Not the law itself: Notice

Address https://gelex.eu/eli/EU/notice/C/2025/650/oj@2025-01-21/sk

Contents

1. Preamble
2. (17) Tabuľka 1: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Luxemburska
3. (18) Tabuľka 2: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Luxemburska
4. ANNEX
5. PRÍLOHA I Maximálne miery rastu čistých výdavkov (ročná a kumulatívna miera rastu, v nominálnom vyjadrení)
6. Luxembursko

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121,

so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2024/1263, a najmä na jeho článok 17,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

keďže:

(1) Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonaní postupu pri nadmernom schodku a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov. Cieľom tohto rámca je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií a predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. Podporuje sa ním aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním pravidiel.

(2) Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, okrem iného, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a týkajúce sa spoločných priorít EÚ. V každom pláne sa má na tento účel predstaviť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov, ktorý účinne stanovuje rozpočtové obmedzenie počas trvania plánu vzťahujúceho sa na štvorročné alebo päťročné obdobie (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (vrátane odporúčaní týkajúcich sa v príslušných prípadoch postupu pri makroekonomických nerovnováhach), a ako bude v pláne riešiť spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.

(3) Po predložení plánu má Komisia posúdiť, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(4) Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

(5) Luxembursko svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložilo Rade a Komisii 15. októbra 2024. Predložilo ho po predĺžení lehoty stanovenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2024/1263, ku ktorému došlo po dohode s Komisiou vzhľadom na dôvody uvedené Luxemburskom.

(6) Luxembursko spĺňalo kritériá na poskytnutie technických informácií v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1263, no nepožiadalo o ne. Komisia 21. júna 2024 poskytla Luxembursku hlavné počiatočné podmienky a východiskové predpoklady, ktoré použila v rámci svojej strednodobej projekcie verejného dlhu, ako sa uvádza v odôvodnení 25 nariadenia (EÚ) 2024/1263, a uverejnila ich 15. októbra 2024.

(7) V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedlo Luxembursko v septembri 2024 s Komisiou technický dialóg. Dialóg bol zameraný na východiskové predpoklady (najmä potenciálny rast a deflátor HDP), ako aj na plánovanú realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných kapacít.

(8) Luxembursko sa podľa informácií, ktoré poskytlo vo svojom pláne, pravidelne zapájalo v súlade s článkom 11 ods. 3 a článkom 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263 do konzultačného procesu so sociálnymi partnermi v kontexte európskeho semestra. Podľa informácií, ktoré Luxembursko poskytlo vo svojom pláne, sa na poslednom stretnutí so sociálnymi partnermi, ktoré prebehlo v júli 2024, diskutovalo o správe o krajine na rok 2024, o odporúčaniach pre Luxembursko na rok 2024, ako aj o úpravách týkajúcich sa nového rámca správy hospodárskych záležitostí.

(9) Plán bol 15. októbra predložený národnému parlamentu.

(10) Luxembursko predložilo 15. októbra svoj návrh rozpočtového plánu na rok 2025. Komisia prijala stanovisko k tomuto návrhu rozpočtového plánu dňa 26. novembra 2024.

(11) Rada 21. októbra 2024 adresovala Luxembursku súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra.

(12) V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:

(13) Hospodárska činnosť v Luxembursku sa v roku 2023 znížila o 1,1 % v dôsledku záporného príspevku k rastu čistého vývozu a poklesu investícií. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa očakáva, že hospodárstvo v roku 2024 vzrastie o 1,2 % vďaka rastu domáceho dopytu a kladnému príspevku čistého vývozu. Reálny HDP sa má v roku 2025 zvýšiť o 2,3 %. Prispejú k tomu expanzívne zámery fiškálnej politiky, klesajúce úrokové sadzby, ktoré napomáhajú investície, ako aj zlepšenie vonkajšieho prostredia. V roku 2026 sa očakáva zvýšenie reálneho HDP o 2,2 %, keďže by malo dôjsť k oslabeniu dynamiky v dôsledku nižšieho domáceho dopytu. Očakáva sa, že počas prognózovaného obdobia (t. j. 2024 – 2026) bude rast potenciálneho HDP v Luxembursku kulminovať na úrovni 2,0 % ročného rastu v dôsledku spomalenia vývoja, pokiaľ ide o počet obyvateľov v produktívnom veku a priemerný pracovný čas. Miera nezamestnanosti bola v roku 2023 na úrovni 5,2 % a Komisia predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 6,0 %, v roku 2025 6,0 % a v roku 2026 5,8 %. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa v roku 2024 zvýši z 3,4 % zaznamenaných v roku 2023 na 3,9 % a že v roku 2025 dosiahne výšku 3,0 % a v roku 2026 výšku 2,9 %.

(14) Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Luxemburska v roku 2023 predstavoval 0,7 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 klesne na 0,6 % HDP, pričom v roku 2025 vzrastie na 0,8 % HDP a v roku 2026 za predpokladu nezmenenej politiky klesne na 0,6 %. Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 zahŕňa návrh rozpočtu Luxemburska na rok 2025, ktorý vláda predložila národnému parlamentu v októbri. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2023 úroveň 25,5 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa má miera zadlženosti na konci roka 2024 zvýšiť na 27,5 % HDP. Predpokladá sa, že na konci roka 2025 dosiahne celkovú stabilnú úroveň 27,6 % HDP a do konca roka 2026 úroveň 27,5 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.

(15) Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Luxemburska sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2029 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu štyroch rokov.

(16) Plán obsahuje informácie požadované podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(17) Tabuľka 1: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Luxemburska

Plán sa zaväzuje k trajektórii vývoja čistých výdavkov uvedenej v tabuľke 1, ktorá zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov vo výške 4,9 % v priebehu rokov 2025 – 2029. Trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa krajina zaviazala v pláne, má viesť na konci obdobia úprav (2028) k štrukturálnemu primárnemu saldu vo výške 0,4 % HDP. V pláne sa predpokladá, že rast potenciálneho HDP sa bude plynule zvyšovať, a to z 1,5 % v roku 2024 na 2,1 % v roku 2029. Podľa plánu sa okrem toho očakáva, že miera rastu deflátora HDP vzrastie z 1,7 % v roku 2024 na 3,1 % v rokoch 2025 a 2026 a následne v roku 2027 klesne na najnižšiu úroveň 1,9 %, a potom opäť vzrastie približne na úroveň 2,5 % v rokoch 2028 a 2029. Zdroj: strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Luxemburska a výpočty Komisie. 2024 2025 2026 2027 2028 2029 Priemer za obdobie platnosti plánu 2025 – 2029 Priemer za obdobie úprav 2025 – 2028 Rast čistých výdavkov (ročný, v %) 8,0 5,8 4,7 3,8 5,4 4,7 4,9 4,9 Rast čistých výdavkov (kumulatívny, od východiskového roka 2023, v %) 8,0 14,2 19,6 24,1 30,8 36,9 neuvádza sa neuvádza sa Rast potenciálneho HDP (%) 1,5 1,7 1,8 1,9 2,0 2,1 1,9 1,9 Inflácia (rast deflátora HDP) (%) 1,7 3,1 3,1 1,9 2,6 2,5 2,6 2,7

(18) Tabuľka 2: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Luxemburska

Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa Luxembursko zaviazalo v pláne, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu postupne znižoval z 27,5 % v roku 2024 na 26,0 % HDP na konci obdobia úprav (2028), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Podľa plánu sa predpokladá, že po vykonaní úprav bude v strednodobom horizonte (t. j. do roku 2038) pomer dlhu k HDP postupne klesať, pričom v roku 2032 klesne na najnižšiu úroveň 25,4 % HDP a potom začne postupne rásť, pričom svoj vrchol na úrovni 26 % HDP dosiahne do roku 2038. Zdroj: strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Luxemburska 2023 2024 2025 2026 2027 2028 2029 2038 Verejný dlh (% HDP) 25,5 27,5 27,5 27,2 26,7 26,0 25,6 26,0 Saldo verejných financií (% HDP) -0,7 -0,6 -0,6 -0,5 -0,3 -0,4 -0,2 -2,1 Podľa plánu by tak verejný dlh v strednodobom horizonte zostal pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(19) Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by sa deficit verejných financií znížil z 0,6 % HDP v roku 2025 na 0,4 % HDP v roku 2028. Podľa plánu by tak na konci obdobia úprav (2028) saldo verejných financií nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP. Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do 2038) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade požiadavkou na deficit stanovenou v článku 16 ods. 2.

(20) Plán vychádza zo súboru predpokladov, ktorý sa líši od predpokladov Komisie zaslaných Luxembursku 21. júna 2024. Konkrétne sa v pláne používajú rôzne predpoklady pre sedem premenných, a to východiskový bod (štrukturálne primárne saldo v roku 2024), rast potenciálneho HDP, rast deflátora HDP, zosúladenie dlhu a deficitu, reálny HDP, nominálna implicitná úroková sadzba a odstránenie produkčnej medzery. Tieto rozdiely v predpokladoch treba dôkladne posúdiť s cieľom zabezpečiť, aby boli podložené spoľahlivými ekonomickými argumentmi založenými na údajoch, najmä preto, že priemerný rast čistých výdavkov uvedených v pláne je menej náročný ako rast vyplývajúci z použitia predpokladov Komisie. Ďalej v texte sú uvedené rozdiely v predpokladoch, ktoré majú najväčší vplyv na priemerný rast čistých výdavkov, pričom sa každý rozdiel posudzuje samostatne. Zvyšné rozdiely nemajú veľký vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v porovnaní s predpokladmi Komisie. Celkovo všetky rozdiely spoločne vedú k teoretickému stropu priemerného rastu čistých výdavkov, ktorý je vyšší, než by sa vyžadovalo na základe predpokladov Komisie z jari 2024. Luxembursko sa vo svojom pláne zaväzuje k trajektórii vývoja čistých výdavkov, ktorá je nižšia ako tento teoretický strop. Komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s trajektóriou vývoja čistých výdavkov. (1) V pláne sa predpokladá, že štrukturálne primárne saldo dosiahne v roku 2024 prebytok +1,1 % HDP, zatiaľ čo na základe predpokladov Komisie zaslaných Luxembursku 21. júna 2024 by mal prebytok v roku 2024 dosahovať +0,1 % HDP. Východisková pozícia v roku 2024, ktorá je oproti predpokladom lepšia, sa opiera o novšie fiškálne údaje, na základe ktorých sa v pláne predpokladá, že saldo verejných financií bude v roku 2024 na úrovni -0,6 % HDP, pričom podľa predpokladu zaslaného Luxembursku 21. júna by mal deficit v roku 2024 dosiahnuť -1,7 % HDP. To je v súlade s prognózou Európskej komisie z jesene 2024. Tento predpoklad sa preto považuje za riadne odôvodnený. (2) V pláne sa predpokladá, že deflátor HDP dosiahne počas obdobia úprav priemerný rast 2,7 %, zatiaľ čo podľa predpokladu zaslaného Luxembursku 21. júna by mal tento priemerný rast dosiahnuť výšku 2,5 %. Prognózy rastu deflátora HDP použité v pláne vypracoval Luxemburský národný štatistický úrad (STATEC) a sú založené na novších makroekonomických údajoch. Prognózy na rok 2025 aj rok 2026 sa zdajú realistické. Tento predpoklad sa preto považuje za riadne odôvodnený.

V pláne sa predpokladá, že štrukturálne primárne saldo dosiahne v roku 2024 prebytok +1,1 % HDP, zatiaľ čo na základe predpokladov Komisie zaslaných Luxembursku 21. júna 2024 by mal prebytok v roku 2024 dosahovať +0,1 % HDP. Východisková pozícia v roku 2024, ktorá je oproti predpokladom lepšia, sa opiera o novšie fiškálne údaje, na základe ktorých sa v pláne predpokladá, že saldo verejných financií bude v roku 2024 na úrovni -0,6 % HDP, pričom podľa predpokladu zaslaného Luxembursku 21. júna by mal deficit v roku 2024 dosiahnuť -1,7 % HDP. To je v súlade s prognózou Európskej komisie z jesene 2024. Tento predpoklad sa preto považuje za riadne odôvodnený.

V pláne sa predpokladá, že deflátor HDP dosiahne počas obdobia úprav priemerný rast 2,7 %, zatiaľ čo podľa predpokladu zaslaného Luxembursku 21. júna by mal tento priemerný rast dosiahnuť výšku 2,5 %. Prognózy rastu deflátora HDP použité v pláne vypracoval Luxemburský národný štatistický úrad (STATEC) a sú založené na novších makroekonomických údajoch. Prognózy na rok 2025 aj rok 2026 sa zdajú realistické. Tento predpoklad sa preto považuje za riadne odôvodnený.

(21) Podľa orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne sa záväzky týkajúce sa čistých výdavkov budú plniť najmä tak, že sa obmedzí rast výdavkov a zabezpečí sa, aby rast príjmov zostal nad úrovňou rastu výdavkov. Presná špecifikácia relevantných opatrení v príslušných oblastiach politiky sa má následne potvrdiť, resp. upraviť a vyčísliť v ročných rozpočtoch. Vykonávanie orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne však ohrozujú riziká, ktoré vyplývajú z toho, že informácie o konkrétnych opatreniach, z ktorých fiškálna stratégia vychádza, nie sú v pláne podrobne opísané. Okrem toho sa v návrhu rozpočtového plánu na rok 2025 uvádza, že sa očakáva spomalenie rastu čistých výdavkov v súvislosti s poklesom cenového tlaku, ktorý je v Luxembursku dôležitým faktorom pri určovaní rastu výdavkov vzhľadom na mechanizmus automatickej indexácie podľa inflácie, ktorý sa uplatňuje na veľkú časť verejných výdavkov.

(22) V pláne sa opisujú zámery týkajúce sa reforiem a investícií s cieľom reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, a s cieľom riešiť spoločné priority EÚ. Plán zahŕňa takmer 90 reforiem a investícií, z ktorých viac ako 10 je finančne podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a financovanie niektorých je doplnené z fondov politiky súdržnosti.

(23) Pokiaľ ide o spoločnú prioritu, ktorá spočíva v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane klimatických cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán zahŕňa rôzne opatrenia, ako je investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov (odporúčané v rokoch 2022, 2023 a 2024), podpora zavádzania fotovoltických panelov a vládna podpora zásad obehového hospodárstva. V pláne sa potvrdzuje, že orgány podporujú aktualizovaný národný energetický a klimatický plán. Okrem toho sa v pláne uznáva, že k emisiám skleníkových plynov v Luxembursku prispieva najviac doprava, a preto sa v ňom kladie dôraz na dekarbonizáciu dopravy (odporúčanú v rokoch 2019, 2020, 2022, 2023 a 2024), a to elektrifikáciou, využívaním energie z obnoviteľných zdrojov a posilnením infraštruktúry verejnej dopravy vrátane investícií do železničných, električkových a autobusových sietí. Týmito iniciatívami sa priamo riešia ciele klimatickej transformácie a energetickej bezpečnosti. Cieľom opatrení je zvýšiť investície do ekologických technológií a udržateľnej energetickej infraštruktúry, ktoré majú kľúčový význam pre Luxembursko z hľadiska plnenia jeho vnútroštátnych cieľov aj cieľov vytýčených na úrovni EÚ.

(24) Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán obsahuje opatrenia, ktorými sa má riešiť problém dostupnosti bývania vrátane jeho cenovej dostupnosti, ktorý sa zhoršuje vzhľadom na rýchly rast populácie stimulovaný silnou dynamikou trhu práce. Medzi osobitné opatrenia patrí zvýšenie ponuky bývania (odporúčané v rokoch 2019, 2020, 2023 a 2024) pomocou zjednodušených plánovacích postupov a prebiehajúcej reformy daní z nehnuteľností, ktorá spočíva v prechode od dane z nehnuteľností založenej na transakciách k periodickému zdaňovaniu nehnuteľností a v zavedení novej dane z nevyužitého stavebného pozemku. Opatreniami sa navyše podporuje aj rovnosť vo vzdelávacom systéme s dôrazom na viacjazyčné a inkluzívne vzdelávanie, ktoré zaručuje rovnaké príležitosti pre všetkých študentov. Tieto opatrenia reagujú na odporúčania na roky 2022, 2023 a 2024, podľa ktorých by sa mal znížiť vplyv nerovností na výkonnosť žiakov. Opatrenia zahŕňajú neustále investovanie do výskumu v oblasti vzdelávania, inovatívnych vzdelávacích prostredí a posilnenia systému podpory inkluzívneho vzdelávania. Napríklad nový zákon pre novoprichádzajúcich študentov má umožniť novým žiakom a ich rodinám hladký prechod a zaviedol sa aj nový prístup k vzdelávaniu matematiky vo viacjazyčnom kontexte. Plán zahŕňa jedno opatrenie na zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov prostredníctvom zlepšenia pracovných príležitostí (odporúčanie v roku 2019). K tomuto cieľu by mohli pozitívne prispieť iniciatívy ako neustále zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia pracovnej sily a rozšírenie ponuky odbornej prípravy (odporúčania v rokoch 2019, 2023 a 2024).

(25) Pokiaľ ide o spoločnú prioritu v oblasti energetickej bezpečnosti, plán zahŕňa značné investície do energetickej infraštruktúry vrátane rozvoja nových kapacít elektrizačnej sústavy, ako je nové prepojovacie vedenie s napätím 380 kV medzi Nemeckom a Luxemburskom a podpora vodíkovej infraštruktúry. Realizácia prebehne napríklad aj vďaka európskej hospodárskej záujmovej skupine Grande Région Hydrogen a jej projektu zahŕňajúceho výstavbu 100 km vodíkovej siete využívajúcej infraštruktúru na prepravu zemného plynu v dĺžke 70 km. Očakáva sa, že táto distribučná sieť sa uvedie do prevádzky v roku 2027. Tieto opatrenia sú v súlade s odporúčaniami na roky 2022, 2023 a 2024, podľa ktorých by sa mala zabezpečiť odolnosť dodávok energie a zároveň znížiť závislosť od fosílnych palív. Investície sú nevyhnutné na podporu hospodárskych a demografických zmien v Luxembursku, ako aj na podporu rozsiahlej elektrifikácie rôznych odvetví.

(26) Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v obranných spôsobilostiach, plán kladie dôraz na transformáciu luxemburskej armády s cieľom lepšie reagovať na súčasné geopolitické výzvy, čo okrem iného znamená aj rozvoj vojenských spôsobilostí v leteckej, kybernetickej a vesmírnej oblasti. Prioritou je okrem toho aj vytvorenie zmiešaného belgicko-luxemburského práporu na bojový prieskum a projekty zamerané na odolnosť spoločnosti.

(27) Plán okrem toho zahŕňa aj ďalšie politické opatrenia, ktoré presahujú rámec spoločných priorít EÚ. Ide napríklad o opatrenia na podporu politík v oblasti pokročilého výskumu, vývoja a inovácií (odporúčania na roky 2019, 2020 a 2024) prostredníctvom zriadenia vedeckého a technologického parku, obnovenie schém pomoci na výskum, vývoj a inovácie a podporu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Cieľom týchto iniciatív je zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu Luxemburska tak, že sa bude klásť dôraz na vznikajúce technológie a iniciatívy v oblasti digitalizácie pre MSP, čím sa prispeje k spravodlivej zelenej aj digitálnej transformácii.

(28) V pláne sa uvádzajú informácie o súlade a vo vhodných prípadoch o komplementarite s fondmi politiky súdržnosti, ako aj s plánom obnovy a odolnosti Luxemburska. Vláda dohliada na to, aby uvedené iniciatívy podporovali úsilie vyvíjané v rámci plánu obnovy a odolnosti, najmä pokiaľ ide o oblasti zelenej a digitálnej transformácie, ako aj sociálnej súdržnosti.

(29) Cieľom plánu je prispieť k plneniu potrieb Luxemburska v oblasti verejných investícií, ktoré súvisia so spoločnými prioritami EÚ. Pokiaľ ide o zelenú transformáciu, v pláne sa identifikujú investície do infraštruktúry energie z obnoviteľných zdrojov a do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti. Pokiaľ ide o sociálnu a hospodársku odolnosť, v pláne sa zdôrazňuje, že je nutné neustále investovať do vzdelávania, opatrení sociálnej súdržnosti a zvýšenej ponuky bývania. Potreby v oblasti energetickej bezpečnosti sa týkajú najmä modernizácie energetickej siete a vodíkovej infraštruktúry. Pokiaľ ide o obranné spôsobilosti, v pláne sa zdôrazňuje potreba zvýšenia vojenských výdavkov a predpokladá sa zvýšenie rozpočtu na obranu, aby sa do roku 2030 dosiahli výdavky na obranu na úrovni 2 % HND v súlade so záväzkami NATO.

(30) Komisia celkovo zastáva názor, že plán Luxemburska spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(31) Rada víta strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Luxemburska a domnieva sa, že jeho úplné vykonávanie by prispelo k zabezpečeniu zdravých verejných financií a podpore udržateľnosti verejného dlhu, ako aj udržateľného a inkluzívneho rastu.

(32) Rada berie na vedomie posúdenie plánu zo strany Komisie. Rada však vyzýva Komisiu, aby predložila svoje posúdenie budúcich plánov v samostatnom dokumente, ktorý neobsahuje odporúčania Komisie na odporúčania Rady.

(33) Rada berie na vedomie posúdenie Komisie týkajúce sa trajektórie vývoja čistých výdavkov a hlavných makroekonomických predpokladov v pláne, ako aj dôsledky trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedených v pláne pre deficit verejných financií a verejný dlh. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, že makroekonomické a fiškálne predpoklady, hoci sa v niektorých prípadoch líšia od predpokladov Komisie, vrátane zohľadnenia aktualizovaných makroekonomických a fiškálnych údajov, sú celkovo riadne odôvodnené a podložené spoľahlivými hospodárskymi argumentmi. Rada berie na vedomie širokú fiškálnu stratégiu plánu a riziká ohrozujúce výhľad, ktoré by mohli ovplyvniť naplnenie makroekonomického scenára a východiskové predpoklady a plnenie trajektórie vývoja čistých výdavkov plánu. Rada tiež víta najmä skutočnosť, že relevantné zainteresované strany sa pred predložením plánu zapojili do spolupráce na vnútroštátnej úrovni. Rada tiež konštatuje, že geopolitické riziká môžu vyvíjať tlak na výdavky na obranu.

(34) Rada očakáva, že Luxembursko bude pripravené upraviť svoju fiškálnu stratégiu podľa potreby s cieľom zabezpečiť dodržanie trajektórie vývoja čistých výdavkov. Rada sa rozhodla pozorne monitorovať hospodársky a fiškálny vývoj vrátane vývoja, z ktorého vychádza scenár plánu.

(35) Rada sa domnieva, že ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu o vplyvoch kumulatívnych mier rastu čistých výdavkov na každoročný dohľad by sa mali uskutočniť včas pred ďalším kolom fiškálneho dohľadu.

(36) Rada berie na vedomie opis Komisie týkajúci sa reforiem a investičných potrieb a zámerov, ktoré reagujú na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť realizáciu takýchto reforiem a investícií. Rada na základe správ predložených Komisiou posúdi takéto reformy a investície a bude monitorovať ich vykonávanie v rámci európskeho semestra.

(37) Rada so záujmom očakáva výročné správy Luxemburska o pokroku, ktoré majú obsahovať najmä informácie o pokroku pri implementácii trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou a pri vykonávaní širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra.

(38) V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Luxembursku odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako sa stanovuje v pláne,

TÝMTO ODPORÚČA Luxembursku: zabezpečiť, aby rast čistých výdavkov nepresiahol maximálnu hodnotu stanovenú v prílohe I k tomuto odporúčaniu. V Bruseli 21. januára 2025 Za Radu predseda A. Domański

ANNEX

Grp. luxembursko. Roky 2025 2026 2027 2028 2029 Miera rastu (%) Roky 5,8 4,7 3,8 5,4 4,7 kumulatívna 14,2 19,6 24,1 30,8 36,9

PRÍLOHA I Maximálne miery rastu čistých výdavkov (ročná a kumulatívna miera rastu, v nominálnom vyjadrení)

Luxembursko

Roky 2025 2026 2027 2028 2029 Miera rastu (%) Roky 5,8 4,7 3,8 5,4 4,7 kumulatívna 14,2 19,6 24,1 30,8 36,9

Versions

1. 2025-01-21