok, ktoré sú zahrnuté do vlastných zdrojov a presahujú kapitálové požiadavky vypočítané v súlade s odsekom 3, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou nedokáže k spokojnosti orgánu dohľadu nad skupinou preukázať, že tieto položky možno použiť na splnenie skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť. Pri určovaní zloženia prebytku vlastných zdrojov poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou zohľadní skutočnosť, že isté požiadavky niektorých prepojených podnikov musia byť splnené len vlastným kapitálom 1 alebo dodatočným kapitálom triedy 1 v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2. a)

v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. a) tohto článku v súlade s príslušnými sektorovými predpismi v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 smernice 2002/87/ES;

b)

v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. l) smernice 2009/65/ES;

c)

v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. c) tohto článku v súlade s článkom 4 ods. 1 bodom ad) smernice 2011/61/EÚ;

d)

v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. d) tohto článku v súlade s príslušnými sektorovými predpismi, v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 smernice 2002/87/ES, ak by boli regulovanými subjektmi v zmysle článku 2 bodu 4 uvedenej smernice;

e)

v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. e) tohto článku skutočná miera solventnosti vypočítaná v súlade s článkom 16 smernice (EÚ) 2016/2341.

3. Príspevok prepojených podnikov uvedených v odseku 1 ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť sa vypočíta ako súčet pomerného podielu kapitálovej požiadavky alebo hypotetickej kapitálovej požiadavky každého prepojeného podniku. Táto kapitálová požiadavka alebo hypotetická kapitálová požiadavka sa vypočíta takto:

3. a)

v prípade prepojených podnikov uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku v súlade s týmto:

i)

v prípade každej investičnej spoločnosti, na ktorú sa vzťahujú požiadavky na vlastné zdroje v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2033, súčet požiadavky stanovenej v článku 11 daného nariadenia, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 39 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 alebo požiadaviek na miestne vlastné zdroje v tretích krajinách;

ii)

v prípade každej úverovej inštitúcie vyššia suma z uvedených:

1. súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane opatrení uvedených v článkoch 458 a 459 daného nariadenia, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje na riešenie iných rizík než je riziko nadmerného využívania finančnej páky uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice alebo požiadaviek na miestne vlastné zdroje v tretích krajinách;

2. súčet požiadaviek stanovených v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane opatrení uvedených v článkoch 458 a 459 daného nariadenia, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje na riešenie rizika nadmerného využívania finančnej páky uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na vankúš ukazovateľa finančnej páky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo požiadaviek na miestne vlastné zdroje v tretích krajinách, pokiaľ majú byť tieto požiadavky splnené kapitálom triedy 1;

b)

v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) smernice 2009/65/ES;

c)

v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. c) tohto článku v súlade s článkom 9 smernice 2011/61/EÚ;

d)

v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. d) tohto článku kapitálová požiadavka, ktorou by daný prepojený podnik musel splniť príslušné sektorové predpisy v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 smernice 2002/87/ES, ak by bol regulovaným subjektom v zmysle článku 2 bodu 4 uvedenej smernice;

e)

v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. e) tohto článku, požadovaná miera solventnosti vypočítaná v súlade s článkom 17 smernice (EÚ) 2016/2341 alebo celková kapitálová požiadavka uložená podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom je prepojený podnik zaregistrovaný alebo povolený, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

4. Ak viaceré prepojené podniky uvedené v odseku 1 tohto článku tvoria podskupinu, na ktorú sa vzťahuje kapitálová požiadavka na konsolidovanom základe v súlade s jednou zo smerníc alebo nariadení uvedených v odseku 3 tohto článku, alebo ak finančná holdingová spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je dcérskym podnikom skupiny, môže orgán dohľadu nad skupinou požiadať o výpočet príspevku týchto prepojených podnikov k použiteľným vlastným zdrojom skupiny ako pomerného podielu vlastných zdrojov danej podskupiny namiesto uplatnenia odseku 2 písm. a) až e) tohto článku na každý jednotlivý podnik, ktorý do danej podskupiny patrí. V takom prípade poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou vypočíta aj príspevok týchto prepojených poisťovní alebo zaisťovní ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť ako pomerný podiel kapitálovej požiadavky danej podskupiny namiesto uplatnenia odseku 3 písm. a) až e) tohto článku na každú jednotlivú poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá do podskupiny patrí. Všetky finančné inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj podniky pomocných služieb v zmysle bodu 18 uvedeného odseku, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti podskupiny, sa zahrnú do výpočtu vlastných zdrojov podskupiny a kapitálovej požiadavky. Na účely prvého pododseku tohto odseku sa odseky 2 a 3 tohto článku uplatňujú na konkrétnu podskupinu na základe jej konsolidovanej situácie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 47 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo článku 4 ods. 1 bodu 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033, alebo v príslušnom prípade na základe jej konsolidovanej pozície.

5. Bez ohľadu na odseky 1 až 4 členské štáty povolia svojim orgánom dohľadu, keď plnia úlohu orgánu dohľadu nad skupinou, aby v súvislosti s konkrétnou skupinou rozhodli na žiadosť podniku s účasťou alebo z vlastnej iniciatívy, že odpočítajú každú účasť uvedenú v odseku 1 písm. a) až d) z vlastných zdrojov použiteľných na krytie solventnosti skupiny podniku s účasťou.

79. V článku 229 sa dopĺňa tento odsek: Ak by odpočet uvedený v prvom odseku zlepšil solventnosť skupiny v porovnaní so situáciou, keď sa podnik ponechá v rozsahu výpočtu skupinovej solventnosti, odpočet sa neuplatní.

80. V hlave III kapitole II oddiele 1 pododdiele 3 sa dopĺňa tento článok:

80.

Článok 229a Zjednodušené výpočty

1. Na účely článku 230 môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s inými dotknutými orgánmi dohľadu povoliť poisťovni alebo zaisťovni s účasťou uplatniť zjednodušený postup pri účastiach v prepojených podnikoch, ktoré sú nevýznamné. Použitie zjednodušeného postupu uvedeného v prvom pododseku pri jednom alebo viacerých prepojených podnikoch musí podnik s účasťou orgánu dohľadu nad skupinou riadne zdôvodniť so zreteľom na povahu, rozsah a zložitosť rizík prepojeného podniku alebo podnikov. Členské štáty požiadajú podnik s účasťou, aby raz ročne zhodnotil, či je použitie zjednodušeného postupu stále odôvodnené, a vo svojej správe o solventnosti a finančnej situácii na úrovni skupiny uvedenej v článku 256 ods. 1 zverejnil zoznam a veľkosť prepojených podnikov, na ktoré sa takýto zjednodušený postup vzťahuje.

2. Na účely odseku 1 poisťovňa a zaisťovňa s účasťou k spokojnosti orgánu dohľadu nad skupinou preukáže, že použitie zjednodušeného postupu pri účastiach v jednom alebo viacerých prepojených podnikoch je dostatočne obozretné na to, aby pri výpočte skupinovej solventnosti nedošlo k podceneniu rizík pochádzajúcich z daného podniku alebo z daných podnikov. Keď sa použije v súvislosti s poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, ktorá má ústredie v krajine, ktorá nie je rovnocenná alebo dočasne rovnocenná v zmysle článku 227, zjednodušený postup nebude mať za následok to, že príspevok prepojeného podniku ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť bude nižší ako kapitálová požiadavka daného prepojeného podniku stanovená dotknutou treťou krajinou. Zjednodušený postup sa nepoužije v súvislosti s prepojenou poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou nemá spoľahlivé informácie o kapitálovej požiadavke stanovenej v danej tretej krajine.

3. Na účely odseku 1 sa prepojené podniky považujú za nevýznamné, ak účtovná hodnota každého z nich predstavuje menej než 0,2 % aktív skupiny vypočítaných na základe konsolidovaných údajov a súčet účtovných hodnôt všetkých takýchto podnikov je menej ako 0,5 % aktív skupiny vypočítaných na základe konsolidovaných údajov.

81. Článok 230 sa mení takto:

81. a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

1. Výpočet skupinovej solventnosti poisťovní alebo zaisťovní s účasťou sa vykoná na základe konsolidovaných účtovných závierok. Skupinová solventnosť poisťovní alebo zaisťovní s účasťou sa rovná rozdielu medzi: Na účely druhého pododseku tohto odseku sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 nezahŕňajú do konsolidovaných údajov. Hlava I kapitola VI oddiel 3 pododdiely 1, 2 a 3 a hlava I kapitola VI oddiel 4 pododdiely 1, 2 a 3 sa uplatňujú na výpočet vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť a kapitálovej požiadavky na solventnosť na úrovni skupiny založenej na konsolidovaných údajoch.

1. a)

súčtom vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítanej na základe konsolidovaných údajov a príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 k použiteľným vlastným zdrojom skupiny, pričom tento príspevok sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 2 alebo 4;

b)

súčtom kapitálovej požiadavky na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanej na základe konsolidovaných údajov a príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť, pričom tento príspevok sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 3 alebo 4.

b)

Odsek 2 sa mení takto:

i)

V druhom pododseku sa dopĺňa toto písmeno:

c)

pomerného podielu miestnych kapitálových požiadaviek pre prepojené poisťovne a zaisťovne z tretej krajiny, pri ktorom by sa povolenie odňalo.

ii)

Dopĺňa sa tento pododsek: Ak vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítané na základe konsolidovaných údajov prekročia kapitálovú požiadavku na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanú na základe konsolidovaných údajov a nie je splnená minimálna konsolidovaná skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť, uplatňuje sa mutatis mutandis článok 138 ods. 1 až 4, zatiaľ čo článok 139 ods. 1 a 2 sa neuplatňuje. Na účely tohto pododseku sa odkaz na kapitálovú požiadavku na solventnosť v článku 138 chápe ako odkaz na minimálnu konsolidovanú skupinovú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

82. V článku 232 prvom pododseku sa v úvodnej vete slová uvedené v článku 37 ods. 1 písm. a) až d) nahrádzajú slovami uvedené v článku 37 ods. 1 písm. a) až e).

83. Článok 233 sa mení takto:

83. a)

V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

b)

hodnotou prepojených podnikov v poisťovniach alebo zaisťovniach s účasťou uvedených v článku 220 ods. 3 a článku 228 ods. 1 a agregovanou skupinovou kapitálovou požiadavkou na solventnosť, ako sa stanovuje v odseku 3 tohto článku.

b)

Odsek 2 sa mení takto:

i)

Písmeno b) sa nahrádza takto:

b)

pomerného podielu poisťovne alebo zaisťovne s účasťou na vlastných zdrojoch použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť každej jednotlivej prepojenej poisťovne alebo zaisťovne.

ii)

Vkladá sa toto písmeno:

c)

príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 k použiteľným vlastným zdrojom skupiny, pričom tento príspevok sa vypočíta v súlade s článkom 228 ods. 2 alebo článkom 228 ods. 4.

c)

Odsek 3 sa mení takto:

i)

písmeno b) nahrádza takto:

b)

pomerného podielu kapitálovej požiadavky na solventnosť každej jednotlivej prepojenej poisťovne alebo zaisťovne.

ii)

Dopĺňa sa toto písmeno:

c)

príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť, pričom tento príspevok sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 3 alebo článkom 228 ods. 4.

84. Vkladajú sa tieto články:

84.

Článok 233a Kombinácia metód 1 a 2

1. Skupinová solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou sa rovná rozdielu medzi:

1. a)

súčtom:

i)

vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítanej na základe konsolidovaných údajov, a to v prípade podnikov, pri ktorých sa uplatňuje metóda 1;

ii)

pomerného podielu poisťovne alebo zaisťovne s účasťou na vlastných zdrojoch použiteľných na kapitálovú požiadavku na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne, a to v prípade každej prepojenej poisťovne alebo zaisťovne, pri ktorej sa uplatňuje metóda 2;

iii)

príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1, ktorý sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 2 alebo článkom 228 ods. 4, a

b)

súčtom:

i)

konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítanej v súlade s článkom 230 ods. 2 na základe konsolidovaných údajov, a to v prípade podnikov, pri ktorých sa uplatňuje metóda 1;

ii)

v prípade každej prepojenej poisťovne alebo zaisťovne, pri ktorej sa uplatňuje metóda 2, pomerného podielu jej kapitálovej požiadavky na solventnosť;

iii)

príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1, ktorý sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 3 alebo článkom 228 ods. 4.

2. Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) a odseku 1 písm. b) bodu i) tohto článku sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 nezahŕňajú do konsolidovaných údajov.

3. Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) a odseku 1 písm. b) bodu i) tohto článku sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, nezahŕňajú do konsolidovaných údajov. Na účely odseku 1 písm. b) bodu i) tohto článku sa hodnota účastí v podnikoch uvedených v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, presahujúca pomerný podiel ich vlastnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, zahŕňa do konsolidovaných údajov pri výpočte citlivosti aktív a záväzkov na zmeny úrovne alebo volatility výmenných kurzov (kurzové riziko). Musí sa však predpokladať, že hodnota týchto účastí nie je citlivá na zmeny úrovne alebo volatility trhových cien akcií (akciové riziko).

4. Článok 233 ods. 4 sa uplatňuje mutatis mutandis na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) a písm. b) bodu ii) tohto článku.

5. Článok 231 sa uplatňuje mutatis mutandis v prípade žiadosti o povolenie na výpočet konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne v skupine na základe vnútorného modelu, predloženej poisťovňou alebo zaisťovňou a jej prepojenými podnikmi, alebo prepojenými podnikmi holdingovej poisťovne spoločne.

6. Minimálna konsolidovaná skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s článkom 230 ods. 2. Minimálna konsolidovaná skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť musí byť pokrytá použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi, ako je určené v súlade s článkom 98 ods. 4, vypočítanými na základe konsolidovaných údajov. Na účely tohto výpočtu sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 nezahŕňajú do konsolidovaných údajov. Na účely stanovenia, či sú takéto použiteľné vlastné zdroje spôsobilé na krytie minimálnej konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť, sa mutatis mutandis uplatnia zásady stanovené v článkoch 221 až 229a. Článok 139 ods. 1 a 2 sa uplatňuje mutatis mutandis. Ak vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítané na základe konsolidovaných údajov prekročia kapitálovú požiadavku na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanú na základe konsolidovaných údajov a nie je splnená minimálna konsolidovaná skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť, uplatňuje sa mutatis mutandis článok 138 ods. 1 až 4, zatiaľ čo článok 139 ods. 1 a 2 sa neuplatňuje. Na účely tohto pododseku sa odkaz na kapitálovú požiadavku na solventnosť v článku 138 chápe ako odkaz na minimálnu konsolidovanú skupinovú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

7. Pri určovaní toho, či suma vypočítaná v odseku 1 písm. b) bode ii) tohto článku primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny so zreteľom na podniky uvedené v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, príslušné orgány dohľadu venujú zvláštnu pozornosť najmä všetkým osobitným rizikám existujúcim na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté, pretože sa ťažko kvantifikujú. Ak sa rizikový profil skupiny vzhľadom na podniky uvedené v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, značne odchyľuje od predpokladov, na základe ktorých bola vytvorená agregovaná skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť uvedená v článku 233 ods. 3, môže sa uložiť povinnosť navýšiť kapitál na sumu vypočítanú v odseku 1 písm. b) bode ii) tohto článku. Článok 37 ods. 1 až 5 sa spolu s delegovanými aktmi a vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 37 ods. 6, 7 a 8 uplatňuje mutatis mutandis.

Článok 233b Dlhodobé akcie na úrovni skupiny

Ak sa používa metóda 1 alebo kombinácia metód, poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti môžu uplatňovať článok 105a na podsúbor investícií do akcií. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní:

a)

prístup, ktorý sa má použiť pri posudzovaní súladu s podmienkami uvedenými v článku 105a ods. 1 a pri výpočte hodnoty akcií, s ktorými sa zaobchádza ako s dlhodobými investíciami do akcií, ak sa používa metóda 1 alebo kombinácia metód;

b)

informácie, ktoré sa majú zahrnúť do správy o solventnosti a finančnom stave skupiny na úrovni skupiny uvedenej v článku 256 ods. 1 alebo v jednotnej správe o solventnosti a finančnom stave uvedenej v článku 256 ods. 2 a v pravidelnej správe orgánom dohľadu nad skupinou na úrovni skupiny uvedenej v článku 256b ods. 1 alebo v jednotnej pravidelnej správe orgánom dohľadu uvedenej v článku 256b ods. 2.

85. Článok 234 sa nahrádza takto:

85.

Článok 234 Delegované akty pre technické zásady a metódy stanovené v článkoch 220 až 229, pre zjednodušený postup stanovený v článku 229a a pre uplatňovanie článkov 230 až 233a

Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní: Komisia môže v súlade s článkom 301a doplniť túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v ktorých upresní kritériá, na základe ktorých môže orgán dohľadu nad skupinou schváliť uplatnenie zjednodušeného postupu stanoveného v článku 229a ods. 2.

a)

technické zásady a metódy stanovené v článkoch 220 až 229;

b)

technické podrobnosti zjednodušeného postupu stanoveného v článku 229a ods. 1, ako aj kritériá, na základe ktorých môžu orgány dohľadu schváliť používanie zjednodušeného postupu;

c)

uplatňovanie článkov 230 až 233a, berúc do úvahy ekonomický charakter osobitných právnych foriem.

86. V článku 244 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto: S cieľom vymedziť významné koncentrácie rizík, ktoré treba oznámiť, orgán dohľadu nad skupinou uloží po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so skupinou primerané prahové hodnoty na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, technických rezerv, použiteľných vlastných zdrojov, iných kvantitatívnych alebo kvalitatívnych kritérií založených na rizikách, ktoré sa považujú za primerané, alebo na základe kombinácie uvedených možností.

87. Článok 245 sa mení takto:

87. a)

V odseku 1 sa slová s odsekmi 2 a 3 nahrádzajú slovami s odsekmi 2, 3 a 3a.

b)

Vkladá sa tento odsek:

3a. Okrem vnútroskupinových transakcií v zmysle článku 13 bodu 19 môžu orgány dohľadu na účely odsekov 2 a 3 tohto článku v odôvodnených prípadoch od skupín žiadať, aby oznamovali aj vnútroskupinové transakcie, do ktorých sú zapojené iné podniky ako poisťovne a zaisťovne, poisťovne a zaisťovne z tretej krajiny, holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti.

88. Článok 246 sa mení takto:

88. a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

1. Požiadavky stanovené v hlave I kapitole IV oddiele 2 sa uplatňujú mutatis mutandis na úrovni skupiny. Systém správy a riadenia skupiny sa bude vzťahovať na poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, materské holdingové poisťovne alebo materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ako aj na všetky prepojené podniky v rozsahu skupiny v zmysle článku 212, na ktorú sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c). Systém správy a riadenia skupiny sa bude vzťahovať aj na všetky podniky, ktoré riadi podnik s účasťou alebo jeho dcérske podniky spolu s jedným podnikom alebo viacerými podnikmi, ktoré nepatria do tej istej skupiny. Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek tohto odseku, sa systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly a postupy oznamovania uplatňujú rovnakým spôsobom vo všetkých podnikoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti orgánu dohľadu nad skupinou podľa článku 213 ods. 2 písm. a) a b), aby sa tieto systémy a postupy oznamovania mohli kontrolovať na úrovni skupiny. Členské štáty zabezpečia, aby mal správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán konečnej materskej poisťovne alebo zaisťovne, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, alebo určeného materského podniku v súlade s článkom 214 ods. 5 alebo 6 konečnú zodpovednosť za to, že skupina, na ktorú sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c), bude dodržiavať súlad so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami prijatými podľa tejto smernice. Správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán každej poisťovne a zaisťovne zo skupiny je naďalej zodpovedný za dodržiavanie súladu so všetkými požiadavkami, ako je bližšie určené v článku 40 a článku 213 ods. 1 druhom pododseku. Systém riadenia rizík sa týka aspoň všetkých poistných a zaistných činností vykonávaných v rámci skupiny, ako aj významných nepoistných činností. Týka sa aj rizík vyplývajúcich z tých činností, ktorým skupina je alebo by mohla byť vystavená, ako aj vzájomnej závislosti týchto rizík.

b)

V odseku 2 sa dopĺňajú tieto pododseky: Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť pravidelne monitoruje činnosti svojich prepojených podnikov vrátane prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 a neregulovaných podnikov. Toto monitorovanie je primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, ktoré prepojené podniky vytvárajú alebo by mohli vytvoriť na úrovni skupiny. Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť má písomné koncepcie na úrovni skupiny a zabezpečí konzistentnosť so skupinovými koncepciami písomných koncepcií všetkých regulovaných podnikov zo skupiny. Takisto zaistí, aby všetky regulované podniky skupiny konzistentným spôsobom zaviedli koncepcie skupiny.

c)

V odseku 4 prvom pododseku sa druhá veta nahrádza takto: Vlastné posúdenie rizika a solventnosti vykonané na úrovni skupiny sa týka aspoň všetkých poistných a zaistných činností vykonávaných v rámci skupiny, ako aj významných nepoistných činností. Týka sa aj rizík vyplývajúcich z tých činností, ktorým skupina je alebo by mohla byť vystavená, ako aj vzájomnej závislosti týchto rizík. Podlieha kontrolne vykonávanej orgánom dohľadu nad skupinou v súlade s kapitolou III.

d)

Dopĺňa sa tento odsek:

5. Členské štáty požadujú od poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby zabezpečila, že skupina má spoľahlivé pravidlá týkajúce sa správy, ktoré zahŕňajú jasnú organizačnú štruktúru s dobre vymedzenými, transparentnými a konzistentnými hranicami zodpovednosti a oddelením povinností v rámci skupiny. Systém správy a riadenia skupiny musí byť vytvorený v snahe predchádzať konfliktom záujmov alebo ich riadiť, ak nie je možné im predísť. Osoby, ktoré skutočne riadia poistnú alebo zaistnú skupinu, sa považujú za osoby, ktoré skutočne riadia materský podnik uvedený v odseku 1 treťom pododseku. Členské štáty požadujú od poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby identifikovala osoby zodpovedné za iné kľúčové funkcie v rámci danej skupiny poisťovní alebo zaisťovní, na ktorú sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c). Správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán uvedený v odseku 1 treťom pododseku tohto článku je zodpovedný za činnosti vykonávané týmito osobami. Ak sú osoby, ktoré skutočne vedú skupinu poisťovní alebo zaisťovní alebo sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, takisto osobami, ktoré skutočne vedú jednu poisťovňu alebo zaisťovňu alebo viaceré poisťovne alebo zaisťovne či iné prepojené podniky, alebo sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie v ktorejkoľvek z týchto poisťovní alebo zaisťovní či podnikov, podnik s účasťou zabezpečí jasné oddelenie úloh a kompetencií na úrovni skupiny od úloh a kompetencií na úrovni každého jednotlivého podniku.

89. V hlave III sa vkladá táto kapitola:

89. KAPITOLA IIa Makroprudenciálne pravidlá na úrovni skupiny

Článok 246a Riadenie rizika likvidity na úrovni skupiny

1. Členské štáty vyžadujú od poisťovní a zaisťovní s účasťou, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby vypracovali a aktualizovali plán riadenia rizika likvidity na úrovni skupiny, ktorý zahŕňa analýzu likvidity v krátkodobom horizonte a na žiadosť orgánu dohľadu nad skupinou aj strednodobú a dlhodobú analýzu likvidity. Článok 144a sa uplatňuje mutatis mutandis.

2. Odchylne od článku 144a členské štáty zabezpečia, aby boli dcérske poisťovne alebo zaisťovne, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b), vyňaté z povinnosti vypracovať a aktualizovať plán riadenia rizika likvidity na individuálnej úrovni, ak plán riadenia rizika likvidity podľa odseku 1 tohto článku zahŕňa riadenia likvidity a potrieb likvidity dotknutých dcérskych podnikov. Členské štáty požadujú od každej jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá využíva výnimku podľa prvého pododseku, aby svojmu orgánu dohľadu predložila časti plánu riadenia rizika likvidity, ktoré sa týkajú situácie celej skupiny a jej vlastnej situácie.

3. Bez ohľadu na odsek 2 môžu orgány dohľadu od dcérskej poisťovne alebo zaisťovne požadovať vypracovanie a aktualizáciu plánu riadenia rizika likvidity na individuálnej úrovni, keď zistia konkrétne riziko likvidity alebo keď plán riadenia rizika likvidity na úrovni skupiny neobsahuje primerané informácie, ktorých poskytnutie od porovnateľných podnikov na účel monitorovania ich likvidity požaduje orgán dohľadu, ktorý dcérsky podnik povolil.

4. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje orgán EIOPA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa upresní obsah a periodicita aktualizácie plánu riadenia rizika likvidity na úrovni skupiny. Orgán EIOPA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Článok 246b Ďalšie makroprudenciálne pravidlá

Články 144b a 144c sa uplatňujú mutatis mutandis na úrovni poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

90. V článku 252 prvom odseku sa slová úverová inštitúcia v zmysle smernice 2006/48/ES, alebo investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v smernici 2004/39/ES nahrádzajú slovami úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 575/2013, alebo investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v smernici 2014/65/EÚ.

91. V článku 254 sa dopĺňa tento odsek:

91.

3. Poisťovňa a zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť predkladajú orgánu dohľadu nad skupinou informácie uvedené v tomto článku každoročne do 22 týždňov od konca finančného roka daného podniku a do 11 týždňov od konca každého štvrťroka, ak sa informácie uvedené v tomto článku vyžadujú štvrťročne.

92. Článok 256 sa mení takto:

92. a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

1. Členské štáty požadujú od poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby každoročne zverejnila správu o solventnosti a finančnom stave na úrovni skupiny. Táto správa obsahuje informácie o skupine určené iným odborníkom na trhu, ako sa uvádza v článku 51 ods. 1b. Články 51, 53, 54 a 55 sa uplatňujú mutatis mutandis. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti zverejňovali informácie uvedené v tomto článku do 24 týždňov od konca finančného roka daného podniku.

b)

V odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

b)

za každý dcérsky podniky v rámci skupiny, ktorý je jednotlivo identifikovateľný, informácie vrátane oboch častí správy o solventnosti a finančnom stave, ktoré sa musia zverejniť v súlade s článkami 51, 53, 54 a 55.

c)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

4. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 301a, v ktorých bližšie určí informácie, ktoré sa musia zverejniť v jednotnej správe o solventnosti a finančnom stave uvedenej v odseku 2 tohto článku a v správe o solventnosti a finančnom stave na úrovni skupiny uvedenej v odseku 1 tohto článku.

93. Vkladajú sa tieto články:

93.

Článok 256b Pravidelná správa orgánom dohľadu za skupinu

1. Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní s účasťou, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby každoročne predkladali pravidelnú správu orgánom dohľadu na úrovni skupiny. Článok 35 ods. 5a prvý pododsek a druhý pododsek písm. a) sa uplatňuje mutatis mutandis. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali informácie uvedené v tomto článku každoročne alebo menej často, a to do 24 týždňov od konca finančného roka daného podniku.

2. Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť môže so súhlasom orgánu dohľadu na úrovni skupiny predložiť jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu obsahujúcu: Orgán dohľadu nad skupinou pred poskytnutím súhlasu v súlade s prvým pododsekom konzultuje a náležite zohľadní názory a námietky členov kolégia orgánov dohľadu. Nesúhlas dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu musí byť riadne odôvodnený. Ak kolégium orgánov dohľadu schváli jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu v súlade s týmto odsekom, predloží každá jednotlivá poisťovňa a zaisťovňa svojmu orgánu dohľadu jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu. Každý orgán dohľadu má právomoc vykonávať dohľad nad časťou jednotnej pravidelnej správy orgánom dohľadu, ktorá je špecifická pre príslušný dcérsky podnik.

2. a)

informácie na úrovni skupiny, ktoré sa musia oznamovať v súlade s odsekom 1;

b)

za každý dcérsky podnik v rámci skupiny, ktorý je jednotlivo identifikovateľný, informácie, ktoré sa zverejňujú v súlade s článkom 35 ods. 5a a neznamenajú menej informácií, ako by poisťovne a zaisťovne poskytli v pravidelnej správe orgánom dohľadu v súlade s článkom 35 ods. 5a.

3. Ak vnútroštátne orgány dohľadu nebudú s jednotnou pravidelnou správou orgánom dohľadu spokojné, súhlas uvedený v odseku 2 možno zrušiť.

4. Ak v správe uvedenej v odseku 2 budú chýbať informácie, ktoré orgán dohľadu, ktorý povolil dcérsky podnik v rámci skupiny, požaduje od porovnateľných podnikov a ak sú chýbajúce informácie dôležité, príslušné orgány dohľadu majú právomoc požadovať od príslušného dcérskeho podniku, aby oznámil potrebné dodatočné informácie.

5. Ak orgán dohľadu, ktorý povolil dcérsky podnik v rámci skupiny, zistí akékoľvek nedodržanie článku 35 ods. 5a alebo požiada o zmenu alebo objasnenie v súvislosti s jednotnou pravidelnou správou orgánom dohľadu, informuje o tom aj kolégium orgánov dohľadu a orgán dohľadu nad skupinou predloží rovnakú žiadosť poisťovni alebo zaisťovni s účasťou, holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

6. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 301a, v ktorých sa upresnia informácie uvedené v tomto článku, ktoré sa majú oznamovať.

Článok 256c Správa o solventnosti a finančnom stave: Požiadavky na audit

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa na poisťovňu alebo zaisťovňu s účasťou, holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť skupiny vzťahovala požiadavka na audit súvahy skupiny zverejnenej v rámci správy o solventnosti a finančnom stave na úrovni skupiny uvedenej v článku 256 ods. 1 alebo v rámci jednotnej správy o solventnosti a finančnom stave uvedenej v článku 256 ods. 2.

2. Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť predloží orgánu dohľadu nad skupinou spolu so správou o solventnosti a finančnom stave na úrovni skupiny uvedenej v článku 256 ods. 1 alebo s jednotnou správou o solventnosti a finančnom stave uvedenou v článku 256 ods. 2 aj samostatnú správu vrátane identifikácie typu zaistenia, ako aj výsledkov auditu, ktorú vyhotoví audítorská spoločnosť.

3. Ak je vyhotovená jednotná pravidelná správa o solventnosti a finančnom stave uvedená v článku 256 ods. 2, musia byť splnené požiadavky na audit uložené prepojenej poisťovni alebo zaisťovni a poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť predloží orgánu dohľadu danej prepojenej poisťovne alebo zaisťovne správu uvedenú v článku 51a ods. 6.

4. Článok 51a sa uplatňuje mutatis mutandis.

94. Článok 257 sa nahrádza takto:

94.

Článok 257 Požiadavky na vhodnosť a odbornosť osôb, ktoré skutočne riadia holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť alebo ktoré majú iné kľúčové funkcie

Členské štáty vyžadujú, aby osoby, ktoré skutočne riadia holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, a v príslušných prípadoch osoby, ktoré sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, spĺňali požiadavku vhodnosti a odbornosti pri výkone svojich funkcií. Článok 42 sa uplatňuje mutatis mutandis.

95. Článok 258 sa mení takto:

95. a)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

2. Orgánom dohľadu budú udelené všetky právomoci v oblasti dohľadu na to, aby mohli prijímať opatrenia v súvislosti s holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, ktoré sú potrebné na zaistenie toho, aby skupiny, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c), spĺňali všetky požiadavky stanovené v tejto hlave. Tieto právomoci zahŕňajú všeobecné právomoci v oblasti dohľadu uvedené v článku 34. Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté ich ustanovenia o trestnom práve, ukladajú sankcie alebo prijímajú opatrenia týkajúce sa holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ktoré porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté na účely transpozície tejto hlavy, alebo týkajúce sa osôb, ktoré skutočne riadia tieto podniky. Orgány dohľadu úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby takéto sankcie alebo opatrenia boli účinné, najmä ak sa ústredné vedenie alebo hlavný subjekt holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti nenachádza v tom istom členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie.

b)

Vkladajú sa tieto odseky:

2a. Ak orgán dohľadu nad skupinou zistí, že podmienky stanovené v článku 213b ods. 1 nie sú splnené alebo prestali byť splnené, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podlieha primeraným opatreniam v oblasti dohľadu s cieľom, v závislosti od konkrétneho prípadu, zabezpečiť alebo obnoviť kontinuitu a integritu dohľadu nad skupinou a zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek stanovených v tejto hlave. V prípade zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti sa pri prijímaní opatrení v oblasti dohľadu zohľadní najmä vplyv na finančný konglomerát ako celok, ako aj na jeho prepojené regulované podniky.

2b. Na účely odsekov 1 a 2a tohto článku členské štáty zabezpečia, aby opatrenia v oblasti dohľadu, ktoré možno uplatniť na holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, zahŕňali aspoň: Orgán dohľadu nad skupinou sa pred prijatím akýchkoľvek opatrení uvedených v prvom pododseku poradí s inými dotknutými orgánmi dohľadu a orgánom EIOPA, ak tieto opatrenia ovplyvňujú podniky, ktoré majú ústredia vo viac než jednom členskom štáte.

2b. a)

pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami dcérskej poisťovne alebo zaisťovne, držanými danou holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

b)

vydanie súdnych príkazov, sankcií alebo trestov voči holdingovej poisťovni, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo členom správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu daných spoločností;

c)

zadanie pokynov alebo usmernení holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby účasti vo svojich dcérskych poisťovniach a zaisťovniach previedli na svojich akcionárov;

d)

dočasné udelenie zodpovednosti za zabezpečenie splnenia požiadaviek stanovených v tejto hlave inej holdingovej poisťovni, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo poisťovni či zaisťovni zo skupiny;

e)

obmedzenie alebo zákaz rozdeľovania výnosov alebo vyplácania úrokov akcionárom;

f)

požadovanie od holdingových poisťovní alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby sa zbavili účastí v poisťovniach alebo zaisťovniach alebo iných prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 alebo aby takéto účasti zmenšili;

g)

požadovanie od holdingových poisťovní alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby predložili plán na bezodkladný návrat k dodržiavaniu požiadaviek.

96. Článok 262 sa mení takto:

96. a)

V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

1. Ak neexistuje rovnocenný dohľad, ako sa uvádza v článku 260, alebo ak členský štát neuplatňuje článok 261 v prípade dočasnej rovnocennosti v súlade s článkom 260 ods. 7, tento členský štát uplatní na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny v zmysle článku 212 a na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. c), jedno z nasledujúcich:

1. a)

články 218 až 235 a články 244 až 258 mutatis mutandis;

b)

jednu z metód stanovených v odseku 3.

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

2. Členské štáty umožnia svojim orgánom dohľadu, aby uplatnili iné metódy, ktorými sa zabezpečí primeraný dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami, ktoré sú súčasťou skupiny v zmysle článku 212 a na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. c). Uvedené metódy schváli orgán dohľadu nad skupinou identifikovaný v súlade s článkom 247 po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu. Metódy uvedené v prvom pododseku umožňujú dosahovanie cieľov dohľadu nad skupinou bližšie určených v tejto hlave. K týmto cieľom patria: Metódy uvedené v prvom pododseku musia byť primerane odôvodnené, zdokumentované a oznámené iným dotknutým orgánom dohľadu, orgánu EIOPA a Komisii.

2. a)

zachovanie rozdelenia kapitálu a zloženia vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní a predchádzanie významnej vnútroskupinovej tvorbe kapitálu, ak je takáto vnútroskupinová tvorba kapitálu financovaná z výnosov z dlhových alebo iných finančných nástrojov, ktoré materská spoločnosť nepovažuje za položky vlastných zdrojov;

b)

posudzovanie a monitorovanie rizík pochádzajúcich z podnikov z Únie aj mimo nej a obmedzenie rizika toho, že by sa od týchto podnikov a od iných neregulovaných podnikov nakazili poisťovne a zaisťovne zo skupiny a podskupina konečného materského podniku, z ktorej pochádza poisťovňa alebo zaisťovňa, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, ako sa uvádza v článku 215, ak takáto podskupina existuje.

c)

Dopĺňa sa tento odsek:

3. Na účely odseku 2 tohto článku môžu dotknuté orgány dohľadu uplatniť najmä jednu alebo viaceré z týchto metód na poisťovne a zaisťovne, holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré patria do skupiny, na ktorú sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. c):

3. a)

vymenovať jednu poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá bude zodpovedná za dodržiavanie súladu s požiadavkami stanovenými v tejto hlave, ak poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, nemajú v Únii spoločný materský podnik;

b)

požadovať zriadenie holdingovej poisťovne, ktorá má ústredie v Únii, alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, ak poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, nemajú spoločný materský podnik v Únii, a uplatňovať túto hlavu na poisťovne a zaisťovne skupiny, na čele ktorých stojí daná holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť;

c)

ak viaceré poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, tvoria podskupinu, ktorej materský podnik má sídlo v Únii, okrem uplatňovania tejto hlavy na takúto podskupinu prijímať doplňujúce opatrenia alebo ukladať ďalšie požiadavky vrátane požiadaviek uvedených v písmenách d), e) a f) tohto pododseku a zvýšeného dohľadu nad koncentráciou rizík v zmysle článku 244 a nad vnútroskupinovými transakciami v zmysle článku 245 s cieľom dosiahnuť cieľ uvedený v odseku 2 druhom pododseku písm. b) tohto článku;

d)

žiadať od členov správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu konečného materského podniku v Únii, aby boli nezávislí od konečného materského podniku mimo Únie;

e)

zakázať, obmedziť, zmenšiť, monitorovať transakcie alebo požadovať predchádzajúce oznámenie o transakciách, a to aj vrátane rozdelenia dividend a výplaty kupónov z podriadeného dlhu, ak takéto transakcie ohrozujú alebo by mohli ohroziť finančnú situáciu alebo solventnosť poisťovní a zaisťovní v rámci skupiny, a na jednej strane zahrnúť poisťovňu alebo zaisťovňu, holdingovú poisťovňu, ktorá má ústredie v Únii, alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, a na druhej strane podnik, ktorý patrí do skupiny a ktorý má ústredie mimo Únie; ak orgán dohľadu nad skupinou v Únii nie je jedným z orgánov dohľadu členského štátu, v ktorom má prepojená poisťovňa alebo zaisťovňa ústredie, orgán dohľadu nad skupinou v Únii informuje tieto orgány dohľadu o svojich zisteniach s cieľom umožniť im prijať primerané opatrenia;

f)

požadovať informácie o solventnosti a finančnej situácii, rizikovom profile a limitoch tolerancie rizika materských podnikov, ktoré majú ústredie mimo Únie, v príslušných prípadoch vrátane správ o tých témach, ktoré sa predkladajú správnemu orgánu, riadiacemu orgánu alebo kontrolnému orgánu alebo orgánom dohľadu týchto materských podnikov z tretej krajiny.

97. V článku 265 sa vkladá tento odsek:

97.

1a. Členské štáty zabezpečia najmä to, aby v prípade, že materský podnik jednej poisťovne alebo zaisťovne či viacerých poisťovní alebo zaisťovní je úverová inštitúcia, investičná spoločnosť, finančná inštitúcia, podnik PKIPCP, správca alternatívnych investičných fondov, inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia alebo neregulovaný podnik, ktorý vykonáva jednu alebo viaceré z činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ, pričom tieto činnosti tvoria významnú časť jeho celkovej činnosti, orgány dohľadu zodpovedné za dohľad nad týmito poisťovňami alebo zaisťovňami vykonávali všeobecný dohľad nad transakciami medzi týmito poisťovňami alebo zaisťovňami a materským podnikom a jeho prepojenými podnikmi.

98. V článku 267 sa dopĺňajú tieto odseky: Na účely smernice (EÚ) 2025/1 sa v prípade uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 26 ods. 3 uvedenej smernice a výkonu právomocí riešiť krízové situácie uvedených v hlave III kapitole IV uvedenej smernice uplatňujú ustanovenia v kapitolách I, II a IV tejto hlavy na zaisťovne a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b) až e) uvedenej smernice. Články 270 a 272 tejto smernice sa neuplatňujú v prípade, ak sa uplatňuje článok 63 smernice (EÚ) 2025/1.

99. V článku 268 ods. 1 sa prvý pododsek mení takto:

99. a)

Písmeno a) sa nahrádza takto:

a)

príslušné orgány sú buď správne alebo justičné orgány členských štátov, ktoré sú príslušné v oblasti reorganizačných opatrení alebo likvidácie, alebo orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 12 smernice (EÚ) 2025/1 v súvislosti s reorganizačnými opatreniami prijatými podľa uvedenej smernice;.

b)

Písmeno c) sa nahrádza takto:

c)

reorganizačné opatrenia sú opatrenia, ktoré zahŕňajú akýkoľvek zásah príslušných orgánov, ktorých cieľom je zachovať alebo obnoviť finančnú situáciu poisťovne a ktoré majú vplyv na už existujúce práva iných strán, než je samotná poisťovňa, vrátane pozastavenia platieb alebo donucovacích opatrení alebo zníženia nárokov, uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 26 ods. 3 smernice (EÚ) 2025/1 a výkonu právomocí riešiť krízové situácie uvedených v hlave III kapitole IV uvedenej smernice;.

100. Článok 301a sa mení takto:

100. a)

Odsek 2 sa mení takto:

i)

Druhý pododsek sa nahrádza takto: Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článkoch 29, 105, 105a, 213a, 233b, 256b a 304e sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 28. januára 2025.

ii)

Dopĺňajú sa tieto pododseky: Delegovanie právomoci uvedené v prvom a druhom pododseku sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím každého štvorročného obdobia.

b)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 17, 29, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 105, 105a, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 213a, 216, 217, 227, 233b, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 256b, 258, 260, 304e a 308b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť akýchkoľvek delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

c)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 17, 29, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 105, 105a, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 213a, 216, 217, 227, 233b, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 256b, 258, 260 alebo 308b nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

5a. Delegovaný akt prijatý podľa článku 304e nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote jedného mesiaca odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

101. V článku 304 sa odsek 2 nahrádza takto:

101.

2. Od 30. januára 2027 môžu životné poisťovne naďalej uplatňovať prístup uvedený v odseku 1 len v súvislosti s aktívami a záväzkami, pre ktoré orgány dohľadu schválili uplatňovanie podmodulu akciového rizika založeného na durácii pred 30. januárom 2027.

102. Vkladajú sa tieto články:

102.

Článok 304c Správa týkajúca sa rizika ohrozujúceho udržateľnosť

1. Po konzultácii s výborom ESRB orgán EIOPA na základe dostupných údajov a zistení platformy pre udržateľné financovanie uvedenej v článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 a orgánu EBA v kontexte svojej práce na základe mandátu stanoveného v článku 501c ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 posúdi, či by bolo odôvodnené osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami spojenými s aktívami alebo činnosťami súvisiacimi v značnej miere s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi. Orgán EIOPA posúdi najmä možný vplyv osobitného prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami spojenými s aktívami a činnosťami, ktoré súvisia v značnej miere s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi alebo ktoré súvisia v značnej miere s narušením takýchto cieľov ochrany poistníkov a finančnej stability v Únii, vrátane aktív súvisiacich s fosílnymi palivami. Orgán EIOPA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 1. marca 2025. V príslušných prípadoch sa v správe zváži potenciálne na riziku založené prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami spojenými s aktívami a činnosťami, ktoré súvisia v značnej miere s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi alebo ktoré súvisia v značnej miere s narušením takýchto cieľov. K správe sa pripojí posúdenie vplyvu uvedeného možného prudenciálneho zaobchádzania s takýmito expozíciami založeného na riziku na poisťovne a zaisťovne.

2. Orgán EIOPA vzhľadom na riziko prírodnej katastrofy najmenej každých päť rokov preskúma rozsah a kalibráciu štandardných parametrov podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 105 ods. 2 treťom pododseku písm. b). Na účely týchto preskúmaní orgán EIOPA zohľadní najnovšie dostupné relevantné klimatologické dôkazy a relevantnosť rizík, pokiaľ ide o riziká upisované poisťovňami a zaisťovňami, ktoré používajú štandardný vzorec na výpočet podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia kapitálovej požiadavky na solventnosť. Prvé preskúmanie podľa prvého pododseku sa uskutoční do 29. januára 2027. Ak počas preskúmania podľa prvého pododseku orgán EIOPA zistí, že z dôvodu rozsahu alebo kalibrácie štandardných parametrov podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia došlo k značnému nesúladu medzi časťou kapitálovej požiadavky na solventnosť súvisiacou s prírodnými katastrofami a skutočným rizikom prírodných katastrof, ktorému poisťovne a zaisťovne čelia, predloží orgán EIOPA Komisii stanovisko k riziku prírodných katastrof. V stanovisku k riziku prírodných katastrof predloženom Komisii podľa tretieho pododseku sa zváži rozsah alebo kalibrácia štandardných parametrov podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia kapitálovej požiadavky na solventnosť s cieľom napraviť zistený nesúlad a toto stanovisko bude sprevádzané posúdením vplyvu navrhovaných zmien na poisťovne a zaisťovne.

3. Orgán EIOPA v rámci posúdenia uvedeného v článku 45 ods. 1 vyhodnotí, či a do akej miery poisťovne a zaisťovne posudzujú svoju významnú expozíciu voči riziku súvisiacemu so stratou biodiverzity. Orgán EIOPA následne posúdi, aké opatrenia sa majú prijať s cieľom zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne tieto riziká riadne zohľadňovali. Orgán EIOPA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 30. júna 2025. Orgány EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru uvedeného v článku 54 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 vypracujú usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby sa konzistentnosť, dlhodobé aspekty a spoločné normy pre metodiky posudzovania začlenili do stresového testovania environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia. Spoločný výbor uverejní tieto usmernenia do 10. januára 2026. Orgány EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom tohto spoločného výboru preskúmajú, ako možno sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia začleniť do stresového testovania.

Článok 304d Preskúmanie týkajúce sa oddelenia činností životného a neživotného poistenia a kapitálových rezerv

1. Orgán EIOPA posúdi, či je požiadavka na oddelenie životného a neživotného poistenia uvedená v článku 73 ods. 1 stále opodstatnená. Orgán EIOPA posúdi najmä účinky zachovania a potenciálne účinky zrušenia zloženého zákazu, aspoň pokiaľ ide o ochranu poistníkov, potenciálne krížové dotácie medzi činnosťami v oblasti životného a neživotného poistenia, efektívnosť trhu a konkurencieschopnosť. Na účely tohto posúdenia orgán EIOPA zohľadní skúsenosti s dohľadom nad zloženými podnikmi. Orgán EIOPA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 31. januára 2028.

2. Orgán EIOPA do 31. januára 2032 monitoruje príspevok požiadavky na kombinovaný vankúš prepojených úverových inštitúcií v zmysle vymedzenia v článku 128 ods. 6 smernice č. 2013/36/EÚ na skupinové kapitálové požiadavky na solventnosť uvedené v článku 228 ods. 3 písm. a) bode ii) tejto smernice. Na tento účel orgán EIOPA nadviaže kontakt s orgánom EBA a podá Komisii správu o všetkých zisteniach.

Článok 304e Predĺženie lehôt za výnimočných okolností

1. V prípade výnimočnej núdzovej situácie v oblasti zdravia, prírodnej katastrofy alebo inej extrémnej udalosti orgán EIOPA z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jedného alebo viacerých orgánov dohľadu alebo Komisie posúdi, či takáto výnimočná núdzová situácia v oblasti zdravia, prírodná katastrofa alebo iná extrémna udalosť môže podstatne ovplyvniť prevádzkové schopnosti poisťovní a zaisťovní a zabrániť im tak v predkladaní informácií v lehotách stanovených v článku 35b ods. 1, 2 a 3, článku 51 ods. 7, článku 254 ods. 3, článku 256 ods. 1 a článku 256b ods. 1. Orgán EIOPA pri vykonávaní tohto posúdenia úzko spolupracuje s relevantnými orgánmi dohľadu s cieľom určiť vplyv extrémnej udalosti na schopnosť predkladať informácie v lehotách stanovených v uvedených ustanoveniach. Orgán EIOPA predloží svoje posúdenie Komisii bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného týždňa od doručenia žiadosti uvedenej v prvom pododseku. Ak sa orgán EIOPA domnieva, že výnimočná núdzová situácia v oblasti zdravia, prírodná katastrofa alebo iná extrémna udalosť významne ovplyvňuje prevádzkové schopnosti poisťovní a zaisťovní a bráni im tak v plnení lehôt stanovených v článku 35b ods. 1, 2 a 3, článku 51 ods. 7, článku 254 ods. 3, článku 256 ods. 1 a článku 256b ods. 1, orgán EIOPA, ako aj relevantné orgány dohľadu uverejnia tieto informácie na svojich príslušných webových sídlach. Komisia môže tieto lehoty predĺžiť prostredníctvom delegovaného aktu prijatého v súlade s týmto článkom.

2. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v súvislosti s uplatňovaním odseku 1 môže Komisia doplniť túto smernicu prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 301a pre jednotlivé extrémne udalosti, v ktorých sa: Ak orgán EIOPA nepredložil posúdenie v súlade s odsekom 1, Komisia pred prijatím delegovaného aktu v súlade s týmto článkom podľa potreby požiada o jeho stanovisko.

2. a)

vymedzí rozsah uplatňovania predĺženia lehôt pri zohľadnení poisťovní a zaisťovní, ktorých sa udalosť týka;

b)

stanovia výnimočné predĺžené lehoty na predkladanie informácií, ktoré môžu byť až o 10 týždňov dlhšie ako lehoty stanovené v článku 35b ods. 1, 2 a 3, článku 51 ods. 7, článku 254 ods. 3, článku 256 ods. 1 a článku 256b ods. 1, a

c)

uvedie, ktoré informácie uvedené v článku 35b ods. 1, 2 a 3, článku 51 ods. 7, článku 254 ods. 3, článku 256 ods. 1 a článku 256b ods. 1 sa oznamujú v takto predĺžených lehotách.

103. V článku 305 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.

104. Článok 308a sa vypúšťa.

105. Článok 308b sa mení takto:

105. a)

Odseky 5 až 8 sa vypúšťajú.

b)

Odsek 12 sa nahrádza takto:

12. Bez ohľadu na článok 100, článok 101 ods. 3 a článok 104 členské štáty zabezpečia, aby boli štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie trhových rizík a podmodulu rizika úverového rozpätia podľa štandardného vzorca, rovnaké vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám členských štátov, ktoré vznikli pred 1. januárom 2023 a sú denominované a financované v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu, ako tie, ktoré by boli uplatnené na takéto expozície denominované a financované v ich domácej mene.

c)

V odseku 17 sa prvý pododsek nahrádza takto: Bez ohľadu na článok 218 ods. 2 a 3 sa prechodné ustanovenia, ako je uvedené v odsekoch 9 až 12 a 15 tohto článku a v článkoch 308c, 308d a 308e, uplatňujú mutatis mutandis na úrovni skupiny. Ak skupina poisťovní alebo zaisťovní alebo akákoľvek z jej dcérskych poisťovní alebo zaisťovní uplatňuje prechodné opatrenie týkajúce sa bezrizikových úrokových mier uvedené v článku 308c alebo prechodné opatrenie týkajúce sa technických rezerv uvedené v článku 308d, poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť vo svojej správe o skupinovej solventnosti a finančnom stave uvedenej v článku 256 zverejní okrem informácií uvedených v článku 308c ods. 4 písm. c) a článku 308d ods. 5 písm. c) aj kvantifikáciu vplyvu predpokladu, že vlastné zdroje pochádzajúce z uplatňovania týchto prechodných opatrení nemožno účinne použiť na pokrytie kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku s účasťou, za ktorý sa solventnosť skupiny počíta, na jej finančnú situáciu. Ak skupina poisťovní alebo zaisťovní v značnej miere využíva prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d tak, že tým skresľuje skutočnú solventnosť skupiny, a to aj keby bola skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť splnená bez použitia týchto prechodných opatrení, má orgán dohľadu nad skupinou právomoc prijať primerané opatrenia vrátane možnosti zmenšiť objem vlastných zdrojov pochádzajúcich z použitia týchto prechodných opatrení, ktoré sa môžu považovať za použiteľné na pokrytie skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

106. Článok 308c sa mení takto:

106. a)

Vkladá sa tento odsek:

1a. Po 30. januári 2027 orgány dohľadu schvália prechodnú korekciu príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery iba v týchto prípadoch:

1a. a)

počas 18 mesiacov pred schválením sa pravidlá stanovené v tejto smernici prvýkrát uplatnili na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá o schválenie žiada po tom, ako bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa článku 4;

b)

počas šiestich mesiacov pred schválením získala poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá o schválenie žiada, povolenie prijať kmeň poistných alebo zaistných zmlúv, ak prevádzajúca poisťovňa alebo zaisťovňa uplatnila pred prevodom v súvislosti s daným kmeňom zmlúv prechodnú korekciu príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery.

b)

V odseku 4 sa písmeno c) nahrádza takto:

c)

v časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave, ktorá obsahuje informácie určené odborníkom na trhu uvedené v článku 51 ods. 1b, zverejnia všetky tieto údaje:

i)

skutočnosť, že uplatňujú prechodnú úpravy časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery;

ii)

kvantifikáciu vplyvu neuplatnenia tohto prechodného opatrenia na ich finančnú situáciu;

iii)

ak by podnik splnil kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia tohto prechodného opatrenia, dôvody jeho uplatnenia;

iv)

posúdenie závislosti podniku od tohto prechodného opatrenia a v príslušných prípadoch opis opatrení, ktoré podnik prijal alebo plánuje prijať, aby túto závislosť zmenšil alebo odstránil.

107. Článok 308d sa mení takto:

107. a)

Vkladá sa tento odsek:

1a. Po 30. januári 2027 orgány dohľadu schvália prechodné zníženie technických rezerv iba v týchto prípadoch:

1a. a)

počas 18 mesiacov pred schválením sa pravidlá stanovené v tejto smernici prvýkrát uplatnili na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá o schválenie žiada po tom, ako bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa článku 4;

b)

počas šiestich mesiacov pred schválením prijala poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá o schválenie žiada, kmeň poistných a zaistných zmlúv, ak prevádzajúca poisťovňa alebo zaisťovňa uplatnila pred prevodom v súvislosti s daným kmeňom zmlúv prechodnú korekciu príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery.

b)

V odseku 5 sa písmeno c) nahrádza takto:

c)

v časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave, ktorá obsahuje informácie určené odborníkom na trhu uvedené v článku 51 ods. 1b, zverejnia všetky tieto údaje:

i)

skutočnosť, že uplatňujú prechodné zníženie technických rezerv;

ii)

kvantifikáciu vplyvu neuplatnenia tohto prechodného zníženia na ich finančnú situáciu;

iii)

ak by podnik splnil kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia tohto prechodného opatrenia, dôvody jeho uplatnenia;

iv)

posúdenie závislosti podniku od tohto prechodného zníženia a v príslušných prípadoch opis opatrení, ktoré podnik prijal alebo plánuje prijať, aby túto závislosť zmenšil alebo odstránil.

108. V článku 308e sa prvý odsek nahrádza takto: Poisťovne a zaisťovne, ktoré uplatňujú prechodné opatrenia uvedené v článku 77a ods. 2, článku 111 ods. 1 druhom pododseku, článku 308c alebo článku 308d, informujú orgán dohľadu hneď, ako zistia, že by nesplnili kapitálovú požiadavku na solventnosť bez toho, aby uplatnili tieto prechodné opatrenia. Orgán dohľadu požiada príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, aby prijala nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia.

109. Dopĺňa sa tento článok:

109.

Článok 308f V časti správy o svojej solventnosti a finančnom stave uvedenej v článku 51 ods. 1 zameranej na odborníkov na trhu zverejňujú poisťovne a zaisťovne kombinovaný vplyv neuplatnenia postupného zavádzania a prechodných opatrení stanovených v článku 77a ods. 2, článkoch 308c a 308d a v relevantných prípadoch v článku 111 ods. 1 druhom pododseku na svoju finančnú situáciu.

110. V článku 309 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.

111. V článku 311 sa vypúšťa druhý odsek.

112. Príloha III sa mení v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2 Zmena smernice 2013/34/EÚ

V článku 19a smernice 2013/34/EÚ sa odsek 6 nahrádza takto:

6. Odchylne od odsekov 2 až 4 tohto článku a bez toho, aby boli dotknuté odseky 9 a 10 tohto článku, môžu malé a stredne veľké podniky uvedené v odseku 1 tohto článku, malé a menej zložité inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, kaptívne poisťovne v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES, kaptívne zaisťovne v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 5 uvedenej smernice a malé a menej zložité podniky v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 10a uvedenej smernice obmedziť svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti na tieto informácie: Malé a stredne veľké podniky, malé a menej zložité inštitúcie, kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne a malé a menej zložité podniky, ktoré využívajú výnimku uvedenú v prvom pododseku tohto odseku, vykazujú informácie v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredne veľké podniky uvedenými v článku 29c.

6. a)

stručný opis obchodného modelu a obchodnej stratégie podniku;

b)

opis politík podniku vo vzťahu k aspektom udržateľnosti;

c)

hlavné skutočné alebo potenciálne nepriaznivé vplyvy podniku na aspekty udržateľnosti, a všetky opatrenia prijaté s cieľom identifikovať a monitorovať takéto skutočné alebo potenciálne nepriaznivé vplyvy, predchádzať im, zmierňovať ich alebo ich naprávať;

d)

hlavné riziká pre podnik súvisiace s aspektmi udržateľnosti a spôsob, ako podnik tieto riziká riadi;

e)

kľúčové ukazovatele potrebné pre zverejňovanie informácií uvedených v písmenách a) až d).

Článok 3 Zmena smernice 2002/87/ES

V článku 31 smernice 2002/87/ES sa dopĺňa tento odsek:

3. Komisia do 31. decembra 2027 v správe Európskemu parlamentu a Rade posúdi fungovanie tejto smernice a smernice 2009/138/ES, pokiaľ ide o ďalej uvedené aspekty, najmä s prihliadnutím na prudenciálne zaobchádzanie s medzisektorovým vlastníctvom účastí podľa sektorových pravidiel, pokiaľ ide o rovnaké podmienky:

3. a)

či skutočnosť, že existujú podniky finančných služieb, ktoré podliehajú finančnému dohľadu podľa sektorových pravidiel, ale nie sú uvedené v žiadnom z finančných sektorov uvedených v tejto smernici, vytvára nerovnaké podmienky medzi finančnými konglomerátmi;

b)

či všetky finančné konglomeráty konzistentne implementujú pravidlá upravujúce požiadavky kapitálovej primeranosti vrátane tých, ktoré sú stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 342/2014, a či sa týmito pravidlami ukladajú porovnateľné celkové kvantitatívne požiadavky na finančné konglomeráty bez ohľadu na to, či hlavným finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor, sektor poisťovníctva alebo sektor investičných služieb;

c)

či sú kontrolné procesy vykonávané orgánom dohľadu a rozdelenie mandátov a právomocí v oblasti presadzovania medzi koordinátormi a odvetvovými orgánmi dohľadu, najmä pokiaľ ide o požiadavky kapitálovej primeranosti, dostatočne jasné a harmonizované na to, aby sa zabezpečilo účinné a konzistentné presadzovanie požiadaviek kapitálovej primeranosti v celej Únii bez ohľadu na hlavný finančný sektor, v ktorom finančný konglomerát pôsobí;

d)

či absencia identifikácie podniku, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za dodržiavanie tejto smernice, predstavuje problém, pokiaľ ide o zabezpečenie rovnakých podmienok.

Článok 4 Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia do 29. januára 2027 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii. Uvedené opatrenia uplatňujú od 30. januára 2027. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 27. novembra 2024 Za Európsky parlament predsedníčka R. Metsola Za Radu predseda Bóka J.

ANNEX

PRÍLOHA

Príloha III k smernici 2009/138/ES sa mení takto:

1. V oddiele A (Právna forma poisťovní v oblasti neživotného poistenia) sa vypúšťa bod 27.

2. V oddiele B (Právna forma poisťovní v oblasti životného poistenia) sa vypúšťa bod 27.

3. V oddiele C (Formy zaisťovní) sa vypúšťa bod 27.

Versions

1. 2024-11-27